Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Krimi
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (154)

plakát

Casino Royale (1967) 

Väčšinu času dosť slabé, nie príliš vtipné, nie príliš dobre zahrané, celé také priemerné. Potom je tu ale posledných desať minút, kedy sa stane všetko. Povedzte si náhodný dejový zvrat a on sa pravdepodobne naozaj v tých posledných desiatich minútach odohral. Kovboji na koňoch vbehnú do kasína? Áno. Indiáni zoskočia z lietadla na padákoch? Áno. Lietajúca ruleta strieľajúca petardy a bublinky? Áno. Tlieskajúce tuleňe, šimpanz s vlasmi Donalda Trumpa, zlatom natreté ženy za jednosmerným sklom, Belmondo nadávajúci po anglicky podľa slovníka, strieľajúce zábradlie? Áno, áno, áno, áno, áno. Posledných 10 minút je skrátka skvost, a dáva celému filmu taký nejaký obskúrny zmysel.

plakát

Uprchlík (1993) 

Verím že dakedy mohol byť tento film super, dnes už to však nie je ono (a pri tom má len niečo cez 20 rokov). Zo začiatku sa slušne rozbehne, má napätie má atmosféru, po chvíli sa to však celé pokazí. Dej je strašne priamočiary, nič nemáme ani z úteku ani z prenasledovania, zápletka a záver sú tuctové až to bolí. Oveľa radšej mám podobne naivné, avšak oveľa lepšie atmosféricky zvládnuté Tri dni kondora.

plakát

Osm hrozných (2015) 

Som asi jeden z mála komu sa páčila aj prvá časť, tak akurát zrýchľujúca a podfarbená hudbou geniálneho Enia Morriconeho. Anyway, cestou z kina sa mi v hlave točilo niekoľko výčitiek, napríklad že z ten scenár si priam pýtal aby z neho bolo vyťažená oveľa silnejšia atmosféra, že ku koncu trochu stratil kreativitu, alebo že tej krvi bolo tento krát predsa len trochu príliš. Asi hodinku potom ako som prišiel domov však všetky tieto myšlienky zmizli a nahradilo ich niečo iné. Zhutnená atmosféra celého filmu mi sedela v hlave a nechcela ísť preč. Neviem ako to Tarantino spravil, ale namiesto toho aby na mňa jeho film vplýval priebežne, ma asi hodinku po konci zasiahol celý naraz. Z toho dôvodu odvolávam všetky svoje výčitky a tvrdím že toto je skvelý film, dokonca jeden z najlepších aké kedy Tarantino natočil.

plakát

The Daily Show (1996) (pořad) 

Jon je kráľ fake news, best of best. Skvelá a zároveň mimoriadne potrebná politická satira. Trevor Noah už ani zďaleka nedosahuje kvality Jona, Stephena Colberta či Johna Olivera (aj keď sa snaží). Je škoda že na Slovensku ani v Česku nič podobné neexistuje, problém nie je ani v tom že by sme nemali schopných komikov, ale v tom že naše publikum na to ešte nedozrelo. Myslím však že už čoskoro sa to zmení.

plakát

Dannyho parťáci 2 (2004) 

Oproti jednotke v podstate priamočiary dej, žiadne mega prekvapenia, proste len obyčajný ofajč. Najprv sa niečo nedá, potom zistíme že sa to zrazu dá, žiadna super prekombinovaná krádež sa nekoná a celé je to úplne o ničom. Dvojka už nefunguje nikde kde jednotka predtým dávala, a je to dosť nuda (čo je pri filme ktorého jediný účel je nenáročná zábava blbé).

plakát

Payback: Straight Up (2006) 

U mňa o triedu lepší film, celkovým vyznením, feelingom aj koncom. Kino verzia mala podľa mňa fakt hlúpy koniec, vôbec to nedávalo zmysel, tak sa proste mafia neporáža. Tento koniec bol oveľa konzistentnejší s prvou polkou filmu, mal som z neho oveľa lepší pocit. Ten som mal aj z celého filmu, skutočne vidno že začiatok aj koniec robil ten istý človek (pri porovnaní s kinoverziou) a že vedel čo chce. Kinoverzia bola fajn, táto je vynikajúca (stojí však za to vidieť obe).

plakát

John Oliver: Co týden dal a vzal (2014) (pořad) 

Toto nie je Daily Show ani Colbert report. Tie sú zamerané viac na domácu politiku a glosovanie, menej na žurnalistiku. Last Week Tonight je žurnalistika spojená zo satirou (hlavne od druhej série). Áno, vkuse hádže vtipy, paroduje čo sa dá, ale zároveň inteligentne, argumentami a faktami rozbíja jedno svinstvo za druhým. Diely ako Net neutrality, Infrastructure, Elected judges, Bail, Chicken a kopa ďalších, Last Week Tonight sa nezastaví pred ničím. Ale okrem toho že je to sranda a investigatívna žurnalistika zároveň, Oliver má jeden dar - dokáže ľudí angažovať, zobudiť, nasrať. Dokáže ich dať do pohybu, dokázal ľudí natoľko vyhecovať, že svojimi pripomienkami zhodili stránku FCC, kongresmanom snažiacim sa roky presadiť zákon chrániaci farmárov dal toľko publicity (za 15 minút), že na ďalšom zasadaní prešiel ich návrh jednohlasne, Netflix, Microsoft či Adobe začali po jeho show dávať svojim zamestnacom platenú a dlhšiu materskú (áno, v Amerike také ešte nemajú), a iné úspechy (viac vecí sa po jeho show zlepšilo, ale väčšinou sa nedá s určitosťou povedať do akej miery jeho pričinením). Každopádne, keď toto všetko dokáže jeden človek, môže si bez chvastania povedať že robí dobrú prácu (Oliver sám pri tom všade tvrdí že jeho show je len komédia a nič viac). Absolútny vrchol svojho žánru (a nie len preto že je to žáner sám o sebe).

plakát

Od veci (2015) (pořad) 

Pôsobivý experiment, ktorého význam spočíva v tom že nefunguje. Improvizačný humor ktorý je perfektný v talk-show v rádiu, ale brutálne nestíha v sketch-show. Sem tam sa podarí pomerne dobrý gag, celkovo je to ale dosť slabé. Jediné na čo sa pozerá dobre sú animácie, a to bohužiaľ nestačí. Takže prínos tohto dielka je objav novej slepej uličky, budúce generácie to snáď využijú a vyhnú sa jej. BTW, Od veci_FM v rádiu je super a odporúčam ho.

plakát

True Štúr (2015) 

Originálne a svieže nie len na slovenské pomery, ale aj oveľa širšie. Nevyhol sa však mnohým chybičkám krásy. Napríklad herci. Okrem Roba Rotha je väčšina výkonov neveľmi uveriteľná, všetci o Štúrovi rozprávajú odľahčene ako tri roky po jeho smrti, nie tri hodiny po jeho pohrebe. A nemyslím animované prestrihy, tie boli fajn, ide len o pasáže keď herci rozprávajú, trochu emócií by brutálne pomohlo atmosfére. Druhá vec, príliš mladí herci hrajú pánov v rokoch, výsledok je nechcene komický čo pri doku-dráme nie je najlepšie. Rovnako nechcene komické sú aj pasáže scenára ("ja ešte nejdem spať mami, riešim tu záhadu!"), nehovoriac o Zay vs. Štúr fighte (áno je to netradičná a vtipná scéna, ale v doku-dráme kazí výsledný efekt). Rovnako nepríjemne bije do očí je absencia snehu, i keď všade padajú digitálne vločky. Skutočný sneh by v kombinácií s digitálnymi vločkami pomohol atmosfére, teraz vyslovene prekáža. Takže celkovo je to skvelo vymyslené, ale samotné prevedie postráda dosť profesionality a financií. Treba uznať že sa film rozbehol správnym smerom, a hoci cestou zakopol, určite sa oplatí ho vidieť. A už teraz sa teším na čokoľvek nové jeho tvorcovia stvoria.

plakát

Mechanický pomeranč (1971) 

Kubrick je majster dokonalých záberov, po stránke estetiky, atmosféry aj symboliky. Niektoré z nich by sa rovno dali vystrihnúť, vytlačiť, zarámovať a zavesiť na stenu. Postavy sú tu komplexné esencie samých seba (nie však karikatúry). Keby ste skombinovali všetkých väzenských dozorcov, a vznikol by vám len jeden super-väzenský-dozorca, vyzeral by presne ako ten v Mechanickom Pomaranči. (Alebo inak, ak by väzenský dozorcovia rástli na Slovensku na stromoch, niekto by ich určite pooberal a vypálil, dostal by 80% väzenskú dozorcovicu, a to by bol presne Kubrickov dozorca). Interiéry sú rovnako skvelé, film je miestami trochu ako prechádzka galériou futurizmu. Svet ktorý si tu Kubrick vytvoril je silne sugestívny a komplexný. Geniálne pasujúca hudba. Výborný príbeh a scenár, divák ho prežíva. Páni a dámy, toto je masterpiece, po režijnej, hereckej (Malcolm McDowell), a hudobnej stránke dokonalý. Ako vravel autor predlohy, trochu menej násilia by neuškodilo, aby viac vynikol príbeh, ale aj tak je to mimoriadne silný zážitok.