trango

Súhlasím s tým, čo o filme napísal jeden z najkompetentnejších Jozef Šátek (ak neviete kto to je, vygúglite si) : "Sila príbehu je v jeho pravdivosti. Ak je pravdivé tvrdenie v článku, že "Únos rešpektuje, že ani zavlečenie Kováča ml., ani smrť Róberta Remiáša sa nevyšetruje, pretože páchateľov oboch trestných činov oslobodili Mečiarove amnestie." tak mám vážne pochybnosti o tvorcoch, že pochopili aspoň základné odborné fakty, že žiadna z vydaných Mečiarových amnestií nikdy nebránila a nebráni vo vyšetrovaniu prípadu vraždy R. Remiáša. Výsledky už vykonaného a fakticky skončeného vyšetrovania voči konkrétnym páchateľom vraždy R. Remiáša zmarili orgány prokuratúry v roku 2005 a nasledujúcich. V rámci filmových konfabulácií je možné akceptovať mnoho a možno i všetko, ale potom nemožno dielo ani vzdialene pripodobňovať s realitou ale len ako pokus o umeleckú koláž, pričom hrozí, že podstatné fakty budú chýbať úplne, alebo budú prehlušené a zaniknú v celom chaose nepodstatných postáv a scén. Ak tvorcovia nepochopili, že sa v danom čase odohrával nielen neľútostný politický a osobný boj na najvyšších priečkach politickej moci ale zároveň prebiehal pred verejnosťou síce utajený ale o to pre ich aktérov nebezpečnejší a pre vývoj demokracie veľmi dôležitý boj medzi predsedom vlády SR, štátnymi inštitúciami reprezentovanými SIS a vedením MV SR a GP SR proti malej skupinke vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov, čo v podstate ďalej pokračovalo inými, najmä skrytými formami aj po politickom zlome (voľbách) v októbri 1998, potom nepochopili nič a film nebude niesť tú pečať, ktorú si jej aktéri zasluhujú. Nahradiť neohrozenú a vtedy fakticky osamotenú skupinu policajtov vystavenú všeobecnej perzekúcii postavou investigatívnej novinárky je len umeleckým a nie najvhodnejším prekrytím jedného zo základných atribútov vtedajšieho boja za právo a spravodlivosť, ktoré sa stalo základom pre neskoršie pozitívne politické zmeny na Slovensku. Ako aktívny člen spomínanej skupiny policajtov verím, že sa nájde spôsob ako túto faktografickú "pravdu" príbehu pre budúcnosť uchovať. Jozef Šátek" a za seba film hodnotím ako stratenú príležitosť, ktorá sa už najskôr nebude opakovať. Odvážne nafilmovať v r.2017 podobenstvo na spôsob gruzínskeho Pokánia z r. 1984 je už len pokrok.

Internet, emo a poliaci je vražedná kombnácia !

Keby si mal neinformovaný divák urobiť obraz o obyvateľoch krajiny podľa jej filmovej produkcie Dánsko by z toho vyšlo ako krajina s najväčšou koncentráciou psychopatov, úplných bláznov a masových vrahov popri ktorých bol dr, Hannibal Lecter úplný amatér. Skvelý film, ale dopozerať ho dokonca bez premýšľania na koľko spôsobov by bolo dobré zabiť hlavného hrdinu, jednoducho nešlo. Prečo práve Dánsko?

Bolo to také milé, Al s Michel fungovali tak neuveriteľne, že som prežil aj dabing Veroniky Žílkovej...

Štvrtá hviezda za list pre Ruth (Claire Forlani), ktorý ju rozplakal.

Skvelé športové výkony. Nič viac. Ak bola podmienka kastingu nulová charizma, podaril sa.

Priemerná adaptácia poplatná dobe vzniku, degradujúca skvelú literárnu predlohu na remeselne zručne spracovanú agitku.

Silný príbeh, keď po celý čas visí niečo beznádejné vo vzduchu a hoci sa už nikomu nechce bojovať a bezpodmienečná kapitulácia je podpísaná, predsa sa nájde spupný opitý ruský "komandir", ktorý spustí zbytočné zabíjanie. Ak máte dojem, že WWII skončila v máji 1945, odporúčam knihu Krutý kontinent - Európa krátko po druhej svetovej vojne, Keith Lowe.

Pri dokumentoch ide myslím vždy viac o obsah ako o formu, ktorá môže byť vzhľadom na prostredie, podmienky a rôzne okolnosti aj menej kvalitná ak to vyváži príbeh. Vo farbách piesku je silný príbeh nielen slovenky Ľuby žijúcej dodnes s prestávkami v Lýbyi. Ak do polovice filmu fandíte povstalcom v Misuráte, aby šialeného Kaddáfiho konečne zvrhli, po pár okamihoch osláv jeho smrti je všetko inak - už som nerozumel nielen Ľube, ale vlastne nikomu - kto sú v Lýbyi dnes "dobrí" a kto je "zlý" o čo im ide, kam smerujú - neviem. Svadba, keď ženích išiel pre nevestu, ktorú mal uvidieť prvýkrát v živote a celá "svadba" prebehla dôsledne oddelená na mužov a ženy (nevestu sme nevideli) asi naznačila vývoj. Ženíchova kolóna úplne nových mercedesov, rôznych SUV, každý so novým smartfónom v ruke, deti (chlapci) aj s tabletmi idú pre nevestu - a obrad s hostinou potom prebieha v prísne islamskom duchu. "Západná technika" vrátane zbraní je žiadaná a akceptovaná, otvorená spoločnosť so samostatnými svojprávnymi a moderne oblečenými ženami už nie.

Zle obsadené, zle zahrané a príšerne slovensky nadabované. Moja chyba, že som to videl spotvorené v STV1, ale aj tak si nespomínam na film, v ktorom mi všetci vadili a nikomu som neuveril. A to mám Pierca a Susan celkom rád.