Ronee

Páčila sa mi len poetizácia, symbol anjela, hudba a kamera. Inak dialógy sú hrozne neprirodzené a neherecké výkony príliš neherecké. Napr. dialóg o tom, že vajíčka od susedky boli nekresťansky drahé mi prišiel trochu nelogický.

Mám pocit, že čokoľvek by som o tomto filme napísala, prezradila by som celú jeho pointu, preto sa nebudem zaoberať obsahom, ale len tým, ako to na mňa zapôsobilo. Bolo to na neuverenie. Už prvá veta ma zarazila a bola som v očakávaní, že či to dievča, čo má nadpozemský vzhľad, je vôbec človek. Je to film aj o tom, do akej miery na človeka pôsobí výchova a prostredie , v ktorom vyrastá. Aký zložitý je vnútorný svet dievčaťa, ktorému dospelí ľudia vštepujú nejakú svoju pomýlenú životnú filozofiu a kam až môže zájsť silná viera v niečo iracionálne. Prakticky tu reálny svet vystupuje len v spravodajských záznamoch, všetko ostatné je imaginácia a introspekcia do vnútra postavy.

Tento film ma veľmi prekvapil, pretože som očakávala, že keď idem na festivale na nočnú sekciu, dostanem nejaký béčkový horor, alebo slasher a zrazu je tu normálny psychotriller. Na mňa to pôsobilo aj psychologicky, lebo som sa veľmi vžila do situácie úbohého vodiča kamiónu, ktorého pochovali do drevenej truhle, neviem ako hlboko, do piesku, kdesi v Iráne. Nechali mu k dispozícií zapaľovač, mobil (nie úplne nabitý), baterku a nejaké neónové svetlá. Vo filme hrá jeden herec, čo je tiež veľmi zaujímavé. Ale okrem toho tam hrali aj iní ľudia, ktorých sme však videli len na displeji mobilného telefónu. Jediná komunikácia s inými ľuďmi teda prebieha len pomocou mobilu. V truhle pomaly dochádza kyslík...Do poslednej chvíle je divák v napätí, či sa americká vláda naozaj snaží svojho občana z tejto situácie dostať. Pôsobilo to dosť kriticky voči (nielen) americkej) byrokracií a taktiež k rozdielom, ktoré sa robia medzi ľuďmi a ktoré sú medzi ľuďmi. Zo snímky mi vyplynulo, že aj to, aký má človek spoločenský status zaváži pri tom, či sa kompetentní rozhodnú zachrániť vám život.

Stíchnuté duše je film, ktorý vyniká najmä skvelou kamerou a výtvarnou štylizáciou prostredia a vecí v ňom. Scenár je do istej miery reálny, ale takisto je v ňom fikcia. Rozpráva o komunite Merjanov v Rusku, ktorý dodnes zachovávajú svoje špecifické tradície, napr. predsvadobné, či posmrtné rituály. Najlepšia smrť pre Merjana, je utopenie sa v rieke, ale nie dobrovoľne. Mŕtvych spaľujú a ich popol rozsievajú do rieky. Všetko, čo súvisí s nimi, súvisí tak zároveň s prírodou. Zrejme veria v panteizmus, teda v to, že Boh existuje v prírode a že sa mu priblížia tak, že s ňou splynú. Tento film má veľmi pomalé tempo, ktoré sprevádza rozprávanie jednej z postáv, akoby už z iného času. Prekvapil ma záver, ale koniec-koncov to bolo aj logické vyústenie a potvrdenie všetkého, čo sa dovtedy vo filme ukázalo a povedalo. Naozaj kontemplatívne, až meditatívne, film vyhral cenu za najlepšiu snímku v sekcií Medzinárodná súťaž filmov na Arf Film Feste 2011. Trošku prekvapenie, ale asi to bude tým, že je to veľmi výtvarne poňaté a možno to najoriginálnejšie, čo sa premietalo.

Ak sa budete trochu nudiť, vedzte, že práve to je tá správna emócia, ktorú sa film snažil dosiahnuť. Pretože je to o tom, ako matka a syn, behajú po úradoch a vybavujú potrebné veci, aby mohli vycestovať do Londýna. A navyše je rok 1987, kedy sa na takúto cestu človek nemohol vybrať len-tak. Dlhé zábery, ako kráčajú vedľa seba, ako Vašek beží, ako si kupuje nové tenisky, ako sedí, ako sleduje pána, ktorý si šúpe vajíčko v čakárni u doktora, všetko sú to drobnosti, ktoré tvoria celý tento film. Ale snímka má príjemnú metráž, takže na rozdiel od niektorých dvojhodinových filmov podobného tempa, sa na to celkom dobre pozeralo. Navyše je to osobná výpoveď autora, režiséra aj producenta v jednej osobe. Lenže miestami mi bolo v kine trochu dlho a preto nemôžem dať viac ako tri hviezdy. Okolo obeda však tradične zaspávam aj bez nudného filmu.

Dráma, trochu dokumentárne poňatá, o rodine, vzťahoch a živote, ako plynie a ako sa v ňom snažíme fungovať a niečo dosiahnuť. Myslíme pritom na budúcnosť, na to, čo bude zajtra, či sa nám to podarí. Jonas je vášnivý gitarista a spevák, na začiatku ho vidíme, ako nesie svoju gitaru a hrá v nákupnom centre na zemi a vlastne kdekoľvek a komukoľvek. Má aj manžéra, ktorý mu chce pomôcť nahrať cédečko. Je to starý pán Stig, na svoj vek veľmi čiperný. Autori povedali, že film je fikcia, hoci to všetko pôsobí veľmi reálne. Autorský film, ktorý natočili v podstate amatéri, má niečo do seba.

Krásne detaily na nepoškvrnenú tureckú prírodu. Silný príbeh, ktorý má reálny základ. Podľa režisérkiných slov, niečo podobné sa v jej rodine odohralo pred pár rokmi. Príbeh sa odohráva v horách, niekde na hranici medzi Tureckom a Gruzínskom. Zefir je dievča, o ktorom som si myslela, že je to chlapec. To mi prišlo trošku vtipné. Vyzdvihnem ešte hudbu, tradične, od obyčajných dedinských popevkov o tom, ako sa stratila krava v horách až po gitarové vsuvky v štýle trampských piesní, všetko sa mi to stráášne páčilo. Možno film pôsobí trochu nudne, lebo sa v ňom deje len veľmi málo. Ale v závere sme sa dočkali prekvapenia, na rozdiel od niektorých filmov, ktoré končia otvorene a nedopovedane.

Deti nie sú len malé zlaté rozkošné a nevinné, ale tento film nás presviedča o tom, že zlo má akúkoľvek podobu. Normálne že filozofický horor. Záver ma nechal na pochybách, ako to vlastne všetko môže pokračovať. Niektoré rozhovory postáv neviem prečo tam boli, ale kamoška tvrdila, že vraj aby sme si vytvorili vzťah s postavami. A ja som v každom detaile hľadala nejaký motív. Ha.

Tento film by si rozhodne zaslúžil vyššie hodnotenie. Pre mňa to bolo asi to najlepšie, čo som tohto roku videla. Nezdržala som sa emócií a rumádzgala som pri niektorých scénach. Je to film o násilií, ale aj o pomáhaní si navzájom, o riešení konfliktov a o tom, ako sa zachovať v hraničnej situácií. Dokonalé, skvelý scenár, herci a výborný príbeh. Dobre bol vykreslený svet malých detí, ako aj dospelých ľudí, najmä altruistického doktora, ktorý sa snažil vychovávať deti tak, aby konali len dobro. Snažil sa urobiť svet lepším. Pracoval v rozvojovej krajine a pomáhal miestnym ľuďom. Raz mu však na operačný stôl priviezli vraha tehotných žien a detí. Musí sa rozhodnúť, čo je správne, či pomôcť alebo nie. Zároveň však film rozvíja aj príbeh z Dánska, kde vidíme dvoch malých chlapcov, ako oni bojujú proti zlu a proti krivde. Volia oveľa násilnejší spôsob, ktorý končí zle nielen pre ľudí z okolia, ale aj pre nich samých. Otázkou je, ktorý prístup k svetu je lepší, či lekárova zhovievavosť, alebo násilie, ktorým sa bránia chlapci.

Veľa hudby, veľa spevu, veľa hippíkov a veľa trávy. Mne to prišlo dosť zábavné a v kine som strávila príjemný čas, popočúvala hudbu a zabavila sa aj na príbehu.