F2003F

Fajn triler s dobrým scenárom. Poväčšine nevyužití herci, niektorý aj dosť chabé výkony (Elizabeth, Olivia), hrajúci postavy s blbým správaním upraveným pre potreby príbehu aby všetko mohlo rozprávkovo zapadať do nereálne "náhodných" sledov udalostí k (ne)očakávane šťastnému koncu. V tomto je podaný napríklad Law Abiding Citizen lepšie, pretože sa v tom hlavnej postave dá aspoň fandiť alebo ju pochopiť. Tu ale nie je dostatočne podaný priestor na vytvorenie vlastného názoru o pointe (keďže sa vyjasní až v úplnom závere) a tým film zahadzuje väčšie množstvo potenciálne vhodných vlastností pre funkčné podanie obsahu. Charaktery sa nepredstavia takmer vôbec, kvôli tomu sa nedá s nimi sympatizovať ani na jednej strane. K tomu otrasná kamera, ktorá sa nevyrovnane v nevhodných momentoch natriasa a v iných zas naskytuje odveci closeup záber, ale to možno len strihačovi zajebalo. Miestami obsah pôsobí zmätene a je ťažšie sa v ňom orientovať, akohy nestíhal vlastné tempo aj keď má necelých desivo dlhých 130min. Tak v čom je to teda dobré? Réžia, rovnako ako napríklad u Crash, vie všetky nedostatky elegantne ukočírovať do únosnej miery, že vo výsledku ide napätím o zábavnú jazdu. Napätie sa totiž dá skoro aj krájať a pritom v silnej atmosfére akou výrazne oplýva značí na dojme väčšiu časť. Inak nič zaujímavé, naivita nad kvalitou ako bežne.

Vyspelo realistický a aj trochu temnejší štýl očividne Bondovi prospel zatiaľ najviac z každého hľadiska. Mne sa javilo napríklad to bájne Casino Royale bez chuti a ničím než pár drobnými scénami ma vôbec neočarilo. Zato Skyfall je úplne inde. Sam Mendes si jednoducho uvedomuje, že akcia neni stránka (ale keď na ňu príde tak je fajn), na ktorú je úplne stavaný a tak vhodne vsadil na postavy a dramatizovanie príbehu. Poňatie podania je snáď najodlišnejšie od všetkých bondoviek tým ako je ľudsky uzemnené, aj keď stále v hraniciach žánru. (stále nezničiteľná) Hlavná postava sa totiž ukazuje tentokrát v charakterovom predstavení ako človek tiež drejúci, nedokonalý, robiaci chyby a najmä starnúci, ktorý sa vie utápať vo vlastných vnútorných problémoch. Tým pádom značne vyvoláva klamlivý dojem Craigovej rozlúčky. Na druhej strane záporná postava, je obsadená a zahraná tak skvelo, že sa jej nedá nefandiť. Piatu * strhávam za slabučký scenár. Miestami samoúčelnosť (súboje) alebo NEkreativita (uhnutie pred padajúcim vlakom) výrazne narúšajú efektivitu atmosféry, o nejakej sofistikovanosti by sa ani nedalo baviť. Ono to vlastne ani nemá z tohto hľadiska ani žiadny svetlý bod, všetko pôsobí povrchne až umelo a vynahrádza to iba podanie. Vo výsledku film oplýva výbornou filmárčinou a pocitovo prináša elegantne dravú jazdu v zbytočne dlhej stopáži, ktorá inak nemá čo ponúknuť aj keď nenudí. Nevyváženosť obsahu s podkladom trochu urazí. Akoby brali divácku náročnosť na ľahkú váhu, túto jednoduchosť si mohli naozaj odpustiť, pretože tento diel mal našliapnuté byť najlepším. Ozaj a strihač mal správne dioptrie? Lebo tie prestrihy uhlov absolútne nesedia s výrazmi hercov. Výkony ma taktiež veľmi nedostali, bondgirl mohli vybrať aspoň herecky nadanejšiu, keď už nie atraktívnu. Aj keď sa snažili o dospelosť vyznenia vovnútri je JB stále iba akčným superhrdinom s detinsky nadprirodzenými schopnosťami.

Keď si začnem náhodou myslieť, že Woody Allen ma už nemôže viac uchvátiť svojím ohromným scenárom tak u nasledujúceho diela vybalí ešte sofistikovanejší sarkazmus, ktorý si zábavnosťou nedá nezamilovať. Hannah je toho ďalším skvelým dôkazom, aj keď ma na tom nebaví každý aspekt na čele s nevýrazne podaním (jemne presladeným) obalom skrývajúcim hlbokú prečistiť v ťažení skutočného potenciálu a hereckou jednoduchosťou (vždy porovnávam celok a detaily s pre mňa jeho tvorivým stropom Vicky Cristina Barcelona). Od hercov, za daný výkon svetovo ocenených, by som čakal aspoň strhujúcejší prejav hlavne keď vidím, že to inde s rovnakými proporciami je zreteľne možné. Väčšine jeho filmom totiž chýba efekt zapamätateľnosti, ktorý by bol ich kvalitám úmerný a aj ich hodný.

Značne prifarbené reálne story v miere pôsobiacej ako vlastná propaganda (čo v konečnom dôsledku aj je), no aj keď je dosť chladne podaná tak účelovo pomerne výpovedná. Argo je naivným odrazom ideálu schopností americkej vlády vo svete. Naivný natoľko, že má celý svoj príbeh postavený na tesných náhodách, ktoré ale ani sami o sebe vôbec nenaberajú na uveriteľnosti, nie ešte pokope. Rýchlo chŕli ťažké informácie a aj keď zabúda na detailnejšie vykreslenie postáv alebo prostredia nehrozí mu strata pútavosti. Spracované hodne fajn, napriek nadmernému zneužívaniu diváckej tolerancie jednoduchosti scenára film vyniká v napätých momentoch a dusnej atmosfére. Načo sám seba obsadil Affleck, keď hrá očividne naschval ako drevo?

Jeden z najdôležitejších míľnikov kinematografie. 85 ROKOV a stále veľmi svieži. Nečakal som, že ma po úchvatnom Dr. Strangelove ešte dokáže niečo viac pobaviť a hľa aký brilantný skvost som objavil. Vrcholne geniálne dielo najväčšej hereckej legendy všetkých čias. Tu ani prívlastky ako bravúrny či grandiózny jednoducho nestačia, toto famózne majstrovské dielo je totiž rýdzou dokonalosťou svojho druhu. Jeho humor, precíznosť a detailnosť sú svojou sofistikovanosťou nezameniteľnými prvkami výnimočnosti. Nádherne pamätný zážitok bez jediného zaváhania na zábavnosti, ktorý ohromením zatiaľ nestíham poriadne vstrebať. Skutočne blažený pocit mať možnosť okúsiť takúto výraznú krásu filmového umenia s vnímaním kontextu, mentálnym dospením a z vlastného uváženia. Nikdy som nebol radšej, že som natrafil na ďalšiu významnú súčasť historického umenia, ktorú som dovtedy dlho prehliadal aj keď som dobre vedel, že existuje, ale to už som tuším k niečomu zopár krát hovoril. Great Dictator, film, ktorý by mal podľa mňa každý schopný jedinec vidieť povinne, sa proste nedá inak než náramne užiť. Smekám (vnútorne aj smrkám).

Na mňa film pôsobil príliš umelo, aj keď uznávam, že Eastwoodovove vlohy sa s tým vedia celkom elegantne vysporiadať bez spôsobovania ujmy na dojme prehnanou stopážou. Lenže na to, aby to mohlo mať vôbec právo byť dlhé 140min by sa tam aspoň sem-tam muselo niečo udiať, pretože v súčasnej podobe výsledok okrem slabých emócii neponúka nič ani zapamätateľné ani vzhľadom k téme úderné. Snaží sa o realistické zobrazenie historických momentov prostredníctvom fiktívne založeného (nie podloženého!) scenáru keďže netuší (ani nemôže) ako to v skutočnosti u daných osôb vtedy prebiehalo. Teda by mu prospelo keby sa sústredil výhradne na presne známe okolnosti podložené reálnymi poznatkami bez ďalšieho nevkusného balenia Hollywoodskym stereotypom cez prifarbovanie a obyčajne povrchnou hrou na city. Herci fajn, zvyšok bez dychu. Filter ok, ale bez efektu.

Príjemná oddychovka s pôsobivým podaním oplyvajúca rozprávkovou naivitou bez väčších ambícii než pozitívne vzbudiť chvíľkové zamyslenie nad súčasným stavom politického riadenia a možností adekvátneho využitia cudzích právomocí. Uvedomenie sa však rýchlo stratí na smetisku ideálnych predstáv o neskorumpovanom svete. Ani Dave v tom nevyužíva svoj plný potenciál a pláva len na prúde rodinnej zaujateľnosti s takmer nijakou hĺbkou a pointou aká by sa dala nájsť v hociktorej romantickej komédii. Tým mám určite na mysli jedine scenár, pretože zvyšok je relatívne fajn odvedené remeslo. Niektoré scény (zastavenie fízlami, sprcha, charita atď.) sú dosť trápne. Dospelácka pohádka pre deti.

Trochu divný scenár postavený na kope nereálneho sledu udalostí bizarne sa stupňujúcich do zmäteného vyvrcholenia, v ktorom sa snaží tlačiť na city, no funguje iba zľahka. Ben Kingsley už neraz predviedol, že emočné výlevy nie sú jeho silná herecká stránka a tu to nanajvýš potvrdil. Celý potenciál záveru zrazil dole v podstate až k telenovelovému vyzneniu. Inak samozrejme v rámci možností výborný výkon. Nezaostáva ani fantastická Jennifer, ale väčšie úsilie na dojem zanechala určite napríklad v pamätne majstrovskom Requiem for a Dream. Film má pomerne dosť sľubný rozbeh a značne ho narúša len postava fízla, ktorá neni vôbec charakterovo ani zázemím vykreslená a pôsobí svojím nelogickým správaním nadmieru nevhodne. Filmársky vynikajúce, atmosférou (deprimujúco) pôsobivé a dejovo udržateľné nevyvážené dielo. Ako debut silné.

Na Killing je krásne vidieť ako sa začínala prejavovať Kubrickova majstrovská genialita. Svoj úchvatný scenár tu podáva tak záživne, že napriek jemnej strihovej zmätenosti, značnej miere klišé a takmer žiadnemu charakterizovaniu postáv si drží na veľmi vysokej úrovni pútavosť a výrazný dojem, aj keď dej plynie vysokou rýchlosťou mierne zabraňujúcou obsah nielenže vstrebávať, ale sa v ňom aj pozorne orientovať. Rád by som dal plné hodnotenie, no akú hodnotu by potom malo napríklad u Dr. Strangelove alebo zvyšku jeho majestátne bezkonkurenčnej a fenomenálnej tvorby.

Najviac zručnou prednosťou Carpentera bola vždy samozrejme hlboko ponurá atmosféra a tú tu využíva natoľko, že na nej pevne stavia celý dojem. Nezaostáva ani výborný Sam Neill, ktorý príbeh mierne ťahá na lepšiu úroveň a vhodne pôsobí na jeho celkovú funkčnosť. Príjemná záležitosť pre priaznivcov žánru prinášajúca nepríjemné pocity a napäté sledovanie aj napriek silnému oplývaniu klišé v scenári, ktorý je inak dosť fajn. Plus tiež, vzhľadom na kategóriu výsledku, vynikajúce masky a efekty. Hororová jednohubka so správnymi vlohami.