Santino7

Ak mám narýchlo vymenovať zopár solídnych vojnových filmov, nie je problém. Pokiaľ by sa však mali týkať iba prvej svetovej vojny, to by už problém bol a pred týmto snímkom by ma nenapadol pravdepodobne absolútne žiaden (možno ruský Admirál, hoci ten o vojne ani nie je). A to je veľká škoda, pretože prvá svetová má podobne ako tá druhá obrovský potenciál a skrýva mnoho kvalitných príbehov, ktoré by si sfilmovanie zaslúžili. Tento film je tomu dôkazom, Austrálčania sa danej témy (o ktorej som vopred popravde nemal žiadnu šajnu) chytili dôstojne a výsledok je vcelku sympatický. A hlavne je to niečo nové, no schválne, napadá vás niečo na tému tunelárov? A nie tých súčasných... Ak by som mal niečo vytknúť tak by to paradoxne boli práve retrospektívne scény v Austrálii z čias spred narukovania, tie mohli byť aj lepšie a o niečo výpravnejšie, aby tak balansovali tento nedostatok vo zvyšku filmu. Mohli sa s tým pohrať viac a dať im väčšiu váhu, takto vyzerali dosť nasilu vložené a hlavne zbytočné - "len aby boli". To je však v podstate iba taká maličkosť, filmu ako takému to nejak zásadne neuškodilo. Mimoriadne silná bola naopak scéna s 16 ročným zdravoťákom, ten trpký humor sa tu naozaj vydaril. Ako sa hovorí, úsmev cez slzy. 4/5

Ak sa mám priznať, tento film som si pozrel najmä kvôli Mametovi v úlohe režiséra, inak by som ho pravdepodobne ignoroval. Ten je totiž ako scenárista skutočne skvelý, o tom ma už stihol presvedčiť dávnejšie, lenže réžia? Vážne som bol zvedavý, ako mu to pôjde, či udrží kvalitne nastavenú latku. Prostredie tajných služieb a tiež politické hry ako také, to u Mameta nie je nič nové (Ronin, Wag the Dog), čiže som mal pomerne vysoké očakávania. Tie žiaľ z môjho pohľadu naplnené neboli, no zas na druhej strane, nedá sa hovoriť ani o nejakom výraznom sklamaní. Hlavný problém vidím v tom, že dej je tak trochu chaotický a hlavne zo začiatku sa v ňom dosť ťažko orientuje. Tiež by som ocenil o niečo kvalitnejšiu vizuálnu stránku, ktorá na mňa pôsobila veľmi stroho. Avšak tak to asi aj malo byť, prostredie tajných služieb, špionáží a podobne nejak extra oku lahodiace asi ani zobrazené byť nemôže (iba ak 007, ale to už je samozrejme o inom) - s tým sa ale podľa môjho názoru tiež dalo narábať, viď napríklad už spomínaný Ronin, ktorý je pútavý a divácky príťažlivý tak či onak. Má totiž nejaké to svoje čaro. A práve to mi chýbalo v Spartanovi, niečo, čím by ma to výraznejšie zaujalo. Rešpektujem, že je to profesionálne zvládnuté, realistické a podobne, lenže tentokrát mňa osobne to chladné poňatie až tak nepresvedčilo. Možno to bolo tými očakávaniami, inak si to vysvetliť nedokážem (inak v tomto smere to mne osobne pripomenulo čiastočne The Score, ktoré vo mne vyvolávalo dosť podobné pocity z profesionálne odvedenej práce, no tiež ma to nejak výraznejšie nezaujalo). Kilmerov výkon bol tiež dosť strohý, lenže v tomto smere nemám čo vytknúť, keďže sa niesol v rovnakom duchu ako celý film... Rozmýšľal som aj nad troma, lenže záver sa mi nepozdával vôbec, taký nemastný neslaný. 2/5

Takéto filmy sú na mňa vážne prisilná káva. Plytká zápletka, akože drsné hlášky, tragické herecké výkony, amatérsky prevedené súboje (dúfal som, že aspoň v tomto si dajú záležať, no v konečnom dôsledku tiež slabota). Snaha o humor úplne minula účinok, skôr je to trápne - a riadne. No a tiež tak trochu detské, naivné... Ďalej sa mi už ani pokračovať nechce, zmysel takýchto filmov mi nie je ani trochu jasný, uniká mi to - ak chcel Huber natočiť niečo na štýl Ritchieho gangsteriek, tak to sa neskutočne sekol, zjavne na to nemá. Chýba tomu štýl... a vlastne aj celá rada iných faktorov. Celý čas som sa snažil nájsť niečo, čo by ma aspoň ako tak zaujalo, lenže žiaľ, akosi nič také neprichádzalo. Možno ak scéna s rútiacim sa vlakom, ktorá však sama o sebe nestačí ani na jeden bodík, žiaľ. Keby sa takýto film natočil o takých zhruba tridsať rokov skôr, možno by medzi vtedajšie béčkové akčné úlety aj zapadol, ktovie. 0/5

Čakal som naozaj všeličo, len nie niečo tak skvelé a ukľudňujúce. Vážne, celé sa to nesie vo veľmi príjemnom tempe, a hoci to ako celok v podstate má dosť hlbokú myšlienku, nad ktorou by bolo dobré zamyslieť sa, istým spôsobom to (aspoň na mňa) pôsobilo vskutku relaxačne. Nedajte sa zmiasť pretekárskym pozadím "efjednotky", ktoré prakticky okamžite ustupuje do úzadia (Radyo a ten jeho komentár tu ozaj nie je príliš na mieste :-), celý čas vládne absolútne pokojné oddychové tempo. A pritom to má tak obrovský šmrnc! Podiel na tom má mnoho faktorov, okrem iného určite aj vynikajúce obsadenie - Al Pacino (u neho si to osobne radím medzi jeho top herecké výkony vôbec... opäť tie jeho veľavravné oči!) a Marthe Keller obaja na jedničku s hviezdičkou, nemám slov... Takto nejak by to malo vyzerať a to netreba ani žiaden prehnane rýchly a dynamický spád. Tá oku lahodiaca krajina a všetko okolo toho, no jednoducho krása. Pollackovi sa podarilo knižnú predlohu Nebo nepozná vyvolených sfilmovať viac než len dôstojne, to bez debát. Myslím si, že Remarque by bol s niečím takýmto zaručene spokojný. 5/5

No tak v prvom rade si treba ujasniť, že nejde o typickú komerčnú gangsterku, akými sme v rokoch minulých boli - najmä z americkej produkcie - zásobovaní neúrekom. Žiadne drsné hlášky, prehnane charizmatickí a vždy elegantní mafiáni, dokonca ani žiadna brutalita navyše. Čím skôr sa s tým divák zmieri a akceptuje to, tým lepšie (pre neho). Pretože ak sa tak nestane, s najväčšou pravdepodobnosťou bude tento film považovať za jednu obrovskú frašku, stratu času. Ono to skutočne na prvý pohľad nie je také príťažlivé a oku lahodiace ako filmy od De Palmu, Scorseseho či napríklad Coppolu, jasné že nie. To ani zámerom nebolo, Johnnie To očividne stavil na realistickejší obraz mafie, nič prikrášľovať nechcel. Napriek tomu je vidno, že ako režisér sa do obrovskej miery vyžíva v rôznych detailoch, ktoré sú na prvý pohľad len málo viditeľné, dalo by sa ich dokonca označiť za také vcelku nepodstatné maličkosti. Lenže práve tie sú výsledkom režisérovho puntičkárstva a svojského ľahko identifikovateľného rukopisu. Škoda len, že miestami tak ťažko stráviteľného. Niektoré scény sa mi však okamžite vryli do pamäte, ako napríklad rybačka. No a samozrejme Big D a ten jeho ťažko popísateľný (rozťahaný?! / spevavý?!) akcent. 3/5

Celé to má až nepríjemne melancholický nádych. To je však vec, ktorá u takýchto snímkov nikdy nie je na škodu. Práve naopak, hodí sa to a skvelo to podčiarkuje celkovú atmosféru a dramatickosť filmu. V tomto smere to zvládli skvelo, všetko funguje ako má, ani náznak pochybenia. Scény z detstva sa vynárali pekne postupne a napriek všetkej vážnosti vyznievali maximálne nenútene. Žiadne umelo vyvolané city ani nič podobné, naopak tvorcovia nám to servírujú na tvrdo a tak to má byť. Presne kvôli takýmto veciam mám tak veľmi v obľube súčasnú britskú tvorbu, idú do toho proste bez pozlátok. Nesnažia sa škatuľkovať a majú odvahu púšťať sa aj do možno o niečo kontroverznejších tém. Ak by som silou mocou mal nájsť nejaký ten "kaz", možno by som sa zastavil pri výbere Andrewa Garfielda. Nechcem povedať, že by bol vyložene zlý, to vôbec nie, len mi na takúto postavu typologicky jednoducho nesedel (ako písal už aj gudaulin, hodil by sa skôr na iné typy postáv) a nemohol som si proste nejako stotožniť. Na druhej strane však cítim, že niečo na tom jeho výkone predsalen chválihodné bolo, čiže som tak trochu na vážkach. Možno si tento názor ujasním niekedy nabudúce, momentálne v tom totiž na stopercent jasno nemám. S určitosťou viem povedať len to, že Boy A jedna z najpôsobivejších drám, aké som v poslednej dobe mal možnosť vidieť. 4/5

Na jedno pozretie fajn, druhýkrát to však pre mňa bolo už tak trochu utrpenie. Film obsahuje pár vtipných scénok, pri ktorých sa dá celkom dosť zasmiať (pri opakovanom pozretí ich už logicky bolo menej) a to je v podstate všetko, rozumej ako dosť málo. Samozrejme, že od takýchto kúskov sa extra obšírny dej očakávať nedá, lenže aspoň nejaký ten náznak by sa tu zišiel, to nikdy nie je na škodu. Opak je však pravdou, celé je to strelené. A moc. Presne tak ako by sa aj od dvojice Scott + Knoxville dalo čakať, neprekvapili. Pre mňa teda iba ďalšia z rady priemerných komédií, ktoré viackrát opakovať nechcem. 2/5

Kanócz vo vode, Kanócz utekajúca pred lístím, Kanócz opäť vo vode... ono umelecké prvky sú v dramatických filmoch fajn, lenže treba ich aj dôstojne zvládnuť. Neviem, či to bolo nevkusom alebo vinou nedostačujúceho rozpočtom, no v tomto prípade sa mi nepáčili vôbec, prišli mi amatérske a tiež zbytočne silené. Vedel by som si to teda predstaviť aj bez týchto akože umeleckých vsuviek, ktoré mali slúžiť ako doplnok k bez tak chabému príbehu. Skutočne, keď sa to tak vezme, celý film je viacmenej o ničom, hlavná idea akoby ani nebola, prípadne je príliš prostá. Podobne sú na tom aj dialógy, ktoré vyznievajú miestami až neuveriteľne prvoplánovo, mohli sa s tým pohrať oveľa, fakt oveľa viac. Dejovo to teda zlyhalo na plnej čiare. Celkovo slabý obsah filmov považujem za problém číslo jeden súčasnej slovenskej kinematografie, ktorá sa žiaľ momentálne nachádza na mŕtvom bode. Chápem, že predražených výpravných trhákov sa zo slovenskej dielne tak skoro nedočkáme (výnimkou možno Jakubisko, lenže jeho snímky v poslednom čase tiež za moc nestoja), no kvalitný film sa dá spraviť aj bez obrovského rozpočtu, príklady sa dajú nájsť po celom svete, ide najmä o zaujímavý nápad. Ten však tunajší filmári akoby už dlhšiu dobu postrádali, česť výnimkám. Ale späť k filmu, prečo dve hviezdičky? Oceňujem snahu, dobre pasujúcu hudbu, z časti aj dostačujúce herecké výkony - až na niektoré výnimky nehercov, Kanócz ako ťahúnka v rámci možností celkom fajn, ušlo to - a s prižmúreným okom aj psychológiu hlavnej postavy, i keď tiež sa na tom dalo popracovať aj viac. Priznávam však, že pokiaľ by nešlo o domáci produkt, pravdepodobne by som až tak zhovievavý nebol. Na jedno pozretie sa to dá, no viac ani omylom. A mimochodom, Wroclavského dabing je po technickej stránke absolútne príšerný, vážne ma to takmer neustále rušilo. 2/5

Po veľmi dlhej dobe western, ako má byť. Síce trošku netradičný, no čo iné by sa od Tarantina dalo čakať? Veď prakticky od začiatku bolo jasné, že film sa nebude dať jednoznačne škatuľkovať do spomínaného žánru, pretože sa to opäť bude pohybovať niekde na rozhraní s tým, že to v konečnom dôsledku opäť bude viac klasická tarantinovka "se vším všudy". Takmer všetko omaľované na červeno, drsné a zároveň vtipné hlášky, vymakané dialógy aj celé scény, spoločensky nekorektné maličkosti (sú dve, viac napovedať nechcem) - to sú veci, na ktoré sme u Quentina už zvyknutí a v ktorých sa spomínaný pán režisér asi priam vyžíva a my samozrejme s ním, takže nie je sa čomu diviť. A navyše, čo je dôležité, opäť sa môže oprieť aj o vynikajúce herecké výkony, najmä čo sa týka Waltza a DiCapria. Foxx tiež nie je zlý, ale v porovnaní s touto dvojicou, dovolím si povedať už hereckých velikánov, žiaľ výrazne zaostáva. Práve najdlhšia scéna o uzatváraní obchodu, ktorá vyústi podaním ruky spomínaného dua (fakt?), je právom považovaná za vrchol celého filmu. To, čo sa dialo po nej sa už tempom ani ničím iným logicky priveľmi nechytá, čiže posledná zhruba dvadsaťminútovka pôsobí akoby tak nejak o level slabšie. No a aby som nezabudol, vo veľkom štýle sa nesie aj scéna, v ktorej úraduje ku-klux-klan, nemám slov, treba vidieť :-) Napriek tomuto všetkému Djanga tak či tak za úplný vrchol Tarantinovej tvorby nepovažujem, na to mám vytýčených zopár iných skorších kandidátov. Stále je to však moderný western len tých najvyšších kvalít, za posledné roky v rámci žánru priam bezkonkurenčný. 90%

Vždy ma mrzí, keď sa z nádejného filmu so sľubnou témou (medzi aké prostredie moskovských tajných chodieb rozhodne patrí) stane obrovský prepadák, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Samozrejme, už podľa tunajších hodnotení mi bolo jasné, že ničoho extra kvalitného sa proste nedočkám, lenže zhovadiť to až takto? Za horor sa to pokladať ani príliš nedá, keďže to neobsahuje absolútne žiadne ľakačky a ani čo i len trošku strašidelné scény, a inak neviem, čo by to tak mohlo byť. Žánrové zaradenie je občas skutočne ťažké, hlavne pokiaľ je film jednou obrovskou fraškou. Doteraz nemôžem pochopiť, že Kilmer sa na takúto frašku vôbec dal nahovoriť. Mal som dokonca nutkanie tentokrát porušiť môj zvyk a výnimočne film ohodnotiť ako odpad a to už je čo povedať (a predsa ho výnimočne dám!). Pôvodne som tu mal aspoň tú povestnú hviezdičku za snahu, lenže spätne prehodnocujem - tak sľubná téma a tak hriešne domrdaná. 0/5