BOURQUE

„Escape Room: Niet úniku“ šikovne nadväzuje na svoje prvé dielo a tým prakticky nejde o nejaké samostatné nové dielo. V pokračovaní režisér Adam Robitel však ukazuje, že sa mu podarilo spraviť zopár krokov dopredu. Film je jednak kratší a dynamickejší, na nejaké dlhšie trvajúce statické scény takmer nie je čas. Napätie je udržané a postupne zvyšované počas celého „úniku“. Záver filmu priamo žiada ešte jedno „záverečné“ dielo, aby sa to celé „korektne“ uzatvorilo. Osobné hodnotenie: 76% (***)

Jednohubka, ktorá sa snaží dať krivé zrkadlo pre súčasný svet online video hier a aj pre tých, ktorý sú na obidvoch stranách tohto sveta. Problém je však to, že sám nevie vyraziť z toho priestoru, z ktorého by chcel. Režisér Shawn Levy sa hodne inšpiroval filmom Truman Show a jeho „interpretácia“, prípadne jeho „preloženie“ do moderného sveta, nie je zlou myšlienkou. Avšak dalo by sa to robiť aj sofistikovanejšie. Ryan Reynolds hrá sám seba, žiadne prekvapenie z jeho strany. Jeho solídne dopĺňa Jodie Comer. Taika Waititi sa snaží byť „asshole“, čo sa mu miestami darí. Film obsahuje niekoľko „vtipných“ odkazov na iné filmy (napríklad na Captian America, prípadne Hulka, z Avengers), avšak celkovo operuje spíš priemernými klišé vtipmi. Zo zavretými ušami trojka hviezdičiek. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Veľký crossover rôznych historických osobností (a tak trochu udalostí) USA, „paródia americkej demokracie“, mnoho (nie vždy) nezmyslov (a nie vždy vydarených vtipných momentov) v zaujímavom servírovaní. Jak to, že v produkcii nefiguruje Seth Rogen? Mimochodom, obrazová kvalita animáku je solídna (je to v poriadku). P.S.: Pesnička Freebird od skupiny Lynyrd Skynyrd dokáže očariť za každých okolností. Osobné hodnotenie: 75% (***)

Prvý film režisérky Corinna Faith postupne buduje svoj príbeh. Zvolené prostredie a okolnosti, ktoré by ho mohli spraviť ešte strašidelnejším, boli dané, avšak zostali nevyužité. Jednotlivé prvky na „strašenie diváka“ nefungujú tak, ako by mali. Rose Williams vo svojej roli je presvedčivá, ale Bohužiaľ sama nedokáže „napraviť“ všetky nedostatky filmu. Záver nie je dostatočne „epický“. Osobné hodnotenie: 68% (**)

Záverečné dielo trilógie „The Kissing Booth“ je „paradoxne“ najslabším článkom celého príbehu. Posledné dielo sa snaží byť naraz vážny a udržať tú ľahkú a fajn náladu, ktoré boli charakteristické pre predchádzajúce časti príbehu. Táto koexistencia však nie vždy funguje, mnohokrát dominujú práve zábavné a priateľské momenty. Tie vážnejšie, napríklad rozchody alebo Ellenina nenávisť voči novej priateľky jej otca, sú na jednoduchej úrovni a bez hĺbky. Pokusy o zobrazenie toho, že hlavní aktéri filmu sa postupne posúvajú do dospelej kategórii, sa vydarili len čiastočne. Každopádne, neviem ako je to v knihe, tvorcovia mali odvahu aplikovať taký scenár, kde nie úplne všetko končí s „happy endem“ (alebo podľa predstáv). Samotné postavy a chémia medzi nimi však stále funguje – trojica Joey King / Joel Courtney / Jacob Elordi si užívajú každú spoločnú minútu a vedľajšie postavy ich dopĺňajú na akceptovateľnej úrovni. Samotné post-ukončenie filmu, aka „Six Years Later“, je snaha o akési „korektné“ ukončenie celého príbehu. Z určitého hľadiska dobrá vec, ale v danej forme možno by sa to malo spraviť inak (ale „The Kissing Booth“ tam proste nesmel chýbať). P.S.: Scéna „Mario Kart“ takmer nemal chybu. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Totálne fiasko na plnej čiare! Slabý a deravý scenár, zlé herecké výkony. Výsledkom je film „pre deti“, ktorý v danej forme by sa nemal spúšťať deťom. Jeden „zlý ahoj“ z Holandska. Osobné hodnotenie: 30% (odpad!)

Film s kompozíciou a scenárom prezentujúci „lack of creativity“. Psi a mačky v pohode, ale ich zobrazenie („vyfigurovanie“) vo filme nefunguje. Slabý scenár a „rozprávka“ len pre najmladších (ale aj tu by som dal sakra veľký pozor). Zvolená koncepcia v danej forme by spíš bola lepšia pre žáner animovaný film. Za pozitívum je však možné spomenúť, že tvorcovia pripomenuli to, že „občas“ by sme fakt mali odložiť mobil... aby sa nám opäť otvoril „skutočný Svet so skutočnými ľuďmi“. Osobné hodnotenie: 45% (odpad!)

Ďalší „low quality“ film od Briana A. Millera plus jeho ďalšia nevydarená spolupráca s B. Willisom. C-čkový scenár, nízko úrovňové akčné scény, zbytočná snaha o kombinovanie jednotlivých častí príbehu a záver, ktorý je tak trochu výsmechom celého filmu a Bohužiaľ, aj diváka. Jedna malá hviezda za to, že B.W. sa snaží brať sám seba „aspoň trochu vážne“. V opačnom prípade by som sa priklonil k najnižšiemu hodnoteniu. Osobné hodnotenie: 51% (*)

Opäť jeden animák v produkcii Netflixu. Nie je sa k čomu diviť, pretože v poslednom čase práve v tomto žánru produkuje Netflix svoje lepšie snímky. Aktuálne dielo v tomto „trende“ má názov Vivo a je to vlastne na muzikálu založený animák, ktorý sa snaží kombinovať rôzne žánre hudby, predovšetkým kubánsku melodiku s hip-hop a rap. Ten výsledok pravdepodobne nie každému sa bude páčiť. Každopádne sa však musí uznať, že tento experiment miestami má svoje vydarenejšie momenty. Samotný príbeh neprekvapí ničím výnimočným, základné štruktúry a koncepcie sú klasické a dobre známe. Tvorcom išlo o jednoduchosť a na „niektoré detaily“ sa proste vykašlali. Ani jeden z postáv sa však vám k bližšie nedostane, čo je problém. Na jedno Nedeľné popoludnie v kruhu rodiny sa to spustiť dá, ale ja osobne som od toho čakal trochu viac. Z mojej strany veľmi krehká trojica hviezdičiek. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Nie je možné povedať, že Suicude Squad 2 nemá dobre a veľmi a dobre vydarené scény. Stačí, keď si spomenieme na úvodné vylodenie prvej roty alebo na „escape“ Harley Quinn. Samostatné dialógy a jednoriadky medzi Bloodsport (Idris Elba) a Peacemaker (John Cena) v podstate fungujú a dokážu vyčariť nejaký ten úsmev na tvári diváka. Ale, film ako celok, nie je dostatočne kompaktný a jednotný. Z tohto hľadiska tých 132 minút je zbytočných. Je jasný, že James Gunn od začiatku chcel točiť neseriózny film, taký snímok, ktorý chce „príjemne a zábavne“ šokovať a na dve hodinky odpojiť diváka od každodenných problémov. O tom svedčí aj klasický a banálny scenár, ktorý nič neprináša a pochopiteľne ani nejako neprekvapí (to sa ale fakt nečakalo). Jednotlivé postavy nie je potrebné hlbšie rozobrať (malé pokusy síce naznačí režisér, ale „radšej to nechá“), každopádne film nesie na pleciach Harley Quinn (sorry „King Shark“). Z hercov/herečiek sa tu stále najviac cíti doma Margot Robbie, Idris Elba len miestami dáva pevnejšie základy. Akčné scény v pohode a dostatočne krvavé, ale ten záverečný boj s „kaiju“ je klasický priemer. (Mimochodom, forma a postava toho „kaiju“ nemusí každému sedieť.) Osobne si myslím, že ten „hype“ okolo Suicide Squad 2 je tak trochu nafúknutou bublinou, ktorá pravdepodobne nevypukne, ale časom určite bude menšia. Osobné hodnotenie: 73% (***)