whimsy

nostalgia a vojna. melodráma hrajúca na city. tá angličtina to robila 1. neprirodzené, neuveriteľné; 2. nelogické - hlavne keď hlavná hrdinka použila nemecké slovo. príjemný film, ktorý môžete pozerať s celou rodinou - od malých detí až po starých rodičov. v takejto konštelácii dokonca môže vyvolať podnetnú diskusiu o vlastných zážitkoch z obdobia vojny, bombardovania (pamätám si, že raz som pozerala Narniu s dedkom a jeho na tom najviac zaujalo práve bombardovanie Londýna. počúvať o skrývaní sa deciek v pivniciach a hrobkách počas toho, ako sú na mesto zhadzované bomby, a počuť to z vlastnej skúsenosti človeka, ktorého poznáte, však môže byť pôsobivejšie a reálnejšie (v konečnom dôsledku aj emocionálne silnejšie - môžno práve preto, že nepatetické). a opäť sme pri tej spomienkovosti a nostalgickosti. tvári sa to ako dramatický rodinný film a ním to aj je. takže dostanete presne to, čo očakávate. len to malo byť v nemčine. (ale potom by v tom už nebola Emily Watson.)

priveľa pátosu, predvídateľnosti (všetko musí byť doslovné - doslovné myšlienky, ktoré postavy rozprávajú; chýbajú tu náznaky niečoho, čo by sme mohli len tušiť.. ide o jeden z filmov, kde som si uvedomila jazykovú bariéru (prekladať z latinčiny a nemčiny skutočne neviem + archaizmy) a bariéru časovú (existenciu vo vojnovom stave si autenticky predstaviť taktiež neviem; a nedokážem asi ani správne odhadnúť atmosféru v spoločnosti ohľadom 2. svetovej vojny, ktorá panovala v období natočenia tohto filmu..). je to temný film o temnej dobe. s preexponovanými emóciami a o ľudskom strachu. veľmi silná scéna v tmavej miestnosti tesne pred popravou (vlastne by mi osobne nevadilo, keby celý film bol natočený len v nej...).

aj keď som človek, ktorý pre dobrý výber pesničiek dokáže oceniť aj strašné filmy, tak ani úžasný soundtrack nemusí z priemerného dobrého oddychového filmu urobiť parádny film. punk by si zaslúžil iný film. tá hudba a tento film mi jednoducho nesedia spolu - akoby obe zachytávali ducha inej doby.. a super pesničky by si zaslúžili byť celé – Talking Heads, Television..

opäť raz príklad životopisného filmu o umelcovi, ktorý je len ilustráciou jeho života s prezentovanými faktami. nie, že by sneh a dážď na uliciach neboli pekné, ale niečo individuálnejšie, autorskejšie, umeleckejšie v tom opäť raz chýba. a hudba pre mňa úplne zlá. asi jediným filmom, ktorý dokázal približne splniť moje predstavy o životopisnom filme o maliarovi je edvard munch - a ten napr. na tejto databáze videlo menej ako 50 ľudí. škoda.

obsahuje SPOILERY. toto je príbeh o umierení v pokriveno-zaguľatenom surrealistickom svete. príbeh pravej lásky v prostredí plnom násilia. postupný prechod k čierno-bielej a záverečných 20 minút je pre mňa neskutočne silných. len emocionálne ma tento film trochu minul.. a hlavné postavy v knihe majú tak okolo 20 rokov, pričom tu ide už o ľudí s istým stupňom životných skúseností, takže tá bezhlavá zamilovanosť z prvej polovice je trochu ťažšie uveriteľná. Gondry/Vian tu vytvára svet neriadiaci sa pravidlami/konvenciami - či už z pohľadu zákonitostí fungovania sveta (útek pred tieňom) alebo spoločnosti ...televízor sa zrazil s rúrou a Guffe sa upiekol... a parádne na tomto filme je to, že je doslovný (veci sú tu vždy zobrazené ako veci a nie len ako pocit, ktorý občas máte pri čítaní kníh. (v pľúcach rastie lekno - tak ho tu samozrejme ukážu - všetko tu má konkrétny hmatateľný tvar - tak typické pre Gondryho (a nápaditosť pomaly v každom detaile pri ňom asi ani netreba spomínať, keďže ide už dá sa povedať o samozrejmosť.) Navyše je tu úžasne zobrazená závislosť - v tomto prípade na Partreovi – v záverečných scénach s Chickom, pokuse o okradnutie najlepšieho priateľa, prinútenie priateľky ku krajnému riešeniu (ako inak v súlade s kultúrou plnou násilia prítomnou v tomto filme), zabúdanie na všetko okolo...; a tie kvapky v tomto filme, ktorými si do očí dávkujeme literatúru!

film so surovou prírodou a surovým vetrom. tichom, ktoré tu vynikne ako málokde. ležanie na vresovej lúke a chytanie dažďa do úst. tento film dokázal vytvoriť súkromný svet dvoch ľudí a cítite z neho nemožnosť existencie jeden bez druhého. skutočne ide o splynutie do jednej osoby so spoločnou dušou. spolu dokážu uniknúť akoby za hranice reality - je to svet, kde si vystačia sami, ale okolie do neho neustále zasahuje a nakoniec v ňom nemôžu existovať. (v súvislosti s týmto filmom som si spomenula na iný britský film – My Brother Tom.) je to osamelé miesto, ležiace na pozadí z krásnych záberov prírody ukrytej v hmle alebo svitaní. mladí herci sú dokonalí - veríte im každý pohľad. a záverečná pesnička enemy od Mumford and Sons http://www.youtube.com/watch?v=m-wnMC5hKGE. surovosť je slovo, ktoré mi stále neschádza z mysle.

gotické romány a pátranie po ich tajomstvách založené na mystifikácii. a to celé ako animácia ilustrácií v starej kniha. s úžasne spravenými titulkami a hudbou, ktorá ich rozpráva.

parádne sci-fi o možnosti prechodov medzi paralelnými svetmi pomocou ľudského mozgu a predstavivosti niekoľkonásobne prekračujúcej limity. a o možnostiach, ktoré sú tu neustále prítomné (dobre, je to triviálna myšlienka, ale veď všetky geniálne veci sú vo svojej podstate jednoduché). aká by bola identita človeka prežívajúceho paralelené životy? navyše s kriminálnou zápletkou, plynúce v pokojnej hudbe a pomalých záberoch. práve takéto sci-fi filmy sú robené pre mňa.

v každom, kto aspoň raz staval v lese doupě alebo po ňom behal s doma vyrobeným lukom, musí tento film opätovne privolať spomienky (po rokoch melancholicky zafarbené). Waldenské odídenie z civilizácie v súčasnom duchu. a príjemný nádych leta, pomalých dní..., ale prečo sa celý dom a priateľstvo postupne akoby rozpadá. jeden z pre mňa najúprimnejšie pôsobiacich filmoch o pocitoch pri dospievaní, aké som v poslednej dobe videla. osamelý človek nedokáže utiecť ani v osamelosti. a kto nechcel niekedy v živote behať po lese s mečom... alebo opustiť civilizáciu a spoločenské väzby pre slobodný život v divočine a prapôvodnom strachu.

--obsahuje spoilery-- pocity absolútne realisticky zodpovedajúce životu. a veľmi osobný a súčasne univerzálny film. skutočne vidno, že na scenári pracovalo viacero ľudí a je tu presne vyjadrená mužská a ženská perspektíva, postoje a dokonca aj správanie v príslušných situáciách. ide rozhodne o jednu z najlepších časozberných filmových serií aké boli natočené (v tomto smere som nesmierne zvedavá na Linklaterov dlhoročný projekt Boyhood, len čakanie na neho skutočne vyžaduje trpezlivosť(podobne ako na ďalšie diely tejto trilógie)). s odstupom času nesledujeme len zmeny, ktorými prešli postavy, ale sledujeme aj zmenené pôsobenie samotných filmov. človek si porovná, aký film spravila hlavná trojica pred 18 rokmi, keď mali 20 a niečo - a vidíte ten rozdiel - bolo to romantické, osudové, prežívané s ľahkosťou, ktorú prináša náhoda. pred 9 rokmi - angažované, viac praktické a obaja hlavní predstavitelia sa snažia udržať si určitý nadhľad skúseností. a v súčasnosti. dvaja ľudia zvyknutí na svoj život sprevádzaný hádkami, výčitkami, zatrpknutím... tentokrát v tom nepoznávam seba, ale svojich rodičov. a rozmýšľate, či sú vo vašom okolí manželské páry vo veku postáv tohto filmu, ktoré sú skutočne šťastné (, či zdanlivá spokojnosť nie je podobným predstieraním ako záver tohto filmu - alebo že by predstieranie bolo jediným spôsobom, ako prejsť životom?) ... a mám strach, ako by asi vyzeral môj list môjmu 40-ročnému ja...