Ronee

Hodnotím na žiadosť môjho otca, ktorý miluje CS film a väčšinu starých filmov.

O tomto filme som vedela, že patrí do free cinema, že to bol prúd v Anglicku, kam patril aj český režisér Karel Reisz, tak som si ho pozrela ako aj Osamelého cezpoľného bežca, ktorého som však videla len v angličtine, ale páčil sa mi o čosi viac. Ešte Billyho Liara chcem vidieť!Rozhnevaný mladý muž Arthur neznáša svoju prácu a chce si užívať každý víkend. Udržuje vzťah s vydatou ženou, je drzý, najmä k svojej susedke, ktorá o ňom všetko vie, lebo je všade, kde sa niečo deje. Arthur chce od života viac, ako jeho rodičia, ktorým "ku šťastiu stačí telka a krabička cigariet." Stretne však dobré dievča Doreen, ktorá ho možno zmení...

Film o mladých ľuďoch v Nórsku, ktorí neznášajú školské výlety, šušťáky a neslobodu v komunizme "Sloboda proste musí byť!" (ktorý podľa jedného z nich vlastne nikdy nebol, čo je fakt), no po tom, čo padne Berlínsky múr a množstvo ľudí príde o prácu, začnú sa na veci dívať inak (toto je len jeden nepatrný motív, ktorý vo filme bol, v podstate to bolo o niečom inom a síce o láske). Páčilo sa mi, ako dobu, ktorú sa vo filme snažili evokovať, neopisovali v dialógoch, ale obrazom (napr. keď sa dve postavy rozprávajú, v televízií pred nimi vidíme ako ľudia búrajú múr). Ale samozrejme sa politika dostáva aj do dialógov. Zaujímavo riešená výstavba deja (rámcové zarámovanie:-)) Síce sa na konci dozvieme, že...nič, ale to ani nie je hlavné, lebo hlavný je priebeh, vývoj postáv, premena hlavnej postavy, aj ostatných. Zmena režimu priniesla aj zmenu v životoch. KUG na čele, bola pre mňa najvtipnejšia scéna, ostatné bolo akurát tak na pousmiatie. (ale ešte aj "kapela Sušenky a čaj?" "Tenis?" "Tak si poslouchej Stinga!") V podstate to bolo viac smutné ako vtipné, čiže tomu chýbala vyváženosť, akú by som očakávala, aby som to mohla označiť za smutno-vtipný film, ktorý ma väčšinou vždy nadchne. Pozerala som ten film hlavne kvôli tomu, že je nórsky, hudobný a rozpráva o osemdesiatych rokoch. Chcela som vidieť, ako sa k tejto téme stavajú Nóri (keďže som nedávno videla aj Občanský prukaz) a myslím, že tento film bol herecky lepší, no Občanský prukaz zas mal vtipnejšie momenty.

Mne sa celkom páčilo to exotické prostredie a Jake Gyllenhaal a to dobrodružstvo a odvaha čo z toho sálala. A horúci piesok a puštne búrky. Jediné, čo ma veľmi nenadchlo, boli akože emotívne scény, keď sa išli princ a princezná pobozkať. Príliš zdĺhavé, spomalené a nič to so mnou nerobilo. HA!

Tak tohle bych nečekala. Už dávno som sa tak nezasmiala.

Zabavili šme še.

http://vimeo.com/10099826 Ľuboš je crazy. Zaujímavý slovenský dokument.

Skvelé herecké výkony dvoch hlavných protagonistov, ma utvrdili v tom, že sú to naozaj dobrí herci. A Kubrick bol naozaj skvelý režisér. Hudba mi znela, akoby hral niekto jedným prstom prvý krát na klavír a k tomu sa ešte občas netrafil do tóniny. Ha, ale niežeby sa mi nepáčila. Bola nevšedná a trochu na nervy lezúca (nevylučuje sa to veľmi dúfam). Hoci som to pozerala v angličtine, vydržala som celú tú predlhú minútáž (samozrejme som si veľa domýšľala) a ani som nedýchala. Pri psychologických filmoch sa mi to stáva. Až neskôr som zistila, že je to vlastne Kubrickov film a že je posledný, ktorý natočil. Skvelé, že ho dokončil. Posledné slovo filmu možno vyjadrovalo, o čom celý film bol. (Ozaj a tie ženské sa tam prechádzali akoby mali na sebe nejaké úžasné šaty od skvelého návrhára a pritom boli nahé...ha).

Romanticko-komický film o mladom človeku, ktorý si myslí, že jeho život je veľký omyl, no potom sa neskutočne zamiluje...Na začiatku spoznávame Bena, mladého absolventa univerzity, ktorý má strach o svoju budúcnosť. Je roztomilo nervózny, najmä keď sa ho pokúša zviesť pani Robinsonová. Vo filme zaznejú známe hity Simona a Gurfunkela, napr. Mrs. Robinson. Tá hudba sa mi strašne páčila, okrem nej aj herci boli skvelí (najmä Dustin). (a čím viac nad tým filmom rozmýšľam, tým viac ho mám rada). Take it easy:-)

Ojojój, Turínsky kôň. Na začiatku sme dlho pozerali na čierne plátno a počúvali prológ o Nietzschem, ktorý sa zastal koňa, keď ho bili. Potom sme rozmýšľali, či ide o maďarský alebo taliansky film, predsa len ten Turín nás trochu zmiatol. Hanba nám. Veď Béla Tarr je známy režisér, že? No, potom sme sa dlho pozerali na to, ako sa jeden starý ujo vezie na vozíku v strašnej víchrici a poháňa koňa. Veľmi dlhý záber. Vtedy som si povedala, že už viem, prečo je ten film taký dlhý. No očakávala som, že sa budem dosť nudiť. Ale nenudila. Vôbec. Tá hudba ma úplne dostala do tranzu a ja som neodtrhla oči z plátna , dokonca mi ani jedna jediná myšlienka neodbehla mimo filmu. Bolo to o dcére a jej otcovi, ktorý mal jednu ruku chromú a na jedno oko zrejme dobre nevidel. Ona sa o všetko starala, varila každý deň dva zemiaky, potom raz jeden raz druhý pozerali von oknom, ako sa tam víchrica hrá s lístím. Mali len svoju chalupu, žiadnych susedov, pálenku, studňu a koňa. Raz jeden starý cigán daroval dcére knihu (asi Bibliu) a ona si čítala. Raz k nim prišiel nejaký vzdialený sused po pálenku a dlho hovoril o niečom, čo sa deje vo svete a znelo to kriticky. A tí dvaja stále dokola varili zemiaky, znášali vodu zo studne a čakali, kým víchrica ustane. Dokonalá kamera a perfektná hudba. A symbolický dej samozrejme.