BOURQUE

Tretí celovečerný film Riedellovcov točí „okolo sexu“. Dobre, možno je to trochu prehnané, ale to nie, že centrom pozornosti je sex a takmer všetko, čo s tým súvisí. Základ scenáru by som radšej nerozobral – pravdu povediac má viac banálnejších než pozitívnejších stránok. Pravdepodobne však to nie je ani potreba, pretože ani tvorcovia nechceli nič iného, len pobaviť diváka. Lucy Hale vás dostane nenápadne, chémia však medzi ním a Leonidasom Gulaptisom nie je najpevnejšia. Oveľa lepšie na tom film s vedľajšími postavami, na čele s Mindy Cohn a Jackie Cruz. Kvalita jednotlivých scén je dosť kolísavá, ale niektoré sú celkom trefné (napr. hranie vážnej hudby vtedy, keď v pozadí na TV sa prehráva porno). Veľmi odľahčená („romantická“) komédia na ktorýkoľvek deň, hlavne pre ten, kedy potrebujete trochu odrelaxovať a zasmiať sa. P.S.: Dobrý dubing môže celkom slušne vylepšiť kvalitu filmu. Osobné hodnotenie: 72% (***)

Nový Mortal Kombat, podobne ako tie predchádzajúce, nie je potrebné brať vážne. Keď sa pozrieme na scenár, prípadne na réžiu a bojovú choreografiu, tak je jasné, že máme pred sebou „klasické B-čko“ so všetkými (klišé) prvkami, čo k tomu patrí. Nehovoriac o otvorenom záveru, ktorý bez problémov umožní pokračovanie „rozbehnutého“ príbehu. Na druhej strane je však vidieť snahu tvorcov ako aj hercov, ktorí sa snažia brať svoju „misiu“ vážne a svojou prácou potešiť fanúšikov hry Mortal Kombat. Je to akýsi (pravdepodobne nie príliš presne definovaný) produkt „od fanúšikov k fanúšikom“. Výsledok si musí hodnotiť každý sám. Ja osobne som od toho neodpadol, ale musím uznať, že tie cca 2 hodinky pomerne rýchlo ubehli a áno, Josh Lawson v roli Kano je „bad ass“ a v mnohých prípadoch ukradne „show“ pred ostatnými. Takže na piatkový večer na jedno pozretie to určite ujde. Osobné hodnotenie: 71% (***)

Ako to píše užívateľ „EvilPhoEnix“: „Zabudnite na logiku, užite si akciu!“ Scenár filmu pravdepodobne neprekvapí ani menej skúsených filmových divákov. Scenárista Zach Dean s veľkou obľubou čerpá zo známejších filmov z daného (i z iného) žánru – nájdeme menšie či väčšie inšpirácie z filmov od Alien (cez Avatara) až do Na hrane zajtrajška. Každopádne však viac sa snažili (scenárista i režisér) dať do centra pozornosti vzťah otca so svojou dcérou (prípadne vzťah syna s otcom), dôležitosť rodiny, „globálne výzvy“ a myšlienku o tom, že nikdy nie je neskoro dať nielen nám ale aj ostatným druhú šancu na to, aby sme napravili naše chyby („Zachránila ma dcéra.“). Rola Daniela Forestera pre Chrisa Pratta sedí, avšak v jeho hereckej hre nečakajte nejaké prekvapivé momenty (ani teraz nebude „šokovať“ diváka). Z hľadiska hereckých výkonov je na tom podobne Yvonne Strahovski. Na poli vedľajších postáv však určite nesklame J. K. Simmons, pre ktorého vybraná rola (pravdepodobne nie náhodou) sedí parádne. Čo sa týka zvláštnych efektov a výpravy, tak film je na solídnej úrovni – príšery dobre vykreslené. Film napriek svojim menším či väčším chybám je pozerateľný, ale runtime je trochu viac toho, o by bol potrebný. Každému je však jasný, že to malo ísť do kín (na veľké plátna) s dostatočne dobrým vybavením zvukovej techniky. Ako „jednorazový blockbuster “ na „suché“ leto to ujde, ale určite o tom nebudete často a dlho diskutovať s vašimi priateľmi. Osobné hodnotenie: 71% (***)

„Dekovia na krku“ funguje hlavne vďaka dvojici Olivier Marchal / Gérard Lanvin, ktorá je motorom celého filmu. No a hlavne ich, na Francúzke pomery, veľmi solídna „vojna“. To by ako „jednohubka“ na ľahké letné nedeľné popoludnie by aj stačilo. Je to však ešte spojený s mladou Camille, ktorá sa chystá na maturitu a jej rebelské chovanie so spomínanou dvojicou nejako nejdú úplne dohromady. Viem, že práve to by mal byť akýmsi východiskovým bodom, ale ako celok to nestojí na pevnejších nohách – keby aspoň vývoj charakteru by bol trochu presvedčivejší. Z nejakého dôvodu ani Camille Aguilar nehrá svoju rolu úplne presvedčivo. Osobné hodnotenie: 68% (**)

Oslo (Oslo) 2021 – Bartlett Sher                                                                                                              Politikou namočený film, ktorý zachytáva dôležité jednanie Izraela a Palestíny, zastúpených dvomi osobami z obidvoch táborov. To všetko v Osle, kde sa uskutoční niekoľko stretnutí v tajnosti, kde sa jedná o možnostiach a podmienkach mieru. Samotný film je spíš pasívny ako aktívny. Prípadné emocionálne výkyvy sú viac-menej občasné, čo spíš budí dojem „mierumilovnejšej“ atmosféry. (Kto vie, že ako to vypadalo v skutočnosti?) Samotná sila filmu by mala byť v dynamických a komplexnejších dialógov. Argumentácia obidvoch strán nemusí pre bežného diváka napovedať veľa, na pochopenie danej situácii (i z hľadiska dejepisu) jeden film nestačí. Herecké výkony sú priemerné, bez výraznejších momentov. Priemernejší film, v ktorom HBO teraz nedokázal lepšie zužitkovať silnejšiu tému. Osobné hodnotenie: 71% (***)

Tretí film, avšak žánru horou prvý, režiséra Henka Pretoriusa je z hľadiska kvalít na tých najnižších úrovniach, a to v podstate vo všetkých kľúčových indikátoroch. Réžia nejednotná a chaotická, herecké výkony, napriek rutine skúsenejších hercov, spíš minimalistické, mnohokrát amatérske. To ešte viac platí pre niektoré scény (napr. keď sa „bijú“ sestra a jej brat). Scenár síce so slušným potenciálom, ale jeho filmové spracovanie je v troskách. Tí, ktorí sa rád pozerajú na mix žánrov hororu a thrilleru, môžu tento film vynechať bez akýchkoľvek problémov. Osobné hodnotenie: 38% (odpad!)

Fantasy horor, ktorý svoj potenciál by mohol mať hlavne v scenári. Ten však prakticky neexistuje, prípadne vidíme jeho beta verziu. Podobne sú na tom dialógy (nedá sa povedať, že film by sa hemžil od viet). Tretí film režiséra Jordana Downeyho má svoju atmosféru, v osobe Christophera Ryghu charizmatickú postavu pre „Head Huntera“. Avšak konfrontácia „Head Huntera“ a silnej príšery je na úrovni „B“. Záver je samostatnou kapitolou. Osobné hodnotenie: 60% (**)

Jednohubka z Nemecka, ktorá stojí na klasických základoch. Režisér W. Gross svoje možnosti využíva na priemernejších úrovniach. Prvá polovica filmu je mierne lepšia ako tá druhá, takže ten balans je krehký. Za niektoré nevydarené scény (prípadné nedôstojné) vás „kompenzuje“ „pretty face“ Sonja Gerhardt. P.S.: Sem-tam je možné vidieť vplyv filmu Intouchables. Osobné hodnotenie: 70% (***)

„Le prince“ je rola, ktorá pre Omara Sy sedí a vždy bude sedieť. „Zabudnutý princ“ sa zameriava na vzťah otca a jeho malej dcéry. Ako rastie, tak sa mení jej pohľad na svet a koniec koncom aj vzťah s otcom. Rozprávkový svet, v ktorom jej otec je princom, sa taktiež mení a reflektuje všetky zmeny, ktoré nastanú vo vzťahu otca a dcéry. Spojenie dvoch odlišných prostredí (reálna a rozprávková) je veľmi krehké, nie vždy je presvedčivé. Stabilnou vedľajšou postavou je tu Bérénice Bejo. Samotný príbeh je klasický a obsahuje tie „klišé“ prvky, ktoré očakávate. Uznávam, že ten rozprávkový svet má svoje chybičky. Ale keď sa na to pozriete zhora, tak uvidíte, že celé to vzniklo s čistým srdcom (kvôli tomu tá tretia hviezda). „Rozprávky sú večné“, čo potvrdzuje aj záverečná scéna (spojená práve s touto myšlienkou). Osobné hodnotenie: 70% (***)

Atmosféra, prostredie a postupný vývoj príbehu sú slušné, aj keď miestami pôsobia nie vždy istým dojmom. Krehkosť celého konceptu dáva na zem (pred)záver, ktorý v danej forme je chybným krokom a nie príliš vypracovaným. Z charakterov najviac straší Audrey (slušne ju stvárňuje Jessica Reynolds) a práve väčšia pozornosť na jej osobu film postráca. Osobné hodnotenie: 67% (**)