SarumanKo

What a masterpiece! Mám obrovskú slabosť pre podobný typ jednoduchých filmov zo života a do Cemetery Junction som sa zamiloval na prvý pohľad. A nemám problém mu napariť plný počet hviezd, pretože podobný malý, komorný, avšak mimoriadne silný skvost vznikne len raz za čas. Film Cemetery Junction najlepšie zapadá do škatuľky tragikomédia, ale nie je to celkom presné, pretože napriek množstvu nešetrného, priam krutého (a nehorázne vtipného) humoru trápi diváka poľutovaniahodnými osudmi kopy brilantne napísaných a excelente zahraných postavičiek (z ktorých najzaujímavejšiu vyfasoval Fiennes a najrozkošnejšiu Felicity Jones). A v závere pritom vyznieva celkom pozitívne. No... dobre, tak melancholicky, aby som príliš nepreháňal. Ale aspoň ukazuje život presne v tých farbách, v akých je. A gagmi ho nedegraduje, len geniálne odľahčuje. To všetko v štýlovom retro kabátiku a pod režijným dohľadom Gervaisa a Merchanta, ktorí svoj film v každom ohľade vymaznali k dokonalosti. (95%)

Nielen najlepšia bondovka všetkých čias, ale aj film v každom ohľade podľa môjho gusta. Casino Royale ani po piatej projekcii nič nestráca zo svojho šarmu, tempa a zábavnosti. Dokonalosť bez kompromisov. (9/10)

Veľmi zručne a atmosféricky zrežírovaný polit-thriller, ktorý ale bohužiaľ postráda niečo ako skutočné napätie a vnútorný náboj (prirovnanie k majstrovi napätia akým bol Hitchcock a jeho filmu North by Northwest, ktorý považujem za jeho najlepší kúsok, mi preto príde maximálne nemiestne). To kladiem za vinu scenáru, ktorý sa síce snaží tváriť ako niečo napínavé, avšak poldruha hodiny ma držal tesne nad hladinou absolútnej nudy. A to aj napriek obstojným hereckým výkonom (žiadny z nich by som však nenazval vynikajúcim) a parádnej hudbe Alexandra Desplata, ktorá by mohla Ghost Writera poriadne okoreniť napätím, avšak sama si na to nevystačí. Dialógy sú skvelé, ale je ich priveľa a poriadne preškrtanie by neuškodilo. Celkovú suchopárnosť a predvídateľnosť filmu ako-tak zachraňuje posledná polhodina a celkom (ne)príjemne vyznievajúci záver, ktorý potvrdzuje, že politika je svinstvo, do ktorého sa neradno miešať. (65%)

Zlatý fond gangsterského žánra, tipoval by som to na osobnú TOP päťku. Stopáž, ako tu mnohí kritizujú, nemožno nazvať rozvláčnou, presne opačne, film je to dokonale vyvážený, ktorý si nadupané tempo a pútavosť zachováva od prvého do posledného záberu. A má hodne nezabudnuteľných scén! Brian De Palma odvádza skutočne perfektné remeslo a hercov môžem taktiež iba chváliť. De Niro má na mafiánov patent, ale tu ho zatieňuje sympatická štvorka "nedotknuteľných", ktorým vďaka geniálnemu výkonu kraľuje titán Sean Connery. Kostýmy a rekvizity sú taktiež bezchybné, dobová atmosféra jak sviňa je samozrejmosťou. A na záver musím spomenúť vynikajúci Morriconeho soundtrack, ktorý filmu dodáva punc jedinečnosti. Nedotknutelní sú pre mňa ako žánrového fanúšika skutočnou chuťovkou. (95%)

Nicholsov Closer je pre mňa najrozporuplnejším filmom poslednej doby. Má zaujímavo pospletaný príbeh jedného milostného štvoruholníka a jeho dialógy sú vskutku špičkové, nehovoriac o bezchybnom hereckom kvartete, ktoré skupinku citovo vyprahnutých, zákerných a nadržaných charakterov vystihlo dokonale. Čo mi ale na filme Na dotyk tak strašne vadilo? Je studený. Áno, viem, že celkom úmyslene, Nicholsova réžia, chladná a s čo najväčším možným odstupom, to jasne potvrdzuje. Avšak romanca, ktorá okrem odporu a pocitu sklamania v divákovi nevyvolá žiadnu emóciu, nie je romancou v pravom slova zmysle. Je to pekný pokus priniesť niečo nové, lenže u mňa to nefungovalo. Closer nenudil, ale nedojal, nezaujal. Možno bol problém v očakávaniach, a emócie som čakať nemal, možno v tom filme niet miesta pre lásku. (55%)

Seriálový skvost, ktorý vystopoval všetky moje slabiny a spoľahlivo ich zmasakroval. Miniséria Luther ma opantala už prvou epizódou a v závere prvej série ju radím medzi to najlepšie, čo kedy v televízii vzniklo. Ide o temný psychologický krimithriller, ktorý podobne ako Sherlock využíva typický britský feeling, nevyhýba sa krutému násiliu a má nezameniteľnú atmosféru. Avšak Luther sa na vyšetrovanie kriminálnych prípadov zameriava až v sekundárnej rovine, tá primárna je o hrdinoch samotných a ich vnútornom svete a vzťahoch. A tu scenáristi proste excelujú, nielen čo sa týka detektívnych zápletiek a zvratov, ale ich postavy sú životné, nejednoznačné a neustále sa vyvíjajú. Idris Elba je ako inšpektor Luther brilantný a má ohromnú charizmu, avšak ani vedľajšie postavy sa nemajú za čo hanbiť. Niečo podobne napínavého, štýlového, temného a strhujúceho som dávno nevidel. Druhá sezóna ďalej rozvíja najsilnejšie atribúty tej prvej a okrem originálnych prípadov naďalej komolí hrdinov temný osobný život. Tretia taktiež nemá chybu. "Now what?" (1. séria –10/10, 2. séria – 10/10, 3. séria – 10/10)

Takže nám to všetko skončilo. Končí filmová séria, na ktorej som vyrastal. Síce ma to veľmi neraní, pretože táto látka by už viac dielov nezniesla, avšak istý malý vplyv na moje hodnotenie má aj konská dávka nostalgie, ktorú som v kine prežíval. Druhá časť Darov smrti vo mne prebudila malého chlapca a to aj napriek množstvu výčitiek, ktoré mám k scenáru. Steve Kloves sa zase raz ukázal ako zasraný fušer, niekoľko scén je veľmi zle zadaptovaných a napísaných, mnoho skvelých scén aj napriek značnému potenciálu opäť nevzniklo a celé utrpenie vygraduje vo finále, za ktoré želám Klovesovi večné utrpenie v pekle do konca vekov. Koniec je skrátka odfláknutý, fádny a prakticky bez emócii a teda nie dosť dôstojný, aby ukončil moju dlhoročnú srdcovú záležitosť. Avšak ten film nie je taký strašný, ako by sa doteraz mohlo zdať, práve naopak, oproti Partu I vôbec nenudí, je napínavý, zábavný a parádne akčný (no nie prehnane chaotický, ako som čakal),a vyskytne sa v ňom aj zopár emocionálne silných monentov. Za to samozrejme vďačíme skvelej réžii Davida Yatesa a partičke starých, obľúbených hrdinov. Hodne sa tu nadáva na 3D, ktoré mi však tak strašné neprišlo, povedal by som, že Deathly Hallows po vizuálnej stránke nemajú jedinú chybičku. Vo výsledku je posledný Harry Potter príjemný film, ktorý ságu ukončuje (až na to finále) celkom dôstojne, avšak kdesi v úzadí zanecháva horkú pachuť nesplnených očakávaní... (75%)

Skvostný päťdesiatminútový orgazmus sluchových receptorov. Najlepší skladateľ filmovej hudby na planéte nás sprevádza dielom, ktoré sa viac podobá súhrnnému orchestrálnemu koncertu trojice božských a megadokonalých soundtrackov k struhujúcej trilógii Pán Prsteňov, než dokumentárnemu filmu. Avšak nechýbajú ani autorský komentár, vkusné ilustrácie a zábery z nahrávania. Howard Shore, tlieskam ti s nehynúcou vďakou a uznaním! (100%)

Vôbec nechápem, prečo všetci na túto skvelú kovbojku tak kydáte. Vyčítať westernu pomalé tempo je prvoligová hlúposť. A napriek tomu, že prestreliek má málo, tie sú napínavé a úderné. Kostýmom, rekvizitám a hudbe tiež niet čo vyčítať. Avšak dvoma najsilnejšími triumfami Appaloosy sú perfektne zladená a ešte lepšie zahraná pištoľnícka dvojka Viggo Mortensen a Ed Harris (z ktorej ten s briadkou a brokovnicou je predsa len o kus väčší sympaťák) a kvalitný scenár. Ten má všetko, čo potrebuje - originálny príbeh, zaujímavé postavy a vzťahy medzi nimi, nečakané zvraty a dobré dialógy. Mínusové body dávam jedine za Renée Zellweger, ktorá síce hrá zaujímavú úlohu, ale ako herečka je škaredá a nehorázne otravná. A ešte za niektoré, mierne groteskne vyznievajúce scény, všetky sú však spojené so zmienenou herečkou, a nepôsobia veľmi rušivo. Podarený western! (80%)

Mám slabosť pre podobný typ filmov a Ironclad je rozkošná historická rúbačka, ktorej možno vyčítať množstvo historických nepresností (vrcholom na kope bullshitov sú Dáni hovoriaci po maďarsky) a miestami veľmi neprehľadne natočenú akciu, ale výsledný film je natoľko sympatický, že nemám potrebu to robiť. Herci sú bez výnimky perfektní a sympatickej partičke obrancov hradu som vážne fandil, ale kráľom (obrazne aj doslova) medzi nimi je nasratý Paul Giamatti. Soundtrack sa tiež celkom podaril. So scenárom som výslovene spokojný, z výpravnej a kostýmovej stránky je to taktiež v poriadku a čeršničkou na torte je ťažkotonážna necenzurovaná brutalita, ktorá ako-tak zachraňuje historickú hodnovernosť a dáva akcii gule. (70%)