SarumanKo

Kým vizuálny mág Danny Boyle dal zombie-masakru atmosféru a hĺbku, druhý diel si ide úplne inou cestou a dosahuje aj celkom inej kvality. Hlavným dôvodom je hrozne, ale fakt hrozne stupídny scenár. Kde mala jednotka perfektnú atmosféru, dobré postavy a vcelku dobrý príbeh, má 28 Weeks Later kopu debilne sa chovajúcich postáv, logických failov a Juana Carlosa Fresnadilla. Práve vďaka nemu ten film za niečo stojí. Ten sa totiž viac sústredil na samotné jatky a tie sú fakticky mäsité, nekompromisné a priamočiare. Akcia je natočená šialene chaoticky, ale má svoje čaro a ako to dvíha adrenalín, to je niečo! Inak ukážkovo premrhnutý potenciál. (6/10)

Minimalisticky natočený, znepokojujúci psychothriller s úchvatne, pomaly vybudovanou atmosférou. Nie je dôležité, že je to trochu predvídateľné, pretože k záverečnej satisfakcii si musí hlavný hrdina (sympaťák James Caan) prejsť terorom pekelnejším než peklo samotné. A to je zosobnené v postave Annie Wilkes v geniálne maniakálnom podaní Kathy Bates. Misery je dôkazom toho, že aj spisovateľské remeslo si nesie svoje riziká. A že King je skutočne king! (8/10)

Sedia mi Eastwoodove chladné, odťažité a dôsledne rozprávané príbehy, vizuálna strohosť a emocinálna sila, akou ma jeho filmy obvykle mocne dojmú. A J. Edgar je práve tak rozvážne vystavaná a vypointovaná snímka o jednej mimoriadne zaujímavej osobnosti amerických dejín. Má to však veľký háčik - Hooverova dramatická biografia (hoci nazvať ju dokumentárnou by tiež nebolo úplne scestné) absolútne postráda emócie a nejaké to vnútorné napätie. Vzťahy, osobné línie aj motivácie postáv sú hlboko zatienené politickými intrigami a machináciami, ktoré bez dostatočného scenáristického pripútania k životným charakterom nemajú žiadny účinok. Vo významovej rovine učebnicovo precízne, ale nemastné-neslané. Leo je tradične dobrý a ustál svoju úlohu aj napriek tomu, že muselo byť ťažké stotožniť sa so sviniarom Hooverovho kalibru. Ale je ťažké pochopiť, prečo film vzniknuvší v rovnakom roku ako Železná lady má také príšerné masky. (6/10)

Ratnerova prehra na každom fronte. Tower Heist definitívne potvrdzuje, že Brett je ťažký rutinér, ktorého lepšie kúsky nahor ťahajú jedine scenáre. A tento film medzi tie lepšie kúsky teda nepatrí. Majstrovský plán je nenáročná oddychovka v každom slova zmysle, ale ani s oboma prižmúrenými očami nedokážem akceptovať, že ten film nefuguje v žiadnej rovine. Nefunguje ako heist movie, pretože je to nepremyslené a nezmyselné a nefuguje to ani ako komédia, pretože v ňom skráka nie sú žiadne vtipy ani hlášky. Nemal som žiadny vzťah k postavám, pretože ani slušné obsadenie neprebilo ich celkovú mdlosť. Na druhej strane – konečne sa objavil film s Eddiem Murphym, ktorého najzábavnejšou súčasťou je Eddie Murphy. A starý pán Alda je tiež perfektný, ale to sú len kvapky čistej vody v nánosoch plytkého blata. (4/10)

Monumentálne zakončenie trilógie, ktoré v mojich očiach nemá chybu a ukojilo všetky moje divácke potreby. Má to myšlienkovú hĺbku, štýlový vizuál a čo je hlavné - hodinovú megaepickú vojnu s robotmi, ukončenú súbojom osudových rozmerov. A napokon sa priznávam aj k tým zimomriavkam, ktoré sa v závere dostavili. Prirodzene je to patetické jak šľak, ale bez toho sa žiadny hrdinský epos nezaobíde. Ani tie postmoderné. (9/10)

Bavilo ma to podstatne menej než jednotka. Ako typická dvojka je to akčnejšie, veľkolepejšie a viac cool, lenže to už čerpá len z nápadov geniálne rozvinutých v prvom dieli a miestami to nie celkom dáva zmysel. Ale v rámci žánru stále veľmi kvalitný nadpriemer. Také to "ticho pred búrkou". (8/10)

Môj najväčší dlh kinematografii je splatený. Konečne som po 13 rokoch od jeho vzniku zhliadol Matrix a na jazyk sa mi prirodzene derú len slová chvály. Z remeselného hľadiska revolučná snímka, ktorej geniálny príbeh a jeho prevedenie ma konštantne uchvacoval. Takých nápadov, aké sa urodili v hlavách súrodencov Wachovských, za dekádu vznikne len niekoľko. A nie je to lenprekvapivo inteligentné, má to aj city a hĺbku, bombastickú akciu a perfektné efekty. Status kultu by viac zaslúžený asi ani nemohol byť. (9/10)

Dokonale vybrúsený klenot kinematografie, jeden z najlepších vojnových filmov a celkom určite najlepší film venujúci sa prvej svetovej vojne. Kubrickova precíznosť pri rozprávaní dychberúceho príbehu a jeho spôsob snímania skrátka nemajú obdobu. Napriek tomu, že sa v Paths of Glory vyskytne jedna epikou iskriaca bojová scéna (bez jediného nepriateľa, ktorý by jej dal opodstatnenie), je to pomerne komorný film zakladajúci na famóznych dialógoch a hutnej charakterokresbe v podaní prvotriednych hercov. Už dávno ma žiaden film neprinútil sústavne zatínať päste nad toľkou ľudskou nespravodlivosťou a nezmyselnosťou vojnového besnenia a byrokracie. Odpoveď na otázku, či je to vojna, ktorá robí z ľudí zbabelé, nezodpovedné, zákerné a karieristické svine alebo sú také už od svojej podstaty, sa nehľadá ľahko... (10/10)

Nesmierne sugestívna a intenzívna väzenská dráma so značným politickým a myšlienkovým presahom. Formálna stránka je skvostná, atmosféra vyťažená až na dreň a Fassbender je chodiaci herecký boh. (9/10)

Vďaka náloži solídnych akčných scén to síce pomerne rýchlo odsýpa a nudiť som sa nestihol, ale bez vypnutého mozgu v tom moc kvalít nenachádzam. Animácia je otrasne lacná, debilné správanie postáv ma vytáčalo a nezmyslov plný príbeh tiež. Snaha o invenciu formou odbúravania pátosu či prehĺbením psychológie charakterov troskotá v základoch. Čosi ako epizódka seriálu z Cartoon Network, len v dlhšej stopáži. (5/10)