adako

"I think there's too much talk about sins and not enough about virtues". Keď sa do filmu človek ponorí je o čom rozmýšľať.

Tak v provom rade, keď chcete hlbšie pochopiť tento film, musíte si prečítať originálny článok o generálovi McChrystalovi v časopise Rolling Stone - http://www.rollingstone.com/politics/news/the-runaway-general-20100622. Ja som to z čírej zvedavosti spravil a zostal som prekvapený ako rázom všetko nabralo úplne iný význam. Väčšina filmu je pravdivá a naozaj sa odohrala. Keď si čítate článok, zistíte že film akoby vznikol čisto podľa neho. Sedí kostra, najzaujímavejšie je ale že aj takmer každá vtipno-trpká poznámka pod čiarou či bonmot v článku sa objavila aj vo filme. Je to predloha, toto ale skôr začalo vyzerať akoby si z nej povyberali len šťavnaté kúsky a zvyšok nejak doplnili. Posledná vec čo ma zaujala bolo celkové vyznenie - článok je vecný, vtipne trpký ale ako na jeho konci vyjde generál závisí silne od samotného čitateľa. Na konci filmu je generál poľutovaniahodný blbec. Film ako by mal dvoch autorov s dvoma rôznymi zámermi. Prvý je Michael Hastings, autor pôvodného článku (a knihy) a neplánovane asi polky filmu (zomrel v roku 2013), on s nadhľadom informuje a komentuje. Druhý je David Michôd a zjavne je za časťami filmu ktoré nie sú sto percentne podľa článku. Tieto časti sú vymyslené a majú spoločného menovateľa, že povýšenecky generála zosmiešňujú a robia z neho práve toho blbca. Film je vo výsledku rozpoltený, ani komédia ani dráma ani dosť všeobecne ostrý a sarkastický, ani dosť verný realite. To preto že pôvodný autor článku šiel jedným smerom, a nový autor filmu úplne iným, nebol však dostatočne schopný dôjsť tam sám, a preto si polku požičal bez úpravy od pôvodného autora. Ak odignorujeme toto pozadie film je slabý, priemerný lebo akosi sám nevie čo chce dosiahnúť. Ak ho zoberieme do úvahy zistíme aj prečo je to tak, a že režisér zobral reálny, mimoriadne pozoruhodný príbeh, a začal doňho pridávať malé kúsočky ktorými sa pokúsil kompletne zmeniť pointu. David Michôd nebol schopný vytvoriť si príbeh, zobral teda existujúci a prekrútil ho, spravil to však tak babrácky že pôvodný príbeh stále trčí spolu s jeho, stoja proti sebe a bijú sa.

Pekný na pohľad, sterilný obsahom. Obraz hýri farbami, žiaden zámer však nesleduje. Guy Rithchie sa teda stále neprebral zo svojej letargie, a je čoraz zrejmejšie že sa ani nechystá. Škoda. BTW, je to fakt zlé keď je popri tebe každá druhá bondovka hlbšia a zábavnejšia.

Celkom sklamanie. Ako píše Pomo, chce to byť psycho dráma aj thriller naraz., také SUVčko medzi filmami. Vo výsledku neschopné v teréne a zbytočne veľké a nepohodlné do mesta. Príliš prázdne a ploché na drámu, príliš nudné na thriller. Záver pokračuje v línií celého filmu, buď mal byť dlhší, premyslený s nejakým väčším významom, alebo tam nemal byť vôbec. Pointa je, že keď sa snažíš zaujať na viac frontoch nezávisle, môže sa stať že sklameš na všetkých naraz.

Zopár super scén s presahom, dokumentaristika jak sa patrí, tie sú ale skôr výnimkou. Neviem sa ubrániť pocitu že všetky scény sú perfektné "na papieri", alebo ešte lepšie "do traileru", v reále však nefungujú, sú prázdne, bez hodnoty (bez zámeru?). Čo je najväčší problém, dokopy to nič nedáva. Keď pozrieš celý film, všetky kúsky skladačky sa spoja, a nevytvoria nič, žiaden obraz, odkaz, pointu. Akoby sa autor nič nesnažil povedať, nesledoval žiaden autorský zámer, len nabrainstormoval najväčšie kuriozity "kultúrneho" života, natočil ich a pri tom skončil.

fóking grejt. Presne ten správny mix absurdného humoru, obyčajnosti a ešte čohosi viac. Toto by so vydržal sledovať ešte niekoľko hodín.

Perfektný portrét človeka bez morálky. STV a mečiarizmus sú len pozadím, nič špeciálne sa človek nedozvie. Ide tu o toho človeka, ku ktorému sa dostávame neuveriteľne blízko, bez akéhokoľvek skrývania alebo pretvárky. To sa darí nie kvôli schopnostiam dokumentaristu, ale kvôli neopatrnosti/nezáujmu dokumentovaného. Je to dosť silné (posledné minúty stoja za to) a navodilo to vo mne pocit nepokoja, neistoty, akoby som sa potil na stolčeku rovno pred kopou kamier pod neznesiteľne silným svetlom.

Keď si človek odmyslí všetok spoločenský kontext, je to dosť slabý film. Príbeh na seba nadväzuje príliš skokovito a útržkovito, nie je nijak výrazne napínavý, väčšina scén s veľkým potenciálom má nulovú atmosféru, hlavne v prvej polke sú herecké výkony vedľajších hercov miestami tak zlé až to bolí. Má jedinú silnú scénu (vražda Róberta Remiáša samozrejme), ostatné nula bodov. Celkovo to však spôsobilo že ma tento film sklamal ešte v jednej veci - od tejto tématiky som očakával že pôjdem z kina nasratý na celý svet kvôli tomu čo sa udialo. To sa nestalo, beriem to však tak že politický thriller sa na slovensku ešte len rodí. Sú však aj veci hodné pochvaly - dobre sa na to pozerá (zábery sú pekné, majú závan svojej vlastnej estetiky) a Maroš Kramár je perfektný, škoda že ho nebolo viac. Toľko k samotnému filmu, potom je tu ešte spoločenský kontext, to že väčšina scén a príbehu bola podľa skutočnosti a hlavne to že predovšetkým vďaka tomuto filmu to vyzerá že sa konečne niečo bude diať, že Mečiarove amnestie budú zrušené a bude sa môcť po dvadsiatich rokoch vyšetriť a potrestať vinníkov. Za film samotný teda 2 hviezdy, plus jedna za spoločenské súvislosti.

pripadá mi to ako nudnejší, menej akčný, menej nápaditý, menej štýlový, menej zábavný Layer Cake. Layer Cake mal svoje muchy a Mathew Vaugh sa pri ňom ešte len rozbiehal, RocknRolla je však vo všetkých možných parametroch horšia plus pridáva muchy vlastné. Celé to pôsobí skoro ako pokus o remake Vaughnovej prvotiny, a ešte k tomu nepodarený (aj keď to je až príliš silné slovo, nedotiahnutý/rozpačitý sa hodí lepšie).

Atmosféra žiadna, príbeh slabý. Na druhú stranu Skarsgård a Peña sú skvelí a príjemne to celé ubieha, sem tam sa človek aj zasmeje, takže je to tak na 3 hviezdičky, a vôbec neľutujem že som si war on everyone pozrel.