PeteBuck

Ak by som šiel do toho s tým, že si idem pozrieť záznam z divadelnej hry, možno by som dal lepšie hodnotenie, ale je to film s Funesom, kde hrá celá plejáda hercov zo Žandárov. Ako som sa dozvedel z bonusov na DVD, Funes pristupoval k Molierovmu Lakomcovi s až posvätnou úctou a nechcel robiť nejaké vážnejšie zásahy do textu. Možno to bol ten problém. Nechať to na niekom, kto by to upravil tak, aby to nebolo až také rozťahané a rozvláčne. Lebo to bol ten problém. Nie že by Funes nehral ako o dušu a jeho lakomec nebol výborný, ale práve tá uťahanosť a až divadelná rýpavosť v dialógoch z toho spravilo jemne povedané tak trochu utrpenie. Keď som to videl prvýkrát, bol som decko, už vtedy mi to pripadalo ako divné a nudné, nechytilo ma to, vlastne som si z toho pamätal prd, teraz som si na to sadol a pozrel. Nedostalo sa mi to pod kožu. A ten Krampolov dabing som po čase vypol. Snažil sa, ale radšej som prešiel k originálu s titulkami. Toto som pri iných DVD urobil iba zo zvedavosti, ale tak čo už. Filipovského nikto nenahradí.

Moja najobľúbenejšia časť. Ako decko som to žral. Vlastne si z detstva pamätám prvý diel, toto a posledný diel. Lietajúci tanier ako z priemerného amerického seriálu zo šesťdesiatych rokov a mimozemšťania, ktorí sa dokážu meniť na kohokoľvek, skúmajú zem a obyvateľov, neustále chlascú olej, žerú zeleninu a boja sa vody. To teda posrali, lebo pristáli rovno pri Saint-Tropez a je jasné, že akonáhle túto slabinu objaví Cruchot, tak ju využije a nastane drsná vojna. Toto je taká správna kravina, že nemôžem ináč. Mne sa to po rokoch stále páči. Nechýba pološialená rádová sestra jazdiaca ako diabol, Cruchot je zasa považovaný za blázna, lebo pravidelne každého obviňuje, že je mimozemšťan a vzápätí dotyčnému vrazí skrutkovač do riti, ako na potvoru, vždy sa trafí do ľudí a nie do mimozemšťanov. Chýba tu Claude Gensac, ale tá mala záväzky v divadle a nemohla prísť, chýbajú aj pôvodní 2 žandári, ale noví to tiež celkom slušne dávajú. Je zaujímave, že som čítal vo Funesovej biografii, že toto bolo vo Francúzsku považované za odvar, aj keď návštevnosť bola slušná, ale podľa mňa to bol jeden z najlepších dielov a jednoznačne môj najobľúbenejší.

Správna hovadina. Ťažký zabijak, ktorý sa snaží žiť normálny život, ale jeho nátura ho dobehne. Takže keď mu banda vytrasených blbečkov, čo sa hrajú na Bonnie a Clyde, vykradne dom, ide si to s nimi vybaviť a po ceste späť ešte vymláti dušu z viacerých rusákov, jedného z nich zabije a musí to byť zrovna brat toho najvyšinutejšieho rusáckeho mafoša, aký existuje. Takže popluška odhodí svoju masku a stane sa z neho opäť na chvíľu ťažký zabijak, lebo mafián okamžite nabehne vybaviť si účty. Trpí to celkom haluznými klišé a ubehne polovica filmu, než sa to rozbehne, ale druhá polovica je už riadna palba. Ale je to celkom zábava pozerať na 3 tvrďáckych Amíkov (z ktorých je jeden dávno v dôchodkovom veku), ktorých nedokáže zabiť ani armáda 100 vycvičených Rusov, človek by si myslel, že časy Ramba alebo Johna Matrixa sú nenávratne preč, ale ono prd. Takže Bob Odenkirk sa rozhodol na chvíľku nehrať Saula a zahral sa nám na drsného tvrďáka. Nie že by mu to neslušalo. Zaujímavá hovadina na štýl Johna Wicka, bola to celkom zábava, ale toto som už videl mnohokrát. A tá minutáž bola stráviteľná. Inak Christopher Lloyd bol naposledy taký bad ass v Star Treku III, kde hrál Commandera Kruga, ktorý sa pobil so samotných kapitánom Kirkom.

Skvelý film. Na to, že to má 60 rokov, je to stále sila. Veľmi dobre vystavaný dej, herecké výkony, dialógy, napätie, koniec, proste všetko. Už len ten námet je zaujímavý, prevedenie a ukázanie atmosféry honu na komunistické čarodejnice (prostredie a paranoja McCarthyho je tu citelná na každom rohu). A čo si budeme nahovárať, výskumom ohľadom ovládania mysle sa zaoberal tak komunistický ako aj kapitalistický blok, to je dnes už historický fakt. Aj keď tu z Číny a ZSSR robia geniálnych a úzko spolupracujúcich satanášov, pred ktorými stoji krehká demokracia USA - dosť úsmevná predstava, ale je fakt, že presne toto ládovali a ládujú do hlavy všetkým obyvateľom USA a tiež následne aj v rámci západného bloku (v tých dobách hlavne západná Európa). Treba povedať, že je to veľmi dobre napísané, všetko do seba zapadá, scenár je naozaj inteligentne vystavaný a odrozprávaný. Občas človek má problém, keď pozerá na nejakú hovadinu, vôbec udržať pozornosť, ale toto je jeden z tých filmov, kde si poviete, že ste videli niečo fakt zvláštneho a zaujímavého.

Slabota. Dva je málo, 3 je moc. Fakt neviem, 50 %? Cruchot ide do výslužby, aby ich nahradila mladšia generácia. Začiatok, ako sa Cruchot vyrovnáva s výslužbou, je celkom zábavný, ale potom sa to nesie na vlne nostalgie za predchádzajúcimi dielmi a rádoby výpravou (Fugas stratí pamäť, tak mu idú pomôcť) a potom sa už len dostávajú do väčšej a väčšej šlamastiky, lebo si oblieknu uniformy, čo je trestné a zároveň im ide po krku parta mladých žandárov zo Saint-Tropez. Potiaľto je to vcelku nudné, občas som sa pousmial, ale potom sa objavuje na scéne sestrička z minulých dielov (v tomto dieli už matka predstavená, ktorá ešte k tomu svoje diabolské šoférovanie učí iné sestričky). A dostávame sa do zápletky, kde zmizne 5 deciek zo sirotinca, aby sa pohrali s malou raketou a čirej nevedomosti ukradli nielen prach na raketu ale aj jadrovú hlavicu. Toto len tak nevymyslíte. Neviem, čo je uletenejšie, či sestričky, čo čakajú s nahlásením nezvestných deciek, alebo fakt, že vojenská základňa vo Francúzsku, kde sa skladujú bomby, majú laxnejšiu ochranku než USA v tej dobe). Takže z nudnejšieho bizáru sa dostávame do vcelku šialenej naháňačky s časom. Aj tentokrát je to sled gagov, a mám ten dojem, že tam opäť chýba nejaká silnejšia dejová linka (starnúci žandári zápasiaci s nudou na dôchodku mi ako echt výplň nepripadá). Ale pár dobrých momentov to má (zhulení žandári preoblečení za hipíkov, ktorí si vyznávajú lásku; alebo likvidácia jadrovej hlavice). Za mňa asi najslabší diel, nepamätal som si z tohto ani prd.

Celkom pohodovka. Celé postavené na tom, že Cruchot natrafí na známosť "z vyššej vrstvy" a potom ako ju patrične sprdne za rýchlu jazdu, tak sa do nej bezhlavo zaľúbi. Scéna s bozkávaním ruky je bohovská. Tentokrát sledujeme žandára v jemu typických námluvách, zapletie sa do toho ťažký zločinec a Cruchot pod tlakom svojej ženušky na chvíľu prevezme velenie. Nevidím tu ale nejaký jednoliaty príbeh, je to asi ako zlepenec viacerých epizód seriálu, raz sa deje to, či ono, ale akoby film nevedel, čím je. Neviem, zopár geniálnych scénok (tradičná mníška, čo šoféruje ako učinený diabol, poprípade Cruchot učiaci sa tancovať a náhodne ide so zločincom mlátiť policajtov), občas trochu divné. Dalo sa, ale zázrak to nie je. Ale skvelých momentov to má.

Ja neviem, ale tento diel ma nikdy príliš nebral. V podstate žandári dostali pozvánku na policajný kongres do New Yorku a trepe sa tam celé oddelenie (krásné sci-fi). V podstate je celá zápletka postavená na chudákovi Cruchotovi, ktorý neustále vidí svoju dcéru v New Yorku a myslí si, že je to prelud, zatiaľ čo dcérenka sa vybrala bez pasu! a čapnú ju ako čiernu pasažierku. Zhodou okolností toto využije novinár cítiaci príležitosť na dobrý článok a zapletie sa do toho taliansky policajt, ktorý sa do nej, ako ináč, zaľúbi. Ako echt zápletka mi to veľmi nesadlo, lebo sa to v podstate kopíruje nápad z jednotky, kde bol ale ešte kradnutý obraz a banda, ktorú nechtiac potrápili všetci naokolo. Diabol za volantom (moja oľúbená rádová sestra) sa tu iba objaví, nepredvedie žiadnu šialenú jazdu. Občas je tu pár vtipov, ktoré by sa asi dnes nepoužili (Funes preoblečený za Číňana a má ksicht namaľovaný nažlto, to som postrehol prvýkrát). Tanečky talianskych policajtov a černochov, čo ukradli Funesovi flaksňu mäsa, aby ho potrápili, som akosi nepochopil - opäť akási reminiscencia na jednotku? Bolo tu omnoho viac hluchých momentov, akosi ma tento diel nebral. Ale stále celkom príjemná zábava.

Prvý z četníkov (u nás žandárov), ktorý odštartoval úspešnú sériu, ktorú sme za socíku tak žrali. A ja duplom, lebo som bol krpaté decko, ktoré sa na komike Louisa de Funesa skvele bavilo. Po dlhej dobe som si to pozrel a dobre som sa pobavil, pokiaľ teda bol na place Funes, ten to proste ťahá. Nie že by ostatní neboli tiež vtipní, ale Funes tomu kraľuje. Keď sa tam objaví jeho dcérenka, nech už je akokoľvek pekná, tak jej výstupy spolu s francúzskou zlatou mládežou sú naozaj nudné. A hlavne ich tokajúce tanečky to, jemne povedané, dosť kazia, ale asi to mal byť kontakt na inú generáciu, aby to nebola iba prehliadka chlapov, čo im už zväčša utiekol stredný vek. Stále fajn komédia, síce s pár hluchými miestami, ale skvelá. Mimochodom rádová sestra jazdiaca ako diabol je v každom dieli super. A tu šoféruje tak príšerne a popri tom trepe také chujoviny, že prekonáva aj samého Funesa (pozor, štrk, sestrička! Čo ste hovoril? No štrk. Aha, viete, ja som trochu krátkozraká, matka predstavená si ma kvôli tomu neustále doberá. Dúfam, synu, že ste k ľuďom a k ich chybám náležite zhovievavý. To som, sestrička, a teraz toho náležite ľutujem.). Takú sympatickú sestru s takou zábavnou mentálnou poruchou som mimo tejto série nikde nevidel. OK, dávam 5, aj keď som pôvodne chcel dať 4.

Šokuje ma, že tento film má takmer rovnaké hodnotenie ako Vesnička. Obsadenie má takmer ako obšlahnuté cez kopirák (áno, viem, natočilo sa to skôr ako Vesnička, ale ja som to videl neskôr), len miesto Hartla tu je Hanzlík. Dokonca tu zaznie pár tónov z motívu ako vo Vesničke a Miroslav Moravec je počuť z telky, kde je v nejakom seriáli, či filme. More podobností čisto náhodných? Ale zatiaľ čo vo Vesničke sú charaktery postáv veľmi rýchlo rozpoznateľné, definované a mnohé proste príjemné či úsmevné, dejom sa necháte rýchlo uniesť, tuto je to jeden veľký bizár. Obyvatelia dvoch dedín sa hádajú o jedného kanca, neustále do seba rýpu počas hostiny, ženské sú tu otravné ropuchy, ktoré chlapom lezú na nervy. Hanzlík hrá magora s rovnakou mentálnou poruchou ako v Postřižinách, Schmitzer krčmára, čo ráno uteká ženskej z domu, aby ju večer po ožran párty s kancom išiel od lásky zjesť. A pokračovať môžeme donekonečna. Proste sled takýchto somariniek pospájaný do deja, čo sotva drží pokope, občas nejaký poetický záber s pekným hudobným podmazom, na starých bardov sa dobre pozerá (Hrušinský, Čepek, atď.), ale inak je to hodne roztrieštené a dosť nudné. S väčšinovým názorom sa tu teda rozhodne nestotožňujem.

Na spaghetti western naozaj priemer. Nuda to nebola, ale ani zázrak. Ani som nevedel, kto je tam hlavnou postavou. Asi cirkusáci spolu s HIllom a Spencerom a hluchonemým týpkom, čo to iba hrá. Akoby sa nevedel režisér rozhodnúť, kam skôr skočiť. Celé zvláštne. Záporák dostal dosť málo priestoru. Naposledy som to videl tak 15 rokov dozadu a už teraz viem, prečo mi z toho nezostali žiadne spomienky. Je fajn, že sa Spencer a HIll dali potom na zosmiešňovanie týchto filmov, to im šlo oveľa lepšie. Ja neviem, 2 je málo, 3 asi veľa.