gejzuško

Priznávam, svoju Smithofilnosť, ale tu som ostal, hoci príjemne pobavený, ničím nerušený, tak trochu sklamaný. Príjemne napísané postavy (Rogen rovnaký ako minule no stále mu žeriem ten jeho žabákovský kukuč a kudrny, Banks neuveriteľne krásna a milá), skvelé vedľajšie osadenstvo, fajn námet, dobrá muzika, ale stále nie dosť cool nato aby som si povedal, že to nie je blbina od Smitha, ale blbina, ktorá nie je ničím inteligentná ani výraznejšie zaujímavá. Prvé dve tretiny sú rozbehnuté a šťavnaté ( a to doslova :), ale finálna tretinka už proste len rýchlu alarmuje na GRAND FINALE, ktoré muselo prísť. Ale vtáka mi do huby (doslova:D), nemám lepšie riešenie, ani konkrétnu výtku, Smith je Smith a ja mu to žeriem, na prvý krát však ostávam pri tomto hodnotení, uvidíme aký vzťah si vypestujem. TAK SEM S TÝM PÁRKOM!!!

For the record je súčasťou obrovskej kampane vrcholného návratu popovej princeznej späť na hviezdne nebo odkiaľ sa sama zostrelila svojimi pohnútkami a výstrelkami. Zároveň však je treba podotknúť, že hoci resuscitovaná princezná šľahá jeden iskrivý pohľad za druhým, For the record je len polovičná pravda toho čo nám prezentovali veľkohubé spoty a billboardy. Britney je späť, nový album, nový život, 60 dní jej života zachytených do niečo viac než hodinky materiálu, ktorý však klame telom, rovnako ako Britney. Jej život, ktorý bol v minulých rokoch tak pikantne smutný a bláznivo nemúdry sa k zodpovedaniu dostáva len okrajovo a veľmi hmlisto. Britney síce hovorí o svojich problémoch so sebou, s okolím, často sa dostávate k empatickému pocitu, že skutočne je len obyčajným človekom ako my všetci. Lenže práve strihy do jej denného sveta vám dávajú naopak pocit, že je to proste len jedna z ďaľších afektovaných hviezd, ktoré nevedeli ako ďalej z pasce do ktorej padli. Budete ju ľutovať, budete jej fandiť a budete jej rozumieť, každopádne je to však viac zásluha režijného prevedenia, ktoré sympaticky stepuje medzi melancholickým úsmevom a komorným pohľadom na jej životom poznačené oči. For the record je proste priemerný nič extra a nič zaujímavejšie neobjasňujúci dokument, ktorý sa tvári na škandalózne odhalenie a úprimnú výpoveď. Nie je to však tak. Pre fanúšikov povinnosť, pre ostatných (tí z vás ktorých zaujíma čo sama hovorí o ťažkom období svojho života) celkom obyčajne a pohodovo strávená hodinka. Kažodpádne jej afektovaný akcent je neznesiteľný. Circus je však fajn ;)

Lauren je mladá, krásna, žije v zapadákove, má ťažký život a dokáže sa úchvatne vlniť a jej talent lemuje jeden veľký sen o tom ako sa dostať do veľkého mesta do veľkej školy pre veľké zvieratá. Vezmite veľmi neoriginálne dejové kostry všetkých tanečných ,,zázrakov,, posledných rokov, hoďte do jedného kotla, zamiešajte, načasujte správne dávky nie príliš správne ladeného klišé a máte Make it Happen aj s niekoľkými vydarenými choreografiami a songami, ktoré vás dostanú do varu. Problémom však je, že ani sympatická Mary Elizabeth Winstead (Death Proof, Final Destination 3) nedokáže utiahnuť tak nudnú, prvoplánovú a hlavne bezducho okopírovanú historku o dievčati čo si ide za snom. Na rozdiel od všektých cukrkandlov poslednej doby sa jednoducho tento film ani trochu nehrá na niečo viac a niekoľko krát som mal vážne len pocit akoby bol výsledkom nejakého nadbytku peňazí. Hlavný problém je, že sám film nevie či je viac FLASHDANCE alebo STEP UP, a keď vám dojde ako výrazne je celá hlavná linka (nehovoriac o finálnom vystúpení pred porotou) obšlahnutá z inak kvalitného SAVE THE LAST DANCE, uvedomíte si čo za umelú, neúprimnú a prešedivelú reklamu na NIč, bez štipky akejkoľvek invencie, ste práve videli.

Keira Knightley v ďalšej kostýmovke, ktorá otvára dvere do duše životom skúšanej aristokratky, ktorá nemala v živote šťastie na mužov. Že klišé? A nech. Keira Knightley v spojení s period-dramas je proste úchvatným objektom pozorovania sama o sebe, pridajme dobrý herecký zvyšok (Fiennes, Atwell), dostatok pompéznych kostýmov a na city hrajúci klavír Rachel Portman a dostaneme vcelku stráviteľný, chutný ,cake, , ktorému však chýba ono jadro, ktoré by ho robilo výnimočným. Debutant Saul Dibb sa nevie vyhrať s príbehom ako celkom, nevyužíva jednotlivé elementy (ako napr. vidiek, mesto, farby, panoráma) aby postavy a stavbu príbehu prehĺbil, ale nesnaží sa ju ani vyšperkovať krásnymi zábermi či farebnosťou, čo je tentokrát na škodu. Scenár je jednoduchý, no účinný a po hube dostáva len v záverečnej Päťminutovke, ktorá je tak neuspokojujúca vzhľadom na predchádzajúcu drámu, že nasýti málokoho. Prečo teda to hodnotenie? The Duchess je veľmi príjemne strávená štúdia jednej neštastnej vojvodkyne, ktorá mala život ťažký ako každý iný človek v objatí tyranie reality a zároveň svojej doby. Nie je to výnimočný zážitok, no na rozdiel od takej The Other Boleyn Girl nemá problémy v budovaní nasledujúcich udalostí, či výsledným dojmom, nehrá sa na nič iné, než čím je. A finaly, je tu úžasná Keira Knightley, ktorá dokaže inak šedý povrch napudrovanej pompéznosti zahaliť do niekoľkých tvárí a vyjadrení v živote jednoducehj ženy čo padla do pasce vlastných túžieb a povinností. Rozdiely medzi šťastnou a iskrivým pohľadom naplnenou ženou, ktorá miluje a utláčanou a psychicky týranou osobou zvládla majstrovsky (odporúčam scénu hysterického rozhovoru s vojvodom v komnate). Ukázala skutočne širokú paletu svojho rozsahu a za to jej putuje tá štvrtá hviezdička, ktorá tento čin povyšuje z priemerného kúsku. Keira bezpochyby zahrala doteraz svoju najšťavnatejšiu rolu a ja jej budem na blížiacich sa ceremoniáloch držať palce ( hoci realisticky, konkurencia je tvrdá ). Ja teda už do svojej trojky najlepších ženských hereckých výkonov musím zohnať len dve ďaľšie herečky.

SEASON 1 : Vynikajúco gradujúca zmes kombinujúca teenagerské hlúposti s komiksovým príbehom, drámov, akciou a trochou hororu. Zaujímavo a vkusne natočená šťava, ktorá jednoducho nestráca dych, až na pár výnimiek, ktoré kričia : WE ARE AMERICANS! SEASON 2 : Úpadok. Nové postavy, nové deje, skratkovitosť, prekombinovanosť a prílišná vážnosť, ktorá naprosto kontrastuje so skutočnou podstatou príbehu. Nemyslím, že zato môže len scenáristický štrajk. Komorný koniec série, ale naopak bol vcelku na znesitelnej úrovni. SEASON 3 : Ak predchádzajúca séria zaznamenala kvalitatívny úpadok, tá tretia skĺzla kamsi do žumpy. Prehrávajúci herci, mizerný príbeh a telenovelové vykrádačky, nudná takmer nulová práca s charaktermi (ak už nejaká tak stupídna) a hlavne nevkusná prekombinovanosť, ktorá hraničí s pohromou. Po niekoľkých častiach som sa s Heroes rozlúčil a viem, že nie som jediný. Ako celok hodnotím 60 %. Prvá séria bola vynikajúca, druhá dobehla do cieľa len tak-tak, ale tá tretia to hodnotenie setsakra zráža a to som sa takto pred rokom radil medzi veľkého fanúšika očakávajúceho tretiu sériu. Ak to takto pôjde ďalej, poviem len, ZBOHOM HRDINOVIA. Dúfam, že zrušenie PUSHING DAISIES a návrat Bryana Fullera k Hrdinom to zachránia. Nie preto aby túto záležitosť nezrušili, ale aby zo zrušenia jedného z najlepších seriálov vôbec vzniklo aspoň nejaké ovocie...

Je mi jasné, že jemne nadhodnocujem, ale všetko to originálne čo zase strieda menej originálne klišé je v záverečných 15 minútach dovedené k dokonalej hrejivosti a poetike. Zatiaľ čo naskytávajúca melancholickejšia možnosť konca je prekrásne poetická tá klišovitejšia finálna príjemne poteší, miminálne človeka čo zúfalo, aj keď nechtiac túži po čomkoľvek s happy end-om. Baker ako vždy, ani príliš výystredný, ani príliš suchý, proste priemerný sympaťák, Winona dostáva minimum priestoru a jej parúky mi liezli na nervy. Je mi ľúto jej posledných rol, postava Death Nell mohla byť omnoho zaujímavejšia. Každopádne za príjemné pocity dávam 80%. P.S. Je škoda ,že Winona stráca svoj elfsko-srnčí kukuč. Jej šarm bol absolútne ukrytý. Každopádne na 100 minút príjemná neurážajúca zábava.