papadoce

Kickboxer je starou klasikou, ktorú by nemal žiadny fanúšik karate filmov z osemdesiatok alebo deväťdesiatok hodnotiť pod štyri. Žánovi to krásne kope, Tong Po je pravý záporák, strýček Xian typický neortodoxný tréner a príbeh má klasickú zápletku s hepjendom. Všetkých, ktorí tomuto typu filmov nerozumejú je mi vlastne ľúto. Prišli ste o krásny kus nostalgie. Ja som si to opäť užil ako za mlada. Nok su kao ! Nok su kao!

Zoberte si toto. Vzali úplne debilný nápad, vrazili do toho kopec prachov a počnúc “Načo toto celé bolo” končiac kobercom na hlave Stárprda, natočili vianočný gýč. Lenže potom urobili ešte niečo oveľa geniálnejšie. Dali to nakrútiť Džejmsovi Pušške a prizvali ku tomu vynikajúceho Kevča Slaninku a humor vložili výlučne do rúk Draxa. A ten išiel bomby od začiatku do konca, to vám poviem. Marvel to proste so svojimi hrdinami umý. Normálne som v zmysle zdravých predsudkov chcel celý vianočný špeciál zhejtovať jak profík, ale asi tak od piatej minúty som sa spontánne bavil, takže hejt neprichádza do úvahy. Stále sa jedná o vianočný gýč, ale natočený odľahčene ako to snáď len Strážcovia galaxie dokážu. Dávam štyri nech nežeriem.

Keďže ja nie som žiaden Brús Lííí, čo spraví hú hííí a všetci zlí sú mŕtvííí, tak som si pustil Džeta s Džejsnom, aby to vybavili za mňa. A aj vybavili a celkom pútavo a efektne. Ale ktorý Palo dokurvil v tomto celom strih a kameru, tak toho by som ubil tvrdým chlebom. Toto bola taká fušerina ty kokos. Za to by mali byť dva roky v gulagu. Čo sa týka samotnej vojny Čangov proti Širom, prisahám, že som od začiatku dokonca netušil ktorí sú ktorí. Ešteže Džejson bol biely, inak by som bol z toho úplne tamagoči. No a opäť za našu starú známu, teda za belu, stál takmer celý scenár. Napriek tomu som si túto malinovku celkom užil a aj vzhľadom na dobrý pokus o prekvapko v závere (jediná svetlá stránka v scenári) jej dám tri čínske draky s japonským suši. Koničiva.

Začiatok ma vôbec nebral. Na európsku produkciu a ústrednú tému to bolo až príliš málo surové, hoci so samotnými Maďarmi kinematografickú skúsenosť nemám, očakával som niečo tvrdšie. Ak sa samozrejme nepočíta Lindaaaaa a Miazgovci pravdaže 🤪. Dialógy sú veľmi priame, vyslovene otázka a odpoveď, teda pre diváka nič nad čím by mal alebo mohol uvažovať. Čabovi ale rola sedí a celkom si v nej ide. Inak, nechápem prečo Maďari točia špinu o Rumunoch a ešte aj s maďarskými menami. Ale to je len bezvýznamný detail. Bol to krutý príbeh a pomerne dobre spracovaný, fajn zahraný a v podstate od začiatku celkom predvídateľný, ale to snímku nijako na kvalite neuberá. Dám poctivé štyri. Niečo maďarského ešte niekedy rád zbodnem. Vrátane gulášu.

Becky Lynch & Alexa Bliss & Asuka & Mia Yim & Bianca Belair vs Rhea Ripley, Nikki Cross, Damage CTRL, veľmi solídny začiatok, War games match je rozhodne osviežujúcim formátom pre SS a baby to zvládli na výbornú, na takých 4,5*. Finn Bálor vs AJ Styles, ako som už multikrát spomínal AJ je ťažký profík no a Finn bezpochyby talentovaný, takže slušný match aj keď mal ešte väčší potenciál. 3,5 hviezdy. Shotzi vs Ronda Rousey, na tom nebolo oku lahodiace absolútne nič, snáď okrem hlásateľkiných šiat. Zvyšok hnus so slabým wrestlingom 1*. Bobby Lashley vs Austin Theory vs Seth Freakin’ Rollins, najlepší zápasový formát triple threat s jedným z najlepších wrestlerov ever Sethom Rollinsom zo začiatku neponúkol svoje maximum, trochu sklamanie pre mňa, potom sa to našťastie vyhrotilo a už to bolo na úrovni očakávania a potenciálu, 4*. Kevin Owens & Drew McIntyre & The Brawling Brutes vs The Bloodline, také nejasné že čo tým chcel básnik povedať, bez napätia, bez šťavy, snáď s jedinou výnimkou K.O., za 4*. Posledná PPV roka nepriniesla nič nové, nič prevratné, ani nič zapamätateľné. Ale zabavila, tak 3+1.

4154 minút pozerania len preto, aby som sa dozvedel starú známu pravdu, ktorú dávno viem a trikrát do mesiaca si na ňu spomeniem, pritom ma to nestojí milióny dolárov. Celý svet sa točí okolo p**i. Chlapi, to fakt sme takí úbohí, že kvôli kusu ružového kosoštvorca čo smrdí, rozjebávame na minďár naše životy? 3,875 hviezdin. Drakáris.

Všetky šablóny padli. Kto bol múdry zhlúpol (Škriatok). Kto bol dobrý spálil nevinných (Bloncka). Kto robil správne rozhodnutia chyboval (Sniežko). Len puča Sansa ostala pučou Sansou. Ôsma séria je Hra o tróny na ruby. Asi ostalo veľa očí pre plač po tejto sérii, aspoň podľa hodnotenia miestnych. Mne sa koniec páčil. Teda najmä koniec Bloncky, heh. Dobojované.

Tak sme sa tu dnes zišli všetci preživší, aby sme sa spolu postavili zoči voči Zombie armáde. Kto chýba? Aaaaaa Sersei, iste. Niekto další? Hora. Už nikto? Môžeme teda začať. Pochytáme sa za rúčky a zahrajeme sa. “Kráľu kráľu daj vojáčka” “Ktorého?” “Nočného kráľa” “Nedám” “Tak si ho vezmeme” A čo bolo ďalej? Tak to sa nedozvieme. Totižto najdôležitejšiu bitku z ôsmych sérií dali natočiť nejakému retardovanému chujovi, ktorý sa proste rozhodol, že sa bude odohrávať celá v tme, v dyme a hmle. A ak by náhodou divák čosi zachytil, tak mu to rozmrdáme strihom a zlou kamerou. Aby toho nebolo málo, tak za tú dobu v tom istom čase hrajú Nočák, Bastard a Fiflena metlobal na drakoch. Ale pozor. Rovnako neprehľadný ako zbytok bitky. Tma, strih a kamera majú pre tento diel totiž exkluzivitu. Takže zatiaľ čo prvé dve časti sú výlučne o prípravách na bitku, tak tretia časť je zhluk nesúrodých rozmazaných obrázkov bez zmyslu, ktorý si zaslúži komentár jakožto úplne suverénne najhorší diel zo všetkých. Odpad, ktorý by nezobrali ani do Kositu. Fuj.

Na moje prekvapenie je to druhá najlepšia séria zo všetkých. Najlepšou epizódou bola štvorka. Draky sa konečne ukázali ako nie zbytočné, bojov a vojen bolo dostatok a dobro dokonca občas už aj víťazilo nad zlom. No stále platí, že Hry o tróny sú až príliš ľahko predvídateľné. Chcelo to trochu viac prekvapivých mŕtvol. Kto by to bol po prvých dvoch sériách povedal, že uznám kvalitu týchto hier. Nuž, drakáris.

Veľmi zvláštny film. Zo začiatku pôsobí skôr komediálne, či už vizuálne celými scénami alebo iba individuálnymi dialógmi vymletých jedincov. Bohužiaľ celé je to prepletené v podstate krutými vojnovými zábermi (zastrelenie matky pred očami dieťaťa, smrť jedného z “hrdinov” a pod). To dáva filmu pre zmenu patričnú dávku vážnosti. Vlastne celé je to taký smiech cez slzy a pravdou je, že nie každému musí tento spôsob sadnúť. Rozhodne sa ale jedná zo strany Davida O. Russella o hodne inovatívny prístup k látke samotnej ako aj k jej technickému prevedeniu. Trefou do čierneho bol kasting. Všetci herci tu sadli jak riť na šerbel. Príbehovo sa to vyvíja rovnako zaujímavo. Začne to ako šialená oslava konca vojny, aby sa to zmenilo na dobrodružstvo pri hľadaní zlata a skončilo to ako nezištná pomoc vojnovým utečencom. Musím povedať, že ako celok ma to bavilo a film prináša akýsi čerstvý vietor do “vojnovej” kinematografie. Myslím, že takých 70% je plne zaslúžených. Dávam 3,5. A páčil sa mi dojemný, ale pritom nie americko-patosácky záver. Dobré.