Mordenroth

Demon Wind je určite pozerateľný a vzhľadom na kvalitnú atmosféru a dokonalé masky aj vysoko nadpriemerný horor evokujúci staré dobré 80. roky. Len škoda trochu „blbého“ finále... Je zrejmé, kde hľadal Charles Philip Moore inšpiráciu pre svoj režisérsky (a prakticky aj scenáristický) debut. Menovite u Raimiho, Romera, Carpentera a dokonca aj u Fulciho. Ak má človek pred sebou takéto vzory, môže byť výsledok zlý? Možno áno, ale určite to nie je prípad Demon Wind.

Určite lepšie ako prostoduchý Polčas rozpadu, i keď amatérskejšie natočené. 50%.

Chcete sa poriadne báť? Pozrite si Shutter! Garantujem vám, že niektoré pasáže budete len ťažko predýchavať a mraziť vás bude ešte niekoľko minút po zhliadnutí filmu. Ako konštatujú viacerí užívatelia, „infarktové stavy“ sú v tomto prípade asi najvýstižnejším slovným spojením. 90% (vzhľadom na relatívnu neoriginalitu snímky).

Už som prišiel na to, prečo sú naše filmy také... ehm... nedokonalé. Vieme točiť, ale nevieme písať. Preto bude vždy víťaziť forma nad obsahom. Z hovna sa totiž bič upliesť nedá. Nechcel som byť vulgárny, ale v Polčase rozpadu je tiež veľa vulgárností, takže som si to nemohol odpustiť. Po technickej stránke sa nedá filmu prakticky nič vytknúť (vyzdvihol by som predovšetkým vynikajúcu kameru). Problém predstavuje "len" debilný scenár. Už dlho som nesledoval tak slaboduchý príbeh a nepočul tak príšerné dialógy. Čo sa týka castingu, obsadenie Janka Krónera do hlavnej úlohy nepovažujem za najšťastnejšiu voľbu. Typovo bol značne nepresvedčivý, ba dokonca miestami nechcene smiešny. S ostatnými hercami som v zásade problém nemal. Ale aby som to zhrnul do jednej vety – toto je ukážkový príklad dobre (kvalitne) natočenej slovenskej nudy. Možno, že ide o polčas rozpadu (alebo rozkladu?) slovenskej kinematografie a práve na to sa snažili tvorcovia filmu v skrytej podobe upozorniť. Mimochodom, Pauhofová má pekné prsia. 30%.

Kvalitný sci-fi film, pri ktorom sa nebudete nudiť. Výborná pointa, ktorá napriek tomu, že ju očakávate poteší. Nevinný detský hlások, pri počutí ktorého vás príjemne zamrazí - "Can I go with you?"

70%.

S Carpenterovým kultovým dielom (The Thing) by som tento film určite neporovnával (ani by som ho k nemu neprirovnával). Spoločné majú nanajvýš prostredie, v ktorom sa odohrávajú. Vzhľadom na rozpočet, ktorým snímka disponovala (toto že stálo len 50 000 dolárov?!) možno skonštatovať, že sa jedná skutočne o veľmi kvalitnú záležitosť. Či už ide o niektoré technické elementy filmu (kamera, hudba) alebo herecké výkony. Príbeh je v podstate originálny, akurát mi prišiel celkovo trochu nedotiahnutý (hlavne ku koncu). Nehovoriac o vizuálnych efektoch, ktoré nedosahujú ani úroveň televíznych filmov z produkcie Hallmarku. 70%.

Uspokojivý príbeh versus videoklipová réžia a nevýrazné herecké prejavy. Priemerný americký nízkorozpočtový tínedžerský thriller.

Myslím, že najlepšie si môžu vychutnať Halloween Roba Zombieho tí, ktorí nepoznajú pôvodné kultové Carpenterove dielo a (alebo) niektoré jeho pokračovania. Film by sa dal rozdeliť na dve časti, z ktorých by mohli byť dokonca dve rôzne snímky. Prvá časť, ktorá sa zaoberá (akože) psychologickým rozborom osobnosti mladého Michaela Myersa by mohla byť samostatným prequelom. V novom Halloweene sa všetko udeje až príliš rýchlo. Za necelých 40 minút spoznávame sociálne prostredie, v ktorom Michael vyrastá – viacčlennú americkú buranskú rodinku, vykazujúcu patologické črty. Jeden deň v takomto prostredí podľa Zombieho zrejme stačí na to, aby si divák vytvoril určitú predstavu o príčinách vzniku duševnej poruchy u malého chlapca a následných motívoch jeho vražedného besnenia, počas ktorého pozabíja takmer celú famíliu. Ale povedzme, že stačí. Dej sa podľa očakávaní presúva do psychiatrického zariadenia, kam nášho hrdinu prevezú po rozhodnutí súdu. Tu sa režisér snaží rozvíjať vzťah medzi Michaelom a Dr. Loomisom, no veľmi sa mu to nedarí. Nad psychologickými sedeniami, ktoré obe zúčastnené postavy (pod taktovkou režiséra) predvádzajú by prevracali oči aj študenti prvých ročníkov odboru psychológia. Tieto „sedenia“ nám toho o Michaelovej osobnosti príliš neprezradia a končia prakticky v okamihu, keď Michael prestáva hovoriť. Stihne však ešte pobodať nemocničnú sestričku (v prísne stráženom psychiatrickom zariadení jedia nebezpeční pacienti kovovými vidličkami?). Prvá časť filmu ma trochu nahnevala. Zombie si celú problematiku osobnosti Michaela Myersa značne zjednodušil. Na prvom Halloweene pôsobilo najdesivejšie poznanie, že Michael pochádza z obyčajnej (nepatologickej) rodiny, t.j. jeho rodičia sa nezdali byť ničím zvláštni alebo výnimoční. Na zavraždenie svojej sestry teda nemal žiadny (pochopiteľný) dôvod. Ak by však Zombie staval svoj príbeh na tomto základe, musel by sa pri písaní scenára asi trochu viac zapotiť. Výsledok však podľa mňa mohol byť o to zaujímavejší a hlavne desivejší. Patologická rodina nepôsobí nijak originálne a ani desivo (čo môže byť do istej miery zapríčinené aj nepresvedčivosťou väčšiny zúčastnených hercov). Ale povedzme... Nasleduje titulok „o 15 rokov neskôr“ a Zombie predstavuje druhú časť svojho diela – remake pôvodného filmu z roku 1978. V podstate ide o klasickú „vyvražďovačku“, ktorá je veľmi zvláštnym kontrastom k predchádzajúcemu deju. Táto časť disponuje niekoľkými dobrými nápadmi, ale celkovo ma nechala chladným. Pozitívne pôsobí najmä fakt, že Zombie sa nebojí krvi, brutality a ani sexu (čo predviedol už v Devil´s Rejects). Násilie a sex majú k sebe relatívne blízko, tak prečo túto blízkosť aj patrične nezdôrazniť. V posledných minútach sa režisérovi dokonca podarí vytvoriť aj aké také napätie (Laurie vs. Michael). Aby som to však zhrnul a ukončil – čím viac milujete Carpenterov originál, tým menej sa vám bude páčiť Zombieho prequel /remake. Uvedené tri hviezdičky sú viac za druhú časť filmu (s prižmúrením jedného oka).

Nemárnite svoj vzácny čas Márnicou!