pepito25

Tak si to rozdelme. ZA: Neesonova charizma, ktorú si nosí z filmu do filmu. PROTI: Rozhovory šprtajúce sa buď v slabo načrtnutej minulosti, alebo hrajúce "veríš-neveríš" a hromžiace nad prúserom, v ktorom sme sa ocitli. Predvídateľnosť - postavy sa svojim separátnym vzdorom postupne lúčia so scenárom a vyslovene to bije do očí. Povrchnosť - všetci okrem Neesona sú ako jeden, majú iné mená, ale inak k nim nepreniknem, dokonca ani vďaka tej piknikovej seanse pri ohníku. Nelogickosť - skupinka stroskotancov si chodí po Aljaške, fúka im do tvárí a to je všetko. Žiadne omrzliny, nič, čo by pripomínalo, že sme na neľútostne nehostinnom konci sveta. Zlatý klinec potom je, keď sa poslední preživší kúpu v potoku. Jeden to zachráni tým, že sa utopí, no druhý vystúpi z vody skoro ako z vane. Autori filmu asi na Aljaške nikdy neboli... mohli si prečítať aspoň Jacka Londona. Nápad s peňaženkami je trápny - vypadávali z tiel mŕtvych, umierajúcich a opúšťajúcich sa ako dušičky na povel. No a nakoniec sentimentálne vsuvky v podobe privolávania si najdrahších mi prídu ako mazať medom hrdzavý hrniec. O tom, čo tu dorobili z vlkov, tých hlavných postáv príbehu, sa nebudem rozplývať. Najsilnejšia scéna bola na začiatku v zničenom lietadle, keď im ten mladík umieral pod rukami. Potom už nič, čo by potenciál tejto témy aspoň trochu naplnilo.

Dialógy s náboženskou tématikou sú parádne. Sú tým správnym korením tohto príbehu, ktorý by inak zaujal menej. Nebyť zvrátenej voľby, ktorú ponúka podvedený sused Gavinovi a nebyť nepredvídateľnej reťaze pocitov, ktoré nachystal život (čítaj manželka dávnym rozhodnutím a Gavin pobytom na streche) policajnému dôstojníkovi Hollisovi - čím by bola táto dráma? Takto je ale postarané o to, aby som vydržal. Mám rád filmy, kde nie sú dobrí a zlí, dokonca keď takí nie sú ani v náznakoch. Tu je kazdý v práve, každý koná, lebo musí, lebo je presvedčený. A tak to predsa je! Je to silné kafé, ako z televíznych novín. Vyvolá to podobnú emóciu, ako keď v správach dávajú niečo podobné - vtedy si poviem "Neuveriteľné! Akoby to bol film!"

Je mi sympatická Clooneyho rola a je mi symaptické, ako ju zvládol. Život sa s nami nemazná (prečo by sa mal?), no je milión životných rolí a spôsobov, ako sa k tomu postaviť a ako si ho odžiť. Tu je Matt King postavený, ako sa vraví pred hotovú vec. Manželka zo dňa na deň zomierajúca. Manželka zo dňa na deň podvádzajúca. Manželka zo dňa na deň neochotná hádať sa o tom. Deti, ktoré tu ešte včera neboli, lebo nemuseli byť - vlastné deti a spočiatku to dajú tatkovi sladko vyžrať. Stádo bratrancov očakáva pečené holuby do huby, no rozhodnúť sa možno aj inak, v súlade s iným svetonázorom. A milenec vlastnej manželky - dokonca aj to je človek, človek ako my. Navyše je tu svokor, tvrdý, tvrdý(!) orech, no je otcom svojej zomierajúcej dcéry. A je tu aj dcérin priateľ, chlapec mimo akýkoľvek comment - no nakoniec ho beriem tiež. A - vlastne je to všetko, čo som chcel povedať. Havaj tu zaváži zo všetkého najmenej.

Priznávam sa, že som šiel do kina unavený. No to určite nie prvýkrát. Čo sa mi však v kine stalo prvýkrát - na chvíľu som tam zaspal. 3D okuliare na nose a z plátna sa na mňa tlačila radostná omáčka bez chuti, ktorá síce hrala postavičkami ostošesť, no pokiaľ v tom nemá byť niečo viac, tak je to ako prdivý zvuk balóna, ktorý zle zaviazali... Mamuty, ktoré už neúnosne moralizujú (vlastne nič iné nerobia) a veverica, ktorú som dlho zbožňoval (medzičasom však už vykráda samu seba) - tie základné piliere Doby ľadovej, sú prekonané. Sid s babičkou robia, čo môžu, fandím im, no viac ako to dúfam, že číslo 5 už nebude.

Bruno Ganz - herecký výkon za plných *****. A potom AUTENTICKOSŤ, tá je hlavnou devízou tohto filmu. Bunker sa postupne premieňa na hrob elity tretej ríše. Niekto uteká, iní pateticky prijímajú svoj osud a neváhajú ho pomenovať tak, že je jasné, že vo svojom chorom presvedčení ospravedlnili pred vlastným ja, všetko, čo kedy vykonali. Posledné dejstvo "tisícročnej ríše" - bunker, miesto koncentrovanej moci až do časového bodu ad absurdum. Vo chvíli, keď Traudl pocítila po šampanskom nevoľnosť, pocítil som ju s ňou. Bola to tá nemožnosť prebudiť sa zo sna, ktorý sa už rozplynul. To prirodzené, čo káže žiť, je uväznené v temnote pod rozbitým megakolosom, ktorý sa v poslednom prejave zaťatosti rozhodol stiahnuť všetko so sebou do čiernočiernej tmy. Odvrátená tvár civilizáci - no tak ako mnohé iné, je jej vlastná.

Okrem historických kníh a dokumentárnych filmov nech si človek osvojí aj tento filmový zážitok. Stojí tu muž z mäsa a kostí, ktorý tiež bol kedysi dieťaťom, vyrastal a mladosť prežil v nezávideniahodných pomeroch a až postupne všetky okolnosti, ktoré ho sprevádzali životom, dopomohli, aby zlé stránky jeho osobnosti narástli do obludných rozmerov. Tie spolu s mocou, ktorú postupne uchopil a znásobil, stvorili Hitlera - ten známy symbol zla. Robert Carlyle podáva skvelý výkon. Rovnako tak charizmatický Peter Stormare ako Ernst Röhm. Matthew Modine, Liev Schreiber a Peter O'Toole - tiež skvelé voľby pre tieto role. História je zachytená zrozumiteľne a ten, kto nie je ľahostajný, by ju mal prijať zodpovedne.

Bol som vďačný za ticho, ktoré nastalo, keď film skončil. Tento stupídny a samoúčelný ladič reprobední ma neoslovil ani toľko, čo jeho predchodca, ktorý sa aspoň tackavo opieral o príbeh. Hnev Titánov by som premenoval na Hnev divákov, ktorí očakávajú, že ešte je čo očakávať - no nie je. Liam Neeson a Ralph Fiennes, čomu ste sa to upísali? Zem sa rúti do seba, bohovia zostarli a zomierajú (dá sa to, veru sa to dá), láva, oheň, kamene a stádo smrteľníkov a... Titáni predsa - no poseriem sa! Mimochodom, ak niekoho kvári zvedavosť, skutočne to treba vidieť, kvôli tým primitívnym dialógom.

Nenazval by som to ani tou oddychovou flirtovačkou, pretože som si vôbec neoddýchol, práve naopak, s narastajúcou trpkosťou som očakával spásny koniec. Jediným citeľným plusom a korením tohto plochého a vykastrovaného paskvilu bol hustý vtip Witherspoonovej skúsenej kámošky. Tom Hardy a Chris Pine na mňa pôsobili ako dvaja narcistickí a priteplení týpci, ktori nedávno (keďže to nie je tak dávno) preskočili pubertu a teraz chtiac nechtiac musia veľa doháňať. Mrzí ma tiež rola Tila Schweigera; záporácka línia tu vytŕča ako kliešte z ananásu a nejde mi dokopy s ústrednou hlbokou myšlienkou "Kto prvý dostane Lauren". Nápad možno dobrý, no jeho realizácia pod úroveň.

Čriepky krehkých existencií podliehajúc neprebádaným silám vytvárajú obrazce. Siločiary súvislostí obmotávajú Zem. Osud človeka je tragický v tom, že víťazí nad človekom samým a on o tom vie. Vzťahy sú ako riečky v puklinách skál, niekedy zurčia pod povrchom, aby sa oveľa ďalej a neskôr vynorili na svetlo. Vzdor osciluje a je hybnou silou. Vždy.

158 minut je prilis malo. Pravda vsak je, ze ak by som nepoznal knihu, nevedel by som o tom. A to je, myslim, velke plus. Cize v poradi 1, precital som knihu a 2, videl som film, to vychadza tak, ze film sa ledva obtrie o to vsetko, o com tento pribeh je. Preto, pokial chcem film zhodnotit, nesmiem sa pozerat takto. Skoda, ze dalsie dva diely su v tomto podani neiste. Snad sa dockame. Role su rozdane spravne a chutia fantasticky.