hemul

Keď som sa svojho syna spýtal, prečo Spielberg potreboval natočiť West side story, keď už jeden perfektný film existuje, povedal mi, že to je pre dnešnú mladú generáciu, ktorá si ten starý film nepozrie. Má pravdu. Nech si ho pozrie. Spielbergov film je totiž lepší ako pôvodný. Podarilo sa mu tento slávny príbeh a ešte slávnejšiu muziku obohatiť o nový rozmer. A nie jeden.

Aj keď sa to nezdá, Občan Kane je, ako mnoho iných umeleckých diel a filmov zvlášť, napr. Stalker, Fanny a Alexander, Amarcord, o detstve. V tomto prípade o ukradnutom detstve, ktoré sa nedá kúpiť - za žádný peníze.

Sú aj také filmy, po ktorých vyjdete z kina a neviete povedať, aká bola hudba, kamera, herci, ale viete naisto, že vás film vtiahol do svojho sveta a tak skoro vás nepustí. Tomu sa povie virtuozita. Takýmto virtuózom je Ridley Scott, rozprávač z rodu homérovského. A taký film je Klan Gucci.

V úvodných titulkoch sa píše, že ide o antimelodrámu, v skutočnosti je to však kvintesencia melodrámy. Vidím v tom filme predzvesť Baróna Prášila či Tajomstva hradu v Karpatoch, aj európsku novú vlnu, či Piti Piti Pa alebo All that Jazz. Myslím, že tento film, aj keď nie je veľmi znaámy, poznali naspamäť odpredu aj odzadu asi všetci neskorší režiséri, ktorí niečo významného znamenali a znamenajú.

Dve Bergmanove rozprávky. Medzi nimi 25 rokov.  V tej prvej, čiernobielej, Siedma pečať (5*), putuje pestrofarebná spoločnosť stredovekou krajinou, ktorú ovládol mor. Boja sa všetci a spolu pred ním utekajú: zádumčivý rytier zložitej povahy, jeho jednoduchý rázny zbrojnoš, opustené dievča, rozhádaní manželia, záletný herec a zaľúbený manželský pár potulných hercov s dieťatkom. Idú svetom so svojím oslíkom zapriahnutým do voza, v ktorom spia a ktorý sa v každej dedine mení na divadlo. Hrajú, spievajú, tancujú; rozdávajú umoreným ľuďom veselosť, lebo sú jej sami plní. Nie sú múdri ako rytier, ani prísni ako zbrojnoš, ale ani nie sú opustení – majú sa navzájom a spievajú pesničky plné veselosti načerpané zo studne Lásky. – Smrť je všetkým v pätách, ale nie nad každým má moc. V tej druhej, Fanny a Alexander (5*), vidíme potomkov manželského páru divadelníkov po niekoľkých storočiach. Majú vlastné kamenné divadlo, je to vážená rodina. Hrajú, spievajú, tancujú; rozdávajú ľuďom veselosť, lebo sú jej sami plní. Je to rozprávka farebná, snáď najfarebnejšia, akú som kedy videl, ale postavy sú rozprávkovo čiernobiele - dobré a zlé. Ale Zlo nemá moc nad každým.

Dve Bergmanove rozprávky. Medzi nimi 25 rokov.  V tej prvej, čiernobielej, Siedma pečať (5*), putuje pestrofarebná spoločnosť stredovekou krajinou, ktorú ovládol mor. Boja sa všetci a spolu pred ním utekajú: zádumčivý rytier zložitej povahy, jeho jednoduchý rázny zbrojnoš, opustené dievča, rozhádaní manželia, záletný herec a zaľúbený manželský pár potulných hercov s dieťatkom. Idú svetom so svojím oslíkom zapriahnutým do voza, v ktorom spia a ktorý sa v každej dedine mení na divadlo. Hrajú, spievajú, tancujú; rozdávajú umoreným ľuďom veselosť, lebo sú jej sami plní. Nie sú múdri ako rytier, ani prísni ako zbrojnoš, ale ani nie sú opustení – majú sa navzájom a spievajú pesničky plné veselosti načerpané zo studne Lásky. – Smrť je všetkým v pätách, ale nie nad každým má moc. V tej druhej, Fanny a Alexander (5*), vidíme potomkov manželského páru divadelníkov po niekoľkých storočiach. Majú vlastné kamenné divadlo, je to vážená rodina. Hrajú, spievajú, tancujú; rozdávajú ľuďom veselosť, lebo sú jej sami plní. Je to rozprávka farebná, snáď najfarebnejšia, akú som kedy videl, ale postavy sú rozprávkovo čiernobiele - dobré a zlé. Ale Zlo nemá moc nad každým.

Na počiatku bolo slovo, je v Biblii, na konci je obraz, je v tomto filme, ale kam sa stratil scenár?

Najmladší brat v rozprávkach je vždy dobrý, k nemu kliatba nesiaha. Alebo - Fellini meets Chaplin.

Hamlet bez Hamleta

Najlepší komik, najkrajšia herečka, v najsmutnejšom filme.