Sludger

Do hororového sveta prichádza nová časť antológie krátkometrážnych filmov pod menom V/H/S. Práve táto sága priniesla jeden mimoriadne skvelý „kraťas“ (Safe Haven) o tajomnej sekte, ktorá oživila Satana. Práve tento režisér Timo Tjahjanto sa zúčastňuje aktuálneho projektu s jedným kraťasom, nádej na vyššiu kvalitu po nepodarenej poslednej časti (V/H/S: Viral z 2014) je reálna. Prekvapí niektoré dielo svojou originalitou? Poďme si ich postupne prebrať. 1. príbeh - Storm Drain: Dosť strelený (dobrým spôsobom) nápad, ktorý sa postupne vyvinie do nečakaných rozmerov. Je to creepy, atmosferické a kvalitné. (8/10) 2. príbeh - Empty Wake: Príbehu škodí dlhý rozjazd, ktorý obsahuje zbytočne veľa vaty a kľudne desať minút mohlo ostať v strižne v koši. Zápletka je z veľkej časti predvídateľná, no samotné prevedenie prekvapí a záver je fakt lahôdka. (7/10) 3. príbeh - The Subject: Je to tu. Nové dielo od Timo Tjahjanto začne už od prvého záberu svižne, originálne a s veľkými očakávaniami. Šialenstvo postupne graduje, až sa z toho vyvinie hotový Gorefest v najlepšom slova zmysle. Námet spája samotné gore s cyberpunkom do úplnej dokonalosti a kľudne môžem povedať, že nič lepšie som v tomto roku nevidel. Šťavnatá lahôdka. (10/10) 4. príbeh – Terror: Opäť nastáva podobný problém ako pri druhom príbehu. Strašne dlho trvá kým sa dostaneme k veci. Je to síce výborný nápad, no vyvrcholenie je strašne krátke a neužil som si ho naplno tak, ako v diele číslo dva. (6/10) 5. príbeh – Holy Hell: Ide vlastne o hlavný príbeh, ktorý obkolesuje zvyšné kraťasy. Prepadovka SWAT vojde do záhadné komplexu budov, kde postupne naráža na dosť creepy veci. Tento príbeh mal veľký potenciál, no čo s ním nakoniec spravili ma relatívne sklamalo. Odpískali to na veľmi lacný spôsob. Škoda. (5/10)

Prvý a zrejme jediný blockbuster roku 2020 je tu a nemá konkurenciu! Kto by to čakal, že? Musím však dodať, že pravdepodobne by bol top aj keby všetko šlo podľa plánu, pretože je to opäť pecka, ale… Nolan opäť prišiel s niečím novým, originálnym a neokúkaným. Nedá vám však čas na strebanie problematiky, ale miesto toho do vás natlakuje mimoriadne dravú jazdu bez možnosti vydýchnutia. Dalo by sa povedať, že celý film je jedna nekončiaca jazda, ktorá len mení lokality a nedá vám priestor na utretie potu. Deje sa toho toľko, že človek má problém všetkým prejsť na prvú šupu. Otázniky pribúdajú a odpovede ako keby do nás niekto strielal pomocou brokovnice. Je to tlak, ale rozštiepený a musíš všetko rozlúštiť pomocou malých časti všade po plátne. Sofistikovaná zápletka dala riadne zabrať a zrejme ešte nejaké dve pozretia sa zapotíme. Vieš, že ti to všetko sedí pokope, ale stále sa tam nájdu veci, čo si chceš ešte raz „čeknúť“. O technických veciach je zbytočné sa baviť – zvuk bol priam devastačný, kamera dychberúca a technické prevedenie „toho, čo netreba menovať, bo by bol spoiler“ je priam brilatné. Dostávame sa ku tomu „ale“. Nolanov chaldný prístup zašiel možno až príliš ďaleko. Chýbalo tomu lepšie vyhranie sa s profiláciou postáv a celkovým vžitím sa do nich. Boli to len postavičky, ktoré sa z ničoho nič zjavili a začali behať v úžasnom svete. Dokonca som si asi v trištvrtine filmu uvedomil, že netuším ako sa volá hlavná postava filmu. Povedali to vôbec? Jedine záporák bol riadny badass. Branaghov divadelný a expresívny prejav tomu pridal ešte väčšie gule. Každopádne som si to užil a už špekulujem, kedy si dám repete.

Tajomné mesto, príšery, sekta, masky, temné božstvo, gore, obety...takto má vyzerať Lovecraft! Ach jááj, škoda, že som sa k tomu dostal až teraz (asi by som to videl už desiatykrát), bol to orgazmus.

Ak sa vám vyprázdnil šálok násilia a chcete si ho naplniť niečím brutálnym a šťavnatým, odrežte si z tohto.

Netflix prekvapil. Hororový/sci-fi počin, ktorý sa nebojí a naservíruje nám šťavnatý (doslova) koktail plný nápadov. Je to minimalistické, no o to viac reže do živého. Či už v tom nájdeš kritiku spoločnosti či námet na filozofickú debatu, alebo len odpor, je už na tebe. Záver mohli trošku viac "vytuniť", inak veľmi milé prekvapenie.

Surprise! Prerábky vôbec nemusím. Pri prvom ohlásení Neviditeľného muža som si len „zahmkol“ a viac som tomu nevenoval pozornosť. Potom prišiel trailer, kde som sa dozvedel, že to natočí Leigh Whannell (režisér veľmi podareného Upgrade), dokonca aj prvé zábery vyzerali fajn. Nakoniec došli prvé recenzie, ktoré nešetrili chválou. Presvedčilo ma to a vydal som sa do kina. Ako to dopadlo? Nad očakávania! Celú tematiku hodili do psycho-thrilleru s presahmi do hororového žánru a akčného oddelenia. Avšak najdôležitejším prvkom bolo napätie. Režisér presne vedel ako na nás. Stačilo mu na to statická kamera a zvedavosť diváka. Vedel si, že tam niekde niekto je (musí tam predsa byť!), uši a oči šli na 100% a neustále si hľadal po obraze, kde sa len nachádza. Výdych neprichádzal do úvahy. Výhodou pre diváka bolo, že si bol krok pred herečkou, keďže ona tápala, ty si konkrétne hľadal, kde sa čo pohne a to ťa ešte viac vtiahlo do deja. Atmosfére pomáhala kamera a zvuk. Hlavná šikovnosť a estetika tvorcu sa prejavila pri akčnej scéne, kde to bolo mimoriadne dizajnovo natočené a vyšperkované do nitky. A ten zvuk. Silná zložka filmu. Režisér narábal so zvukom veľmi citlivo, kde mala ísť nervy drásajúca hudba (na hranici s noise-om), tak som ostal v kŕči a čakal bez klipnutia a keď malo byť ticho, tak som ani nedýchal a počul som každý výdych a pohnutie herečky. Elizabeth Moss sa vyprofilovala na veľmi schopnú herečku. Jej najväčší plus je, že vôbec nie je pekná, resp. je taká škaredá, že je až pekná. Tým pôsobí veľmi prirodzene a uveríš jej, že je dievča od susedov, ktorej sa dejú závažné veci. Horšie už je, že jej nikto neverí. Jediné, čo by som filmu vytkol je dĺžka. Keby sa to ešte zostrihalo, mohlo to byť napätie lvl666, ale takto to bola i tak silná jazda.

Ďalšie Mandy tu nemáme. Dokonca by som povedal, že aj trochu sklamanie. Digitálne efekty a triky šli na úkor atmosféry, absolútne to nefungovalo, skôr to pôsobilo rušivo a vyvolávalo dojem lacnej televíznej produkcie. (Úplný opak ako pri Mandy) Našiel by som tam aj pozitíva (hlavne tie thingovské), ale na Lovecrafta až moc konkrétností a menej temnoty. Nie každý deň môže Cthulhu vyjsť na povrch.

Scifi patrí k žánrom, kde sa neustále hľadá nová cesta, iný pohľad a jedinečná myšlienka. I AM MOTHER ohýba "robotický" žáner podľa seba a neustále hádže otázky do plénu a vy dychtíte pod odpovediach. A tie prídu! Dôležité je, aby ste o filme nič nevedeli, najlepšie nepozrieť si ani popis, ani trailer, iba jednoducho si ho pustiť a unášať sa v atmosfére. Po filme začala hlava fičať na plné obrátky a neustále preberala informácie dookola až dospela do záveru, že ide o dielo, ktoré drží pokope a prináša ucelenú a "vizionársku" myšlienku. Zo začiatku Vám to príde, že - čo to bolo?, no keď sa hlava zastaví, tak príde - to teda bolo! Silno odporúčam!

Takt táto žánrovka sa vydarila. Žiadne zdržiavanie a plyn sa stlačí na podlahu po prvej minúte a nepustí až do tituliek. Možno som si to len ja nevšimol, ale podobný čistokrvný „monster“ horor sa dlho do kín nedostal, samozrejme sem nemôžeme rátať Prometheusa a podobné „scifi“ záležitosti, toto sa hrá za inú stranu. Dizajn sa vydaril, žiadna napodobenina Aliena (čoho som sa bál po pozretí traileru) sa nekoná, dostávame sa priamo ku koreňu žánru, kde by aj Lovecraft pokýval hlavou ako znak uznania. Film neosloví nikoho nového iba poteší fanúšikov žánru a to je dobre. Načo sa každému vnucovať a trepať tam zbytočnosti, radšej spracovať tematiku s momentálnymi možnosťami. Žiadne odbočky, iba priamo do stredu žánru. Finále stálo za každý cent, čo som vrazil do popcornu a coly. Parádna žánrová záležitosť!

Dokáže vo Vás kino vyvolať opačné pocity, na aké chodí väčšina ľudí? Nepríjemný pocit, bolesť hlavy, vyčerpanie a totálne znechutenie. Pritom nejde o zlý film, ale práveže o film, ktorý to chcel dosiahnuť. The Lighthouse nie je len audiovizuálny zážitok, ale doslova fyzickým stretom. Celý čas som si pripadal, že som na tom najhoršom mieste na svete. Samotné peklo nie je pod zemou, ale je práve na tej skale a ja viem, že tam musím pykať. Obrazové zábery boli až umelecky-esteticky poňaté. Hotové fotografie, ktoré by mohli visieť v galérii. Hlavne milujem zábery, kedy postavy vyjdu pravého dolného rohu a postupne prejdú krížom cez celý záber, ako sa to robilo už v 20 rokov. Niečo nádherné a majestátne. V dnešnej dobe sa málo filmov podari vytvoriť to hlavné - atmosféru. Tento film mal takú pohlcujúcu a ťaživú, že stačilo záber na more a bál som viac ako v akomkoľvek horore (pár výnimiek nájdem na jednej ruke). Starobylý obraz s nepríjemným zvukom vytvoril, tak silnú atmosféru, že som bol celý čas priamo v deji. Dafoe tu nehral, on trpel, bláznel a prenikol šialenstvu na kosť. Po filme som cítiť chuť hliny v ústach spolu s ním. Tento film neodporúčam vidieť v kine. Budete zničený. Pokiaľ film beriete ako len prostriedok na zábavu, tak sa mu vyhnite na 100 kilometrov. Takýto zničený som bol po Eraserhead, a to je už čo povedať, no musím uznať, že tieto 2 filmy mali podobnú ťaživú atmosféru.