dragoliz

Dosť zlé. Taký film na spôsob amerických polo-zábavných, polo-vážnych romantických komédií. Ale prečo to točíme u nás? Prečo, keď tí Amíci to vedia jednoducho lepšie? A prečo, keď môžeme mať vlastný európsky alebo ešte lepšie - český film? Ale o to by ani nešlo, o dosť konkrétnejšie sa dá vyjadriť k samotnému filmu, keď si (bez akejkoľvek snahy) všimneme chabé herecké výkony (s výnimkou Donutila) v popredí s Kristínou Svarinskou, ktorá človeka miestami vrhá do tých "cringe" stavov. O Prachařovi nehovoriac... Asi je zbytočné to tu nejak širšie rozpitvávať, tento film zaostáva vo všetkých aspektoch. Nie je to zábavné, ani napínavé, je to len plytké a nič nehovoriace. Skrátka, aj takí Rebelové z roku 2001, čo je tiež istým spôsobom zvláštny a pre miestnu filmovú kultúru cudzí film, sú snáď o dve triedy lepší. Len pre porovnanie...

Jednoduchá sonda do života jednoduchšieho Američana s posolstvom, ktoré jasne vraví o tom, že netreba (v tomto prípade) autá prenášať, ale stačí byť hrdinom pre tých, ktorých máme radi. To by ušlo, rovnako tak aj postavy, ktoré sa zdajú byť dostatočne real a zaujímavé. Škoda len, že sa to celé točí nejak na mieste, nemá to nejakú poriadnu zápletku a z môjho pohľadu to mohlo byť pojaté pokojne aj o dosť komediálnejšie. Ten príbeh sa celý čas nejak nikam neuberá, nie je nikam nasmerovaný, čo, treba doplniť, môže byť zámerne motivované povahou hlavnej postavy a jej nevôľou konať - mňa to ale nebavilo. Ak by som mal niečo vyzdvihnúť, bude to určite technické prevedenie - film je skvele natočený a aj následne dodané efekty sa veľmi vydarili. Škoda len, že na atraktivite vizuálu nepridali zaujímavejšie lokácie, ale to už sa musíme opäť obracať niekde inde. Na druhú stranu je zas asi nadmieru obtiažne vybrať lokácie pre film "zo susedstva" tak, aby to nakoniec nepôsobilo monotónne. No... American Hero je taká dobre pozerateľná nudička... 40%

Ďalší z filmov, ktorý nepochopím, čím je dôležitý a obdivovaný, dokonca aj dnes vážený. Knižka môže byť fajn, no jej transformácia do podoby scenáru sa určite nepodarila - je to plytké, bez poriadnej zápletky a motivácie postáv, ktoré postrádajú hĺbku. Výsledok je potom poriadne nejasný, necháva diváka (necielene) s kopou otázok, na ktoré nemá šancu nájsť adekvátne odpovede. Prvá polovica filmu ešte ujde, prácu režiséra a kamery obdivujem, to sa musí nechať. Film má taký správny atmosférický šmrnc loďkovania, amerického zapadákova a leta, ktorý iným, dobrý príbehom zvykne dať ten povestný ďalší rozmer. No tu však príbeh nie je, resp. je veľmi slabunký a celý čas (a hlavne v druhej polovici trvania filmu a pri akčných scénach) z neho cítiť obrovskú neohrabanosť a kŕčovitosť. Naopak, čo sa pri slabších scenároch málokedy stáva, disponuje prekvapivo dobre napísanými dialógmi. Ale čo s takým filmom? Čo s ním, keď každú jednu jeho svetlú stránku zabíja druhá - zlá - veľmi zlá? 50% + Toto nosí nálepku psychologický thriller? Napríklad aj s takými Hitchcockovými Vtákmi? Neviem, ale ja si ten pojem "psychologický thriller" musím asi zle vykladať. Alebo tak označíme aj taký Friday the 13th? Len za to, že sa tam jeden trase a druhý roní slzy, do piče...?

Život plynie presne ako Boyhood. Pomaly sa vlečie, ale neustále nás pritom unáša divokým prúdom ďalej a ďalej. Neexistujú v ňom skoky "o päť rokov neskôr", nevraciame sa o "tri roky predtým", neprežívame expozície a klimaxy, proste kráčame v ústrety istej smrti. Neprestajne vzhliadame k budúcnosti, čakáme na "míľniky", ku ktorým by sme sa mohli prichytiť, lenže tie nikdy neprichádzajú. Vidíme ich až spätne, keď sú už nenávratne za nami. Preto žime teraz, lebo teraz je len v tomto okamihu a už viac nebude. A snažme sa aj z tých najobyčajnejších chvíľok a situácií spraviť míľniky, na ktoré budeme môcť spätne s úsmevom hľadieť. :)

Zaujímavý film, jeden z tých, ktoré patria do kategórie "treba ich vidieť, ale či budete po ich zhliadutí spokojní - to je otázne". Je to totiž veľmi špecifický snímok. Nevidel som rakúsky originál (nejak sa ku mne skôr dostal o dekádu mladší americký remake), takže sa tu možno zbytočne nadchýnam nad zbytočnou kopírkou. Ale to je jedno - Funny Games sú výborným filmom v mnohých ohľadoch. Nebudeme sa tu teraz baviť o Hanekeho anti-násilnom postoji, na to tu nie je priestor. Či násilie patrí do filmu alebo nie? Či by sme mu mali vôbec nechávať priestor vo svete a živote? Na takéto otázky nech si odpovede hľadá každý sám. Nie je zaručené, že ich nájde. Dôležité ale je, ako sa Hanekemu v priebehu sledovania filmu darí diváka presviedčať o svojej pravde - a teda treba povedať, že na diváka vytvára ohromný tlak a výrazne naňho tlačí. Či už formálnym vyobrazením udalostí, ktoré sú schválne podsúvané takým spôsobom, aby človek uveril, že sa môžu kľudne týkať aj jeho. Ale omnoho dôležitejšie, Haneke búra priestor medzi fikciou a realitou a cez postavu Petera otvorene útočí na "pozorovateľa" a núti ho k sebareflexii - vo vzduchu pritom necháva visieť príjemný a srdečný komentár - "Si úchylná sviňa, keď sa na toto pozeráš. A ako keby ti to nestačilo, ešte aj očakávaš, že spravím, to čo sa chystám spraviť." 80% EDIT: Nedá mi to, ešte by som rád dodal čosi k hlavným postavám. Ktorými možno prekvapivo nie sú členovia rodinky, ale práve dvaja záporáci. Tí sa v mojom pomyselnom rebríčku radia k TOP negatívnym hrdinom, pretože Peter a Paul ako nástroj režiséra sa neuveriteľným spôsobom dostávajú divákovi pod kožu. Z toho filmu vďaka nim - ich stvárneniu, skvele napísaným scenárom - doslova srší zúfalosť a pocit beznádeje. A tá je ešte výraznejšia v momentoch, keď títo dvaja "na place" nie sú. Je to neuveriteľné. Ale v ktorom filme by človek so zatajeným dychom dúfal, že už nehrozí nebezpečie, no pritom podvedome počúval, či niekde nezaznie vrznutie parkiet alebo akýsi opatrný krok? Skvelé!

Zaujímavé je, že čím viac sa seriál snaží ísť do hĺbky, tým umelejšie, strojenejšie a celkovo lacno vyznieva. Preto by som bol rád, keby pekne ostal pri zbavovaní hláv a strachu z krvechtivých červov. Tak je to veľmi dobrá, svižná a napínavá zábava. Po prvej sérii - 80%. Tam, kde The Strain vo svojej druhej sérii pridáva, mu na druhú stranu niekde čosi chýba. Celkovo ale môžeme hovoriť o miernej strate sily atmosféry a tým aj celkovej našlapanosti z prvej série. A preto druhá séria za - 70% Tretia séria ťahá seriál k skvelému vyvrcholeniu, začínajú sa diať veľké veci a akcie je celý čas... hm... no pokokot. Takže tretíkrát to bude za skvelých 90%.

Prekvapivo špatný film. Jane Got a Gun je ten typ snímku, ktorý sa zadŕha niekde na rozmedzí nízkorozpočtového (alebo až indie) filmu a klasického blockbusteru. Na tom by nebolo nič zlého, keby priniesol niečo málo aspoň z jednej strany tohto spektra. On ale totiž nemá ani nápad a na druhú stranu jednoducho NEMÁ ani na to, aby to poťahal svojou veľkoleposťou. Tá tam proste chýba, aj keď režisérovu snahu o opak nejde uprieť. V konečnem dôsledku to ale vyznieva miestami až trápne. Film sa dosť rúca na ujebaných dialógoch a človeku je občas aj ľúto Natalie Portman, čo za úbohosti to musela prednášať. Scenáristicky až k neuvereniu zle spracované - ešte by som prežil keby som dostal taký ten štandard, ktorý postráda nápad, ale zas ničím neurazí. Ale toto bol vyslovene zlý sen. Syžet filmu totižto akýmsi nepodareným spôsobom opisuje tú najmenej zaujímavú časť príbehu Jane a skutočné dianie, ktoré by si zaslúžilo sfilmovať je divákovi nie ponúkané, ALE PREDHADZOVANÉ ako psovi prostredníctvom nenápaditých flashbackov. A to je zas kapitola sama o sebe, ktorá len podtrhuje nemohúcnosť scenáristov tohto spaprskovaného diela. Tieto pohľady do minulosti sú absolútne samoúčelné a neslúžia na doplnenie diania, ktoré má divák možnosť sledovať. Ony slúžia a sú pre divácky prehľad v dianí filmu nepostrádateľné. Je ťažké sa na tento film pozerať po tom, čo mal človek možnosť vidieť Tarantinovych Osem hrozných. Ale skutočne objektívne - toto je proste špatný film, ktorý svojimi viac ako len chybičkami na kráse úplne zabíja vlastné o niečo svetlejšie prvky a momenty.

Kvalita seriálu tak, ako aj jednotlivých gagov pomerne výrazne kolíše, no stále ide o jeden z najzábavnejších produktov poslednej doby. 1. séria 80% 2. séria 80%

Nebude hriechom, ak prezradím, že Tarantino absolútne zvalcoval všetky divácke očakávania a narušil každý jeden vo filme (s poriadnou dávkou sarkazmu) prezentovaný archetyp. Obrátil naruby všetko, čo sa dalo, a pritom opäť dokázal vytvoriť konzistentné, plným dojmom pôsobiace dielo. A že to nemohlo byť ľahké, keď to na nás predtým už sedemkrát skúsil. Ak ale existuje sloboda, musí to byť spôsob, akým Quentin tvorí. Tento režisér, tak, ako žiadny iný, dokáže povedať čokoľvek chce a svojrázne si pritom ukočírovať tempo. Ako to teda môže skončiť? Dlho bublajúci hrniec medzi ôsmymi hlavnými predstaviteľmi jednoducho a neodvratne vybuchne. Osem hrozných je preto skvelým dielom, pri ktorého sledovaní sa vám v hlave vyrojí hŕba otáznikov. Čo je ešte lepšie, na všetky vám sám film s notoricky známym tarantinovským vtipom a ľahkosťou odpovie a sám poslúži ako ukážka toho, čo je dokonalá filmová zábava. Krásne to ale tiež napísala a kus pravdy má užívateľka kiddo. :D

Neviem, či sa pred polstoročím bežne točili takéto klenoty alebo je The Apartment skutočnou vyčnievajúcou perlou spomedzi tej bežnej šede, ktorou sme zaplavovaní aj dnes. Z toho, čo som videl za poslednú dobu - taký About Time, Adventureland, Her alebo ešte hlúpejšie béčkové srajdy mierené na casual divákov. Pre mňa? Ako veľkolepo, monumentálne ale aj správne silene pôsobí súdobý Titanic, tak je tento "odležanejší" Byt komorný, milý, zábavný, nápaditý a umiernenejší. Človeka určite napadajú myšlienky typu: "prečo sakra nenatočia niečo takéto aj dnes?!" Ale ja som si nie istý, že také niečo je vôbec možné. Kde by sme nabrali toľkú eleganciu? Kde by sme hľadali geniálneho Jacka Lemmona (toto zvyčajne hovorím o herečkách, ale na neho je radosť sa pozerať) a krásnu, trochu ostýchavú a zdržanlivú Shirley MacLaine? A teraz tá bomba - kto by napísal takú vec ako Billy Wilder? Ten scenár je absolútny odpal - málokedy sa vidí takto detailne prepracované dielo, ktoré je do každého svojho kútiku vypointované a pôsobí pritom trefne a úderne. Nehovoriac o perfekcionisticky vybudovaných charakteroch postáv, ked skutočne každá z nich vystupuje aj ako osobnosť. Osobnosť, ktorá reálne žije svojím vlastným životom, ktorá dýcha, a ktorá dokonale znázorňuje to, čo prostredníctvom nej ako média chce Wilder divákovi odkázať. K tomuto filmu by kľudne stačilo napísať "tento pán to natočil jak frajer...", ale čo keď ma takýto zážitok núti zaslúžene ho ospevovať a honorovať superlatívmi mojej obmedzenej slovnej zásoby? Ešte by som ho rád prirovnal k Some Like It Hot. Pretože v oboch môžeme viac než jasne nájsť rukopis Billyho Wildera, no o rok starší predchodca mi pripadá len ako nejaká beta-verzia Bytu, kde sa náš autor vyšantil, aby sa mohol o rok neskôr podpísať pod dokonalé, stopercentné, seriózne, aj keď s ľahkosťou k sebe pristupujúce dielo. Kde pri Some Like It Hot už obsadenie Marilyn Monroe niečo napovedá - a síce to, že divák môže čakať príval takej tej teatrálnosti, umelosti a afektovanosti. Čo mne osobne nie celkom sadlo. Ale to je jedno... komentujem predsa Byt a ten si zaslúži 90%.