SarumanKo

Pred rokmi som zachytil niečo z pôvodného seriálu Jackass, kde si banda mentálne retardovaných amerických hovád ubližovala a síce sa mi to moc nepáčilo, považoval som to za znesiteľnú zábavu pre vypatlaných Američanov s vymytými mozgami. A dobré referencie ma primäli pozrieť si jedno z "filmových" "diel" tejto partičky. A som mimoriadne znechutený. Celé Jackass vlastne nenávidím už od svojej podstaty a opovrhujem celou jeho koncepciou, je to totiž mimoriadne zvrátene dielo chorých mozgov, ktoré sa smejú vážnemu cudziemu utrpeniu a hlavne fekálnemu humusu najťažšieho kalibra a ubližujú základnej ľudskej dôstojnosti. Na filmovom plátne znesiem akékoľvek fyzické násilie a nejaké to hovno alebo grcka ma nerozhádžu, ale toto je vážne nezmyselne nechutné. Nezmyselne preto, lebo ani napriek odpornému smiechu členov Jackassu, mi celé toto opľutia hodné a trápne freak-show neprišlo vtipné. Miestami, fakt asi 3 alebo 4-krát som sa zasmial, ale skôr preto, lebo mi niektoré "vtipy" prišli absurdne originálne a šialené. O remeselných kvalitách je škoda hovoriť, pretože to pripomína skôr zostrih "smiešnych úrazov" z Youtubu než plnohodnotný film. Myslím, že Jackass sa nedá jednoducho mať rád. Vy ho buď zbožňujete alebo nenávidíte. Ja jednoznačne patrím do tej druhej skupiny. (10%)

Morning Glory sa už teraz, po dvoch, tesne za sebou zopakovaných projekciách stalo mojou čistou srdcovkou. Keby som chcel, mohol by som na snímku vyhrabať veľa nedostatkov, pretože aj napriek tomu, že ide o romantickú komédiu, romantická linka príliš nefunguje. Ale koho to trápi, keď v mojich očiach ide o najpríjemnejší feel-good movie posledných rokov? Skutočne, tak dobré, hrejivé pocity som u žiadneho iného filmu dávno nezažil. Príbeh mi vo všetkej svojej predvídateľnosti úplne sadol, a to jednak vďaka umiernenejšiemu inteligentnému humoru, jednak svižnej réžii, ale predovšetkým vďaka božskému hereckému obsadeniu. Pravdepodobne som sa zamiloval do Rachel McAdams, a to nielen preto, že je nenormálne krásna, ale aj preto, ako famózne hrá. A Harrison Ford na staré kolená predvádza možno jeden z jeho najlepších hereckých výkonov. Na jeho brilantne napísanej, cynizmom sršiacej postave som smial nahlas vždy, keď bola na scéne. Ani zvyšok obsadenia nie je zlý, ale títo dvaja sa tak strašne dobre bavia, že to na mňa cez obrazovku preniesli. Film vychutnaný do posledného duška. (80%)

Svojská a originálna maďarská podivnosť, ktorú je ťažké k niečomu prirovnať. Kontroll Nimróda Antala občas pôsobí ako nekonzistentná záležitosť, pretože prudko strieda abstraktne uchopenú symboliku s veľmi prízemným a prostoduchým (avšak bránicou otriasajúcim) humorom sympaticky stvárnených postáv revízorov, cestujúcich a všetkých ostatných. V závere to však všetko pekne zapadne do seba, tie mysteriózne sci-fi vychytávky, rozkošne ponurá atmosféra metra a na prvý pohľad jednoduchý, no v skutočnosti takmer monumentálny a symbolmi popretkávaný príbeh vytvoria mimoriadne divný, no mimoriadny film. Antal režíruje v takom veľkom štýle, že sa mu svoj Revízormi vrhnutý tieň doteraz nepodarilo prekročiť. Na nejednu scénu jeho debutu len tak ľahko nezabudnem. (8/10)

Na rozdiel od väčšiny teen-komédií, v ktorých ide o sexuálne harašenie mladých ľudí (aj toto je jeden z tých prípadov, načo by sme si klamali), má Sexbomba od vedľa rozum, cit a vkus. Jasné, že humor je zemitý, ale väčšina vtipov funguje na výbornú a všetky emócie filmu sú vďaka partičke perfektne obsadených figúrok uveriteľné. Elisha Cuthbert je síce kráska na pohľadanie, no ťahúňom filmu bol nesmierne sympatický Emile Hirsch. A napriek prekvapivej dĺžke je Sexbomba od vedľa svieža a nenudiaca žánrovka. Kam sa hrabú Prcičky? (8/10)

Je určitá hranica psychického teroru, ktorú v určitom momente prestanem vnímať ako pôsobivú a znenávidím vďaka nej celý film. Snímka Hard Candy sa k tej hranici priblížila nebezpečne blízko, ale neprestrelila ju, čo je jedine dobre a bezútešnú atmosféru filmu som si preto maximálne. Ide o obludný príbeh o dvoch beštiách v ľudskej koži, ktoré v úderne štylizovanej réžii Davida Sladea súperia o divákovu priazeň a vďaka perfektnému castingu som skutočne raz inklinoval k jednej a o malú chvíľu už k druhej. Úloha nenápadného pedofila je pre Patricka Wilsona ako vyšitá, ale to, čo predvádza Ellen Page, možno nazvať famóznym herectvom. Scenár síce miestami pokrivkáva, pretože nedostatočne vysvetľuje motivácie postáv a vyskytne sa aj zopár menších lapsusov, ale výborne vygradovaný záver mi vyhnal z hlavy všetky výčitky. (8/10)

Sloní muž je síce moje prvé stretnutie s Davidom Lynchom, ale hneď absolútne geniálne. Jednoducho som od tohto skvostu nedokázal odtrhnúť oči! Je to emocionálne ohromne silné, obsahovo bohaté a strhujúce majstrovské dielo, ktoré vyniká vďaka zdanlivo úspornej, ale do detailu vyšperkovanej vonkajšej forme. Lynchove poňatie viktoriánskeho Londýna má jedinečnú atmosféru a oboch hlavných hercov by som okamžite ocenil Oscarom. V prípade Johna Hurta by som sa nebál hovoriť o životnom výkone! The Elephant Man je bez jedinej pochyby jedným z najsugestívnejších filmových zážitkov môjho života. Strašidelne a bolestivo ľudský film. (100%)

Veľmi príjemná komiksovka, voči ktorej som bol spočiatku skeptický, ale bolo to zbytočné. (Takmer) kompletné zasadenie do obdobia druhej svetovej vojny tento superhrdinský žánrový kúsok veľmi osviežilo a Kapitán Amerika má perfektnú dobovú atmosféru, ktorú však miestami trochu degradujú prehnane moderné technické vynálezy (a to aj v rámci superhrdinskej sci-fi parády). Nepôsobí to však veľmi rušivo, First Avenger je film, ktorý má všetky aspekty veľmi pekne zladené a funguje ako švajčiarske hodinky. Joe Johnston je neprávom podceňovaný remeselník, ktorý znovu dokázal, že má cit pre vedenie hercov (a obsadenie je vskutku lahôdkové), akciu aj atmosféru. Scenáru taktiež niet čo vytknúť, naivita v tomto prípade patrí k námetu, dialógy šlapú a film má pomerne slušný výskyt humoru. Jedine ten soundtrack mohol byť výraznejší. Čo ma však vyslovene nasralo, bol idiotský český dabing. (80%)

The Losers je akčná tímovka, ktorá po príbehovej stránke nefunguje ani trochu, je nehorázne neoriginálna a predvídateľná a prináša kopu tisíckrát prevarených klišé, ale vďaka obstojnému spracovaniu kúsok vytŕča zo škatuľky „ľahko zabudnuteľné béčko“. Prečo vlastne? Má perfektné herecké obsadenie, v ktorom najviac excelujú Chris Evans (na scény, v ktorých odznelo Don´t Stop Believin´ asi nezabudnem do konca života), mlčanlivý sniper Óscar Jaenada a neuveriteľne zábavne prehrávajúci zlosyn Jason Patrick so svojím asistentom. Parťácka chémia funguje celkom dobre, vtipy a hlášky väčšinou tiež a všetko to kazí jedine mdlá Saldana, ktorej našťastie nie je veľa. Akcia sa tiež celkom vydarila, akurát by sa Sylvain White mal naučiť trochu zručnejšie narábať s komiksovými vychytávkami. Najväčším tromfom tejto zábavnej béčkovej jazdy je však tempo, vďaka ktorému film ubehne tak rýchlo, že si divák ani neuvedomí, že už idú titulky. Parchantov si už asi nikdy nepozriem, ale jednorázovo ma zabavili výborne. (60%)

Veľkofilmový megafail roka. Scenár tohto filmu je tak príšerný, že ho musel napísať priemerný obyvateľ pavilónu opíc v zoo, a to mám pocit, že tým úbohým primátom krivdím. Scenár ťahá film Battle: Los Angeles do takej hlbokej intelektuálnej žumpy, že Transformeri sú oproti nemu inteligentným filmom s dôrazom na výstavbu zápletky a psychológiu postáv. Toľko mizerných dialógov, patetických žvástov a deja skrz-naskrz presiaknutého klišé sa len tak nevidí! Všetky schémy katastrofických filmov sú otrocky dodržané a postavy kapú ako na bežiacom páse, avšak ľúto mi ich nebolo, nedalo sa s nimi sympatizovať, a to ani nie tak kvôli priemerným hereckým výkonom (jedine Eckhart trochu vytŕča), ale preto, lebo Svetová invázia sa v porovnaní s vrcholnými emmerichovkami či bayovkami tvári príliš vážne a chýba jej svieži nadhľad. Mimozemskí votrelci navyše vôbec nepôsobia nebezpečne či hrozivo a celkovo väčšina efektov vyzerá podozrivo lacno a nerealisticky (a to som snímku pozeral v HD kvalite). Tieto nedostatky ani celkom dobre natočená akcia a nezvratné tempo nedokážu zachrániť. Dvojhodinová stopáž je pre brainless popcorn tohto typu dlhá a kým asi prvú hodinu som to mienil ohodnotiť silnými 3*, ďalšia bola už príliš ubíjajúca. (40%)

Perfektne vygradovaný neo-noirový thriller, ktorý napätie buduje takým spôsobom, že to v dnešnej kinematografii nemá obdobu. Verhoeven násilie aj sexualitu vyobrazuje bez akejkoľvek cenzúry a to jeho filmom dodáva dráždivo jedinečnú iskru. Sharon Stone je herečka, ktorá odjakživa dokázala najlepšie stvárniť mrchy (a tu exceluje snáď ešte viac než v Kasíne) a Michael Douglas je jednoducho macher. Goldsmithova hudba taktiež nikdy nič nepokazila. (8/10)