adako

Solídny štvorhviezdičkový seriál s viacerými päťhviezdičkovými momentami (a epizódami). Kvalitná atmosféra, ktorá akosi trvá len počas pozerania, prvé epizódy vo mne po dopozeraní nezanechali v podstate nijaký pocit. To sa neskôr vylepšilo. Celé to však výrazne ťahá hore dokonalý Tim Roth. Akokoľvek je jeho postava v podstate jednoduchá, v jeho podaní je neuveriteľne pútavá, vťahujúca. Teším sa na druhú sériu.

Kinu v ktorom som tento film videl sa podaril taký kiks, ktorý celkom ovplyvnil moje vnímanie filmu. Totiž, dobehol som do kina a film už bežal, tak som si sadol a sledoval. A hneď ma prekvapilo že Churchill vyzeral nejako mimo, celý sa triasol, spotený, akože zlomený človek na pokraji psychického zrútenia. Aj mi nejako chýbal kontext, vyzeralo to tak nejak artovo (nedávalo to zmysel). Potom dal burácajúcu reč, všetkých dojal a titulky. Polhodinu potom ako som vošiel do kina. Tak sa obzerám že či mi inak idú hodinky, ale všetci sa tak obzerajú, nikto nevstáva, nikto nechápe. Po chvíli dobehne pokladníčka že sa ospravedlňujú, ale pustili nám koniec filmu, že ho pustia znova. Tak teda vedomý konca pozerám odznova, už naozaj od začiatku, a tak trochu uvažujem ako tvorcovia zabezpečia že sa tento stále veselý čiperný tlsťoch zo začiatku filmu dostane do fázy v ktorej som ho videl. A predstavte si, nijak. Respektíve, šibnutím čarovného prútika, ale nič rozumnejšie za tým nebolo. Psychické premeny hlavného hrdinu mi prišli úplne nezmyselné až nemožné. No a potom si zoberte ešte tú kompletne vymyslenú a vykalkulovanú scénu z metra, fakt že celá pointa filmu (Churchill váhajúci či rokovať o mieri) je rovnako vyfabulovaná a mnoho menších nepresností. Historická životopisná dráma? Tak určite.

Oproti očakávaniam a všeobecnému hypu je to sklamanie. Sonda do vzťahov, života, sveta jednej manažérky, jej kolegov a naproti tomu jej otca. Ako námet fajn, realizácia však kompletne zlyháva. Filmu sa za celý čas nedarí ísť do hĺbky, tak ako sa manažérkinmu otcovi nedarí dokopať sa v nej k človeku. Dve hodiny a štyridsať minút som pasívne sledoval, bez jedinej emócie jednu vlečúcu sa scénu za druhou. Nešlo to do hĺbky, nedalo sa to pocítiť, aspoň ten toľko chválený humor to mohol potiahnúť. Ale nie, podľa všetkého sa kdesi po ceste vytratil, a ostala len nuda. Dve hodiny štyridsať minút sú v týchto podmienkach pomerne bolestivé, no obávam sa že tomuto filmu nepomohla ani polovičná stopáž, problém je v jadre.

Akokoľvek zvláštny je začiatočný bod filmu, gro zápletky aj filmu tvoria perfektné postavy. Žiadni filmoví polobohovia, všetko sú to komplexné, komplikované, uveriteľné ľudské bytosti (všetky ich povahové črty by som vedel nájsť medzi ľuďmi čo poznám). A dej sa plynulo odvíja práve od týchto postáv. Plus si k tomu pridajte množstvo inteligentného čierneho humoru. Výsledok možno niekomu pripomína Tarantina, v skutočnosti sú ale ich prístupy diametrálne odlišné. Zatiaľ čo u Tarantina sa perfektne vyladené karikatúry skutočných ľudí ocitnú v šialenej postupnosti zvratov na ktoré logicky reagujú, McDonagh má skutočných ľudí ktorí si logicky tvoria svoje vlastné šialené zvraty. Pre mňa osobne, z filmov ktoré nedosiahli absolútnu dokonalosť, sa tento dostal veľmi blízko.

Nestáva sa mi často že ma film nudí až tak že mám chuť ho vypnúť. Presne to sa ale dialo prvú polku filmu. Potom prišla tá "hlavná" lúpež a zrazu to bol napínavý akčňák. Skončilo to podľa očakávania sladučkým happy endom, ktorý len dal bodku za celkové vyznenie "pokúšame sa tu spraviť kvalitný film vzkladajúci hold akčným B-čkam". Problém je že tento pokus sa nepodaril, a výsledkom je len ďalšie B-čko s nadpriemernými hercami, no taktiež nadpriemerne nudné. V skutočnosti som bol veľmi zvedavý ako dopadne hlbšie prepojenie akčného filmu s pesničkami, ktoré by bolo trochu prešpekulovanejšie ako Zimmerove generické orchestre alebo tradičné opakovanie zopár titulných skladieb. Nieže by sa mi čosi nepáčilo na tradičnom používaní filmovej hudby, len som mal pocit že toto tu je ešte pomerne neprebádaná oblasť ktorá môže byť fakt fakt perspektívna. No a po tomto filme rozmýšľam čí je problém s konceptom alebo len filmom (nedávno som kukol Atomic Blonde kde to dopadlo oveľa lepšie). Jo, a ešte na koniec ma napadlo, vyzerá to komicky keď hlavný hrdina má byť cool, pretože je dobrý v niečom v čom nás počítače za pár rokov predbehnú.

Je to fajn, ťažko sa ale vyhýba porovnaniu s Šakalom. A nech sa na toto porovnanie pozriete z akejkoľvek strany, Šakal je vo všetkom lepší. Plus, titulná skladba od Morriconeho mi ani raz nepasovala tam kde bola použitá.

Šialená dokonalosť, škoda že končí po druhej sérií. Napriek tomu, je to podľa mňa jeden z tých klenotov ktorý ešte bude spätne objavený za nejaký ten čas.

Ťažko sa tento seriál hodnotí len tak, sám o sebe, je totiž výrazne originálny, špecifický a nepodobný v podstate hocičomu inému. Druhá séria sa však dá hodnotiť vzhľadom na prvú. V skratke, zoberte hocijaké prídavné meno čo vás napadne k prvej sérií, umocnite to na druhú a dostanete druhú sériu. Je to šialenejšie, zábavnejšie, napínavejšie, rôznorodejšie... Jediná výnimka je "premyslenosť" (nenapadá ma vhodné slovo), proste keď sa človek pokúšal pochopiť prvú sériu musel sa nad tým trochu zamyslieť (za čo bol patrične odmenený). Tu je dej oveľa "priamočiarejší" (zase blbé slovo v spojení s týmto seriálom), netreba spätne rozplietať čo sa dialo aby to dávalo zmysel. Každopádne, stále je to super :)

Veľmi dobre natočené a zahrané, bez pátosu (americký film na túto tému bez pátosu je zázrak sám o sebe), ale... akokoľvek mám Clinta Eastwooda rád ako režiséra, neviem sa tu zbaviť pocitu že varí z ničoho. Samozrejme, Sully si zaslúži všetko uznanie, no tento film má 96 minút a veľká časť z nich na mňa pôsobila ako čisté naťahovanie stopáže bez hlbšieho zmyslu. A potom si ešte prečítam že celé to vyšetrovanie je prifarbené aby vyzeralo hrozivejšie. Je pekné že Clint sa snaží preniesť dopredu skutočných hrdinov prostriedkom ktorý má a v ktorom je dobrý, teda filmom. Kvality človeka o ktorom je film točený však nekorelujú s kvalitou filmu samotného.

K tomuto filmu som sa dostal cez jeho soundtrack, kdesi som ho začul a keď som zistil že to patrí k filmu, a akému filmu, musel som to vidieť. Ten film je zaujímavý a asi pomerne ťažký na vnímanie, scény ktoré ma najviac zasiahli tu mnohí považujú za prebytočné. Chápem (aspoň dúfam) o čo vo filme šlo, a myslím že to šlo ukázať oveľa prístupnejšie a silnejšie. Takto je film hlavne pre náročnejšieho diváka, ktorému ale nedáva o to viac. Každopádne, nenudil som sa, dostalo ma to, no stále si nie som istý čím. Stálo to za to, a možno to znie divne, ale dokonalý soundtrack je tu perfektne dopĺňaný slušným filmom.