BOURQUE

Jean-Claude Van Damme (alisa JCVD) je už v šiestom X, ale stále dokazuje, že má celkom slušnú fyzickú kondičku. Jeho nový film, ktorý vyšiel pod taktovkou Netflixu, je nefalšované B-čko s veľkou dávkou komediálnych prvkov. Zápletka je banálna a tento film je x-tou variantom na téma „elitný vojak opustil svojho syna preto, aby ho ochránil“. Postavy v žiadnom prípade nie je možné považovať za komplexné, naopak, sú ploché a niektoré hrajú spíš (a ospravedlňujem sa za výraz) „otravne“, napríklad herec hrajúci syna JCVD. Ďalší herci/herečky sú viac-menej v pohode, postava inšpirovaná Tony Montanou (Scarface) miestami dokáže pobaviť. Záver nekomplikovaný a pomerne laxne ukončený – nemyslím si, že scéna s odkráčajúcim sa JCVD by mal ukončiť tento film, respektíve príbeh (ten v tejto forme zostáva veľmi otvoreným). Film „nenápadne“ šplhá k runtime 120 minút, bez akýchkoľvek dôvodov. Dôvodom, prečo dávam tretiu hviezdu, sú jednoduché avšak solídne odkazy na iné akčné filmy, prípadne na niektoré slávnejšie snímky od JCVD (napr. Kickboxer a Bloodsport). Cieľom filmu bol pobaviť diváka, nič iný. JCVD nerobí problém z toho, že si robí vtip sám zo seba. Takže v tomto duchu by mal aj sám divák pristupovať k celému filmu. Osobné hodnotenie: 70% (***)

Režisérka Christie Will Wolf je už skúsenejšou režisérkou v žánru „takých (plochých) romantických príbehov“, ktoré sú typické pre Hallmark. „Cashing Waterfalls“, jej ďalšia práca, nie je žiadnou výnimkou. Klasický Hallmark s hlavnými postavami, ktoré ani nedokážu inak hrať ako „sympaticky“. Chémia medzi hercami Cindy Busby a Christopher Russell je už „celkom pevná“, pretože nie je to ich prvý taký film (zhodou okolností kedysi ich spoločný film taktiež režírovala Ch. W. Wolf).Veľkým plusom teraz je však to, že film obsahuje mnoho prechádzkových scén v prírode. Vodopády sú prekrásne a človek dostane chuť na malú prechádzku v prírode. Za tých krajších obrázok z prírody a prechádzok v prírode dávam dve malé hviezdičky. Osobné hodnotenie: 61% (**)

Spolupráca dvojici neskúsených režisérov Alexa Appela a Jonathana Liseckiho (totálne) nevyšla. To je vec jedna, že príbeh je plochý ako papier. Ale že (vec druhá) žiadna snaha zo strany režisérov a hercov/herečiek z toho niečo dostať? Nie príliš presvedčivé herecké výkony, nevydarené scény a dialógy. Nepresvedčivý „romantický“ príbeh v moderných šatách. Miestami som fakt uvažoval o najnižšie hodnotenie. P.S.: Ospravedlňujem sa, ale Alicia Witt podala oveľa lepší výkon v jednom z epizódok Dva a pol chlapa (S06E05), ako v tomto filme. Osobné hodnotenie: 51% (*)

Hallmark-based romaťárna v modernom duchu a v prostredí. Veľmi predpovedateľný scenár, snahu byť aspoň trochu prekvapivý tu niet vidieť. Ploché a jednoduché herecké výkony. Osobné hodnotenie: 57% (*)

Postupne budovaný thriller s takými prvkami, ktoré v danom žánru sú dobre známe (a „zabehnuté“). Z hereckej stránky tu nie je až taký problém, trojica C. Affleck / M. Monaghan / S. Claflin odviedli rutinnú, korektnú prácu. Problém je so scenárom a charakterom postáv, ktoré nie sú lepšie vypracované. Záver, z pohľadu žánru, s „klasickým, menej výbušným“ vyvrcholením a bez korektnejšieho uzavretia celého príbehu. Osobné hodnotenie: 69% (**)

„Klasický“ romantický príbeh (nič prekvapivého pod svetlom) pre obidve časové línie (minulosť a súčasnosť). Ich spojenie je na priemernej úrovni a štýl „prepínania“ medzi časovými líniami je akceptovateľný. Z hereckej stránky tu spíš vedú Shailene Woodley a Felicity Jones, a z nich práve Felicity pracuje lepšie so svojim charakterom. U Shailene je občas cítiť akési brzdenie. Vyvrcholenie „príbehu z  minulosti“ je fajn, ale „trochu“ vypočítateľný. P.S.: Pekné romantické listy. Osobné hodnotenie: 72% (***)

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale Alfonsovi Cuarónovi sa podarilo z románu (Bohužiaľ som nečítal) spisovateľky P. D. James natočiť taký cca 110 minútový film, ktorý je komplexný a má viac vrstiev. Tie už predo mnou tu boli rozobrané, takže nechcel by som sa zopakovať. Len pár osobných poznámok... Beznádejnosť a nádej v jednom a naraz, servírované vyrovnane a miestami nekompromisne. Mix škaredých sci-fi, akčných a filozofických myšlienok v pravej miere. __ „Potomkovia ľudí“ obsahuje jeden silný obraz za druhým, obrazy z „neďalekej budúcnosti“ (?) vás budú prenasledovať nejakú tú dobu. __ Clive Owen v roli Thea je nenápadne dobrý a hrá prírodzene. Michael Caine (spoločne so svojim „prstom“) v roli Jaspera podáva skutočne dobrú vedľajšiu postavu. Pán režisér so svojím chovaním k postave J. Moore silne pripomína Hitchcocka, ale jeho počin padá do koncepcie príbehu, ktorá je veľmi premyslená. Práca kameramana Emmanuela Lubezkiho je samostatnou kapitolou. (Jeho tri Oscarové sošky nie sú náhodou.) Tá piata hviezda patrí práve dlhej scéne („vyhýbanie sa guľkám)“, kde hlavná hrdina (Theo) hľadá matku a jej bábätko. Máte z toho pocit, ako by ste boli tam („krv“ na objektívu kamery pridáva na hodnotách vierohodnosti) – jeden z najreálnejších a „najprirodzenejších“ scén, čo som kedysi v podobných filmoch videl. V prípade hudby dávam „plus“ červený bod za ikonickú skladbu od King Crimson (jeden z krstných otcov progresívneho rocku) a za skvelé odkazy na ďalšiu ikonickú skupinu Pink Floyd („Pig in the air“ a veža ikonickej továrne – album Animals). „Potomkovia ľudí“ je predovšetkým silným psychickým zážitkom a dôkazom toho, že pre dobrý film nie je potrebný mať obrovský rozpočet a mohutnú podporu PC techniky. Osobné hodnotenie: 91% (*****)

Výnimkou romantickej časti je to vlastne Hallmark-based film, skutočne na jedno videnie. Rivalita medzi mladých dievčat – dedina versus mesto – v gymnastike je na veľmi zjednodušenej úrovni. Jednoduché a nekomplikované herecké výkony a minimum počet serióznejších scén. Občas až príliš idealizované scény s predpokladateľným záverom. Osobné hodnotenie: 59% (*)

Vypadá to tak, že Netflix v poslednom období sadí „len na“ horory (viac trilógia Fear Street). „Blood Red Sky“ je nefalšovaný „upír movie“ a jedná sa o slušný príspevok do daného žánru. Film má slušnú dynamiku, svoj obmedzený priestor (lietadlo), kde sa odohráva cca 85% príbehu, využíva celkom efektívne. „Flashbacky“ z minulosti sú do hlavnej línii príbehu zakomponované primerane. Z hereckej stránky Peri Baumeister odvádza slušný výkon, skutočným psychopatom a zloduchom je tu Alexander Scheer. Miestami som váhal medzi štyrmi hviezdami, ale nakoniec dávam silnú a pevnú trojku. Jednak v polovine druhej časti film trochu stráca dych a tým pádom tá dvojhodinová pasáž nie je celkom opodstatnená. Potom je tu ešte hudba, ktorá by mohla byť dynamickejšia a strašidelnejšia. P.S.: V porovnaní s Fear Street (pozor, iná koncepcia a subžáner!), Blood Red Sky má jasne navrch. Osobné hodnotenie: 78% (***)

Záverečná časť trojdielneho Netflixovského hororu „Fear Street“ sa snaží byť najkomplexnejším (spojenie troch časových línií) a najvýraznejším, nie vždy sa mu to darí. Jednotlivé kúsky „veľkého príbehu“ sa dostanú na svoje miesta, ale nad niektorými riešeniami (možno zbytočne) krútim nad hlavou (jednoduché „brány“ malých predajní v pláze dokážu zbrzdiť nemŕtvych vrahov?). Myslím si, že celý príbeh by sa nemusel rozdeliť na tri samostatné filmy, stačil by jeden (max. dva). Takmer všetky tri filmy siahajú do 120 minútovej pasáži, podľa mňa zbytočne. Každopádne oceňujem snahu režisérky zaujať a červený bod pre Netflix, že medzi jednotlivými časťami neuplynul vždy jeden rok, ale vždy len jeden týždeň. Moje hodnotenie tretieho filmu je vlastne aj celkovým priemerným hodnotením všetkých častí príbehu. Slabučká a krehká trojica hviezd. Osobné hodnotenie: 70% (***)