BOURQUE

„Klasický“ romantický príbeh (nič prekvapivého pod svetlom) pre obidve časové línie (minulosť a súčasnosť). Ich spojenie je na priemernej úrovni a štýl „prepínania“ medzi časovými líniami je akceptovateľný. Z hereckej stránky tu spíš vedú Shailene Woodley a Felicity Jones, a z nich práve Felicity pracuje lepšie so svojim charakterom. U Shailene je občas cítiť akési brzdenie. Vyvrcholenie „príbehu z  minulosti“ je fajn, ale „trochu“ vypočítateľný. P.S.: Pekné romantické listy. Osobné hodnotenie: 72% (***)

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale Alfonsovi Cuarónovi sa podarilo z románu (Bohužiaľ som nečítal) spisovateľky P. D. James natočiť taký cca 110 minútový film, ktorý je komplexný a má viac vrstiev. Tie už predo mnou tu boli rozobrané, takže nechcel by som sa zopakovať. Len pár osobných poznámok... Beznádejnosť a nádej v jednom a naraz, servírované vyrovnane a miestami nekompromisne. Mix škaredých sci-fi, akčných a filozofických myšlienok v pravej miere. __ „Potomkovia ľudí“ obsahuje jeden silný obraz za druhým, obrazy z „neďalekej budúcnosti“ (?) vás budú prenasledovať nejakú tú dobu. __ Clive Owen v roli Thea je nenápadne dobrý a hrá prírodzene. Michael Caine (spoločne so svojim „prstom“) v roli Jaspera podáva skutočne dobrú vedľajšiu postavu. Pán režisér so svojím chovaním k postave J. Moore silne pripomína Hitchcocka, ale jeho počin padá do koncepcie príbehu, ktorá je veľmi premyslená. Práca kameramana Emmanuela Lubezkiho je samostatnou kapitolou. (Jeho tri Oscarové sošky nie sú náhodou.) Tá piata hviezda patrí práve dlhej scéne („vyhýbanie sa guľkám)“, kde hlavná hrdina (Theo) hľadá matku a jej bábätko. Máte z toho pocit, ako by ste boli tam („krv“ na objektívu kamery pridáva na hodnotách vierohodnosti) – jeden z najreálnejších a „najprirodzenejších“ scén, čo som kedysi v podobných filmoch videl. V prípade hudby dávam „plus“ červený bod za ikonickú skladbu od King Crimson (jeden z krstných otcov progresívneho rocku) a za skvelé odkazy na ďalšiu ikonickú skupinu Pink Floyd („Pig in the air“ a veža ikonickej továrne – album Animals). „Potomkovia ľudí“ je predovšetkým silným psychickým zážitkom a dôkazom toho, že pre dobrý film nie je potrebný mať obrovský rozpočet a mohutnú podporu PC techniky. Osobné hodnotenie: 91% (*****)

Výnimkou romantickej časti je to vlastne Hallmark-based film, skutočne na jedno videnie. Rivalita medzi mladých dievčat – dedina versus mesto – v gymnastike je na veľmi zjednodušenej úrovni. Jednoduché a nekomplikované herecké výkony a minimum počet serióznejších scén. Občas až príliš idealizované scény s predpokladateľným záverom. Osobné hodnotenie: 59% (*)

Vypadá to tak, že Netflix v poslednom období sadí „len na“ horory (viac trilógia Fear Street). „Blood Red Sky“ je nefalšovaný „upír movie“ a jedná sa o slušný príspevok do daného žánru. Film má slušnú dynamiku, svoj obmedzený priestor (lietadlo), kde sa odohráva cca 85% príbehu, využíva celkom efektívne. „Flashbacky“ z minulosti sú do hlavnej línii príbehu zakomponované primerane. Z hereckej stránky Peri Baumeister odvádza slušný výkon, skutočným psychopatom a zloduchom je tu Alexander Scheer. Miestami som váhal medzi štyrmi hviezdami, ale nakoniec dávam silnú a pevnú trojku. Jednak v polovine druhej časti film trochu stráca dych a tým pádom tá dvojhodinová pasáž nie je celkom opodstatnená. Potom je tu ešte hudba, ktorá by mohla byť dynamickejšia a strašidelnejšia. P.S.: V porovnaní s Fear Street (pozor, iná koncepcia a subžáner!), Blood Red Sky má jasne navrch. Osobné hodnotenie: 78% (***)

Záverečná časť trojdielneho Netflixovského hororu „Fear Street“ sa snaží byť najkomplexnejším (spojenie troch časových línií) a najvýraznejším, nie vždy sa mu to darí. Jednotlivé kúsky „veľkého príbehu“ sa dostanú na svoje miesta, ale nad niektorými riešeniami (možno zbytočne) krútim nad hlavou (jednoduché „brány“ malých predajní v pláze dokážu zbrzdiť nemŕtvych vrahov?). Myslím si, že celý príbeh by sa nemusel rozdeliť na tri samostatné filmy, stačil by jeden (max. dva). Takmer všetky tri filmy siahajú do 120 minútovej pasáži, podľa mňa zbytočne. Každopádne oceňujem snahu režisérky zaujať a červený bod pre Netflix, že medzi jednotlivými časťami neuplynul vždy jeden rok, ale vždy len jeden týždeň. Moje hodnotenie tretieho filmu je vlastne aj celkovým priemerným hodnotením všetkých častí príbehu. Slabučká a krehká trojica hviezd. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Druhý diel trilógie „Fear Street“ ešte viac čerpá z klasických filmov daného žánru. Stačí sa všimnúť už len samotné prostredie. V porovnaní s prvým dielom však mierne lepší a dynamickejší. Podľa mňa tých cca 110 minút je zbytočných, dalo by sa to skrátiť o 20 minút. Z hereckej stránky mierne lepšie výkony (iní herci a iné herečky). Udalosti pred 16 rokmi čiastočne vysvetlia zopár chýbajúcich vecí z prvého diela. P.S.: Carry on Wayward Son od skupiny Kansas sa hodí len pre Supernatural. Sorry! Pravdepodobne režisérka L. Janiak je asi fanúšikom seriálu (k čomu by som sa nedivil). Osobné hodnotenie: 71% (***)

Priemerný a nikam neponáhľajúci horor, ktorý sa otvorene inšpiruje z podobných filmov daného žánru. Klasický príbeh a priebeh, ktorý možno zbytočne, možno nie, je rozdelený na tri časti. Ďalšie diela ukážu, že či tento krok bol tým správnym. P.S.: Každopádne pesnička Fear of the Dark od Iron Maiden potešila. Osobné hodnotenie: 69% (**)

Krásne turecké pobrežie, pekné slečny (ktoré spíš preferujú bikiny/plavky ako klasické oblečenie), mladé dospievajúce ľudia, horúce leto a letná romantika. Na to celé sa snaží turecký režisér napasovať klasický príbeh – mladému chlapcovi sa páči dievča, ale tá na neho pozerá ako na brata a „začne chodiť“ s niekým iným. Celý scenár, podobne ako výsledný film, je strašne plochý, postavy sa pohybujú okolo jedného bodu a samotné vyvrcholenie je bez šťavy. Film, ktorý z hlavy diváka sa veľmi rýchlo vyšumí. Osobné hodnotenie: 59% (*)

Seriál „Friends“ sa stali legendárnymi už vtedy, keď natáčanie ďalších sérii bolo v plno prúde. Aj tento „malý“ špeciál mi opäť potvrdilo to, že tvorcovia jak fantasticky vycítili to (výnimkou bola jedna postava, ale to sa rýchlo napravilo), že kto má ktorú postavu zahrať. Koncepcia ich spoločného stretnutia bola celkom dobre vymyslená – je tu celkom vyvážený mix nostalgie, strih najznámejších scén (ktoré aj po 1001-krát vypadajú skvele a svižne), objavenie sa najznámejších vedľajších postáv a „moderná“ hra pre priateľov (ktorú režíruje sám Ross (David Schwimmer)). Bolo dobré opäť vidieť takto spolu ikonické postavy môjho detstva – bez nich by moje detstvo bolo oveľa prázdnejšie. Viac-menej sú všetci v pohode, ale Bohužiaľ Matthew Perry nevypadá najlepšie (srdce mi krváca). To bolo vidieť aj z toho, že on hovoril najmenej. Páčil sa mi, že dostatočný priestor dostali aj tvorcovia – súhlasím s tým, čo povedala Marta Kauffman o tom, že prečo vznikol tento seriál, prečo bol úspešný, prečo je stále aktuálny a prečo sa skončil tak ako to skončilo. Celkom slušný „dokument“, ktorý napriek občasnému príliš „USA feelingu“ ma nenudil (ani som nevšimol tých 104 minút) – štyri hviezdičky kvôli pomerne dobre fungujúcemu nostalgickému faktoru (keď po skončení „spoločného stretnutia“ si spustíte nejaký epizód z Friends, tak sa nebojte – chyba nie je vo vás). Osobné hodnotenie: 80% (****)

Sľubne začínajúca „ľahšia“ rodinná dráma, ktorá sa postupne buduje, ale nedopracuje sa k nejakej výraznej špičke (vyvrcholeniu). Hlavný živiteľ rodiny je typický „chcem mať všetko a rýchlo“ a okolo neho sa postupne rozpadáva jeho vysnívaný sen života. „Veľká“ hádka s manželkou je na priemernej úrovni ako aj záverečná scéna, kde katarzia a následné rozuzlenie majú väčší dym ako oheň. Vo dvojici Jude Law / Carrie Coon bol väčší potenciál. Osobné hodnotenie: 65% (**)