Santino7

Realistické, chladné, brilantne natočené, vyžívajúce sa v najrôznejších detailoch s krásnymi scenériami pohraničných lokácií (no a samozrejme klobúk dole pre Jóhanssona za priam mrazivú hudbu, ktorá fantasticky dotvára celkovú dychberúcu atmosféru). Del Toro s Brolinom skvelí, najmä teda Benicio, avšak mierny problém som mal s hlavnou protagonistkou stvárnenou Emily Blunt, ktorá mi prišla jednak až príliš naivne zmýšľajúca (na to, že šlo o agentku FBI, mala o danej problematike menší prehľad než hocaký laik z úplne iných končín sveta a jej morálna zásadovosť/pohľad na vec bola vyložene smiešna), a takisto pre dej ako taký vcelku zbytočná, náhľad na jej osobu som považoval za akúsi brzdu, ktorá tam byť snáď ani nemusela. 80%

Benicio čoby Escobar veľmi presvedčivý (i keď na stvárnenie Wagnera Mouru sa nechytá, nakoľko nie je danej postave tak podobný), dobovosť zvládnutá bezproblémovo, a takisto dobre boli zvolené i lokácie, ktoré sa pričinili o hŕstku pekných záberov krajiny. Nuž a tu môj skromný výpočet pozitív asi končí. Hutcherson otrasný, jeho postava vyložene otravná, nuž a príbehovo slabučké a stupídne (všetko bolo moc skratkovité, povrchné, málo vysvetlené, nefungujúce). V podstate ani neviem, prečo vlastne Pabla zakomponovali, aký to malo význam - jasné, nahnalo to množstvo divákov, avšak veľká väčšina z nich musela byť dozaista sklamaná, podobne ako ja, nakoľko o Escobarovi sa primoc nedozvedáme, iba okrajovo, v podstate všeobecne známe fakty (a teda že chudobní ho zbožňovali, dokázal byť krutý, mal kontakty, toť vše). Inak to však význam nemá, práca s postavami (i celkovo s danou matériou) bola nedostatočná a takáto čajová prvoplánová zápletka by sa pokojne zaobišla i bez jeho mena. Slabota, jednohubka, zbytočný film. 40%

Eastwoodova starosvetskosť mi zväčša nijak neprekáža, ba práve naopak, je pre mňa akýmsi príjemným osviežením, niečím, čo už v tejto dobe príliš časté nie je, avšak tentoraz to bohvieako nefungovalo. Pateticky poňatá matéria, ktorá mohla zaujať, ale vo výsledku bola namiešaná na môj vkus až príliš gýčovo. Príbeh odohrávajúci sa vo viacerých rovinách je nekonzistentný, chaotický (vo vojakoch, ktorí na Iwo Jime zahynuli, som mal úplný guláš), zdĺhavý, miestami nudí. Formálne je síce zvládnutý vskutku dôstojne, avšak nedokáže dostatočne zaujať, vyznieva chladne, neosobne (čož je naozaj škoda, námet bol pozoruhodný). Ocenil by som väčší dôraz na rovinu po návrate vojakov vztyčujúcich vlajku do Ameriky, ktorá mala byť nosnou časťou snímky (a odlíšiť ju od iných vojnových), osobne mi však prišla často kŕčovitá a v záverečnej zhruba polhodinke už veľmi umelo naťahovaná a únavná. Suma sumárum, film to absolútne nie je zlý, no osobne si myslím, že sa z toho dalo vyťažiť i čosi viac, najmä po emočnej stránke - ktorá sa tu priam núka. 60%

Môj vôbec prvý stret s tvorbou Noaha Baumbacha, ktorý dopadol priam vynikajúco (a spôsobil u mňa teda záujem viac si "posvietiť" na toto meno). Nebyť - z môjho pohľadu - trochu kontraproduktívneho a prehnaného sentimentu respektíve výčitiek v záverečnej tretine, ktoré čiastočne upravili ráz snímky, pokojne by som udelil aj plný počet. Hoffman čoby patriarcha skvelý, Sandler so Stillerom takisto už po neviem koľkýkrát presviedčajú, že hrať vedia (keď majú čo), nuž a spomenúť nutno i výborne napísané dialógy, vďaka ktorým snímka čiastočne pripomína allenovky, no zároveň sa vydáva vlastnou cestou. Pozoruhodná záležitosť. 85%

Verhoevena mám čoby režiséra síce veľmi rád, jeho osobitý rukopis sa mi pozdáva, no pravda je taká, že naposledy ma dokázal zaujať filmom spred dvadsiatich rokov (mojou srdcovkou Starship Troopers), odvtedy to ide dolu vodou. Elle z môjho pohľadu žiaľ nie je výnimkou, a to i napriek tomu, že určité kvality akiste má a za vyložene zlú snímku ju rozhodne považovať nemožno. Za normálnych okolností by som udelil trojku, bolo by to objektívnejšie, ale nakoľko Verhoevenovu tvorbu som v tomto roku podrobil "drobnohľadu" a pozrel si celú jeho doterajšiu filmografiu, tento kúsok je pre mňa žiaľ sklamaním. Dôvod je taký, že od tohto režiséra by som čakal skrátka niečo viac - nemyslím len kontroverziou a provokáciou (je jasné, že v dnešnej dobe sa mu šokovať podarí ťažšie než dajme tomu pred štyridsiatimi rokmi s Turks Fruit, hranice diváckej znesiteľnosti sa značne posunuli, a teda i otvorenejšia sexualita už nie je ničím nezvyčajným), avšak chýbal mi tu akýsi jeho cit pre vizuálnu stránku, ktorý dané filmy robil tak špecifickými a často tým zakrýval i určité nedokonalosti v rámci obsahu. Tu mi však vizuál prišiel tuctový, ničím nevyčnievajúci, nuž a príbeh resp. jednotlivé postavy vyložene nesympatické (pričom do totožne nesympatického prostredia snobskej vyššej vrstvy zasadil i svoj predošlý projekt Steekspel), nebolo sa s kým absolútne stotožniť. Z môjho pohľadu značné sklamanie, potrápil som sa. 45%

Obsahovo poetické s myšlienkovým presahom, kameransky experimentálne (zvolený štýl mi vcelku prekážal, ale to je samozrejme vec vkusu), ako celok pôsobiace značne abstraktne. A tak akosi zvláštne, ťažko stráviteľne (aspoň pre mňa). Na onen podtón som si nemohol zvyknúť, mal som problém i s hereckými prejavmi jednotlivých hercov - i keď nevravím, že by boli nepresvedčiví -, no skrátka nesadlo mi to ako celok, dve hodiny mi prišli ako celá večnosť. Zároveň však dokážem pochopiť, že iných mohol film nadchnúť, určité kvality akiste má, o tom niet pochýb. Z môjho pohľadu však pôsobiace príliš zmäteným dojmom, kedy nápad bol síce zaujímavý, avšak jeho prevedenie (vzhľadom na extrémnu obtiažnosť prevedenia) nie práve najšťastnejšie. Týmto kúskom si u mňa Aronofsky skutočne nešplhol, hoc som sa na naň tešil. 40%

Energické, mladícky tvrdohlavé, provokatívne, slobodné, no zároveň i chaotické, výstredné, zmätené, miestami povrchné a nejasné. Skrátka presne také ako dospievanie. Knižnú predlohu nepoznám - hoc po letnom oboznámení na základe tohto sfilmovania by ma skutočne zaujímala -, a teda nemôžem porovnávať, ale tak nejak tuším, i keď sa pod filmovú adaptáciu podpísala tá istá osoba, že kniha bude predsalen obsahovo značne hodnotnejšia, ucelenejšia, zachytávajúca podstatne viac myšlienok. Nechcem však byť prehnane kritický, nakoľko čoby režijný debut ma to oslovilo pomerne dosť (a to pritom tvorbu európskych nezávislých filmárov prevažne nesledujem). Formálna stránka snímky sa mi páčila, či už vizuál (moderný Berlín tu bol zachytený veľmi dobre), hudbou, ale takisto sviežim, energickým strihom, a vlastne celkovo akousi svižnosťou (teda aspoň niekedy). Horšie to už bolo s obsahovou stránkou, ktorá mi prišla až príliš chaotická, zmätená a vo výsledku žiaľ len málo vraviaca. Značný problém som mal i so zvolenou štruktúrou, jednotlivé scény boli klipovitého rázu, čo mi je nie úplne pochuti a na kvalite nepridávalo ani ich usporiadanie, kedy chronológia neexistovala prakticky žiadna a epizódky zo života sa striedali takpovediac "hala-bala". Oceňujem najmä všelijaké hudobné/tanečné vsuvky, niektoré originálne a úsmevné scény, a takisto herecký výkon Jasny Fritzi Bauerovej, ktorá sa s rolou tínedžerky Mifti popasovala veľmi dobre, a postavu, od ktorej ju v skutočnosti delí 12 ročný rozdiel, zvládla bezproblémovo. Čiže aby som to zhrnul, Axolotl za sklamanie síce nepovažujem, páčilo sa mi ono exentrické poňatie a celkovo výstrednosťou nabitá generačná výpoveď súčasných tínedžerov, ktorá nie je polopatistická (po premietaní v trnavskom Lumière všetci zúčastnení zostali sedieť v kinosále skoro až do úplného konca titulkov), avšak predsalen, vo výsledku "iba" trojka. 65%

Dve hodiny konštatovania starého známeho faktu, že pobyt vo väzení ťa nevyhnutné zmení. Nič viac, nič menej. Každá nová filmová záležitosť spoza mreží (pokiaľ z toho nečíha úplný prúser), hoc tématicky nejde o nič svetoborné a je to mnohokrát dookola z každej strany omieľané, vo mne zbudí patričný záujem a skôr či neskôr sa k nej vždy dostanem. V poslednej dobe sa však nimi začínam cítiť tak akosi prejedený, neviem prečo. Shot Caller, nech už sa Nikolaj Coster-Waldau snažil akokoľvek, na mňa priveľmi nezapôsobil čo sa týka stránky obsahovej (pričom po formálnej vcelku fajn, krvi bolo požehnane), prišla mi byť maximálne priemernou, primoc zjednodušenou, obyčajnou. Ocenil by som väčšie zameranie sa na psychologický prerod hlavnej postavy, takto mi to prišlo síce pomerne zaujímavo načaté (pomocou flashbackov do minulosti), ale keďže to ani zďaleka nebolo dotiahnuté do konca, tak to vyšumelo tak akosi doprázdna, čož je škoda. Príbeh ako-taký vrátane obchodu so zbraňami ma príliš neoslovil (väzenské pasáže boli lepšie než tie mimo), štylizácia členov Bratstva (hierarchia, tetovania, flanelové košele, "smrť v očiach") mi prišla vtipná, nuž a jediný bonus navyše, čo ma potešil, bolo slušné obsadenie filmu - či už spomínaný Coster-Waldau, alebo takisto Bernthal a McCallany (ktorého som takto zamaskovaného ledva spoznal). Inak však vyložene šedý priemer, jednohubka. 60%

Znepokojujúce, temné, perverzné, psychopatické, no zároveň hravé (ako už bolo trefne zosumarizované, občas sa budete smiať a zároveň hanbiť, že ste sa smiali - alebo, druhá možnosť, s maximálnou nechuťou tento film zatratíte, nakoľko skutočne nie je primoc prístupný širšiemu publiku) a absolútne nenormálne, iné. Obsahuje hneď niekoľko geniálne nápaditých scén a detailov, ktoré z hlavy len tak ľahko nedostanete a ktoré zároveň robia túto snímku tak pôsobivou (sexuálna scéna, Farrellova príhoda o najväčšom tajomstve z detstva, olizovanie prstov, jedenie špagiet, dcérin spev, rozuzlujúca scéna, niektoré z Keoghanových replík, debaty o chlpoch v podpaží atď.). Malou nepatrnou chybičkou môže byt ak-tak priveľmi pomalé tempo (i keď absencia gradácie mi neprekáža), kedy ku koncu už miestami prestávalo fungovať, trošičku to strácalo dych a niektoré pasáže mi prišli o kúsok zdĺhavejšími, než byť mali, ale inak skutočne niet čo vytknúť. Hudba a kamera vysoko podmanivé, Keoghan priam fantastický! A opakujem, tie detaily... 90%

Prostitútky, pasáci, ľudia od pornobrandže, mafoši, krčmári, odborári, kadejakí šmelinári, policajti, novinári, hippie študentíci, homosexuáli - no proste vskutku široká vzorka ľudí na prvý pohľad vyvolávajúca kontrast, avšak popravde čoby celok pekne splýva v rámci akéhosi komplexného rozboru celej jednej vrstvy ľudí (ktorí majú viac či menej čo dočinenia s rozmachom pornopriemyslu v Amerike), skvelo fungujúcej ako sonda daných rokov, prostredia, atmosféry, pomerov a vlastne všeobecne duše New Yorku danej doby. Jasné, je to záležitosť, ktorá nesadne každému, či už extravangciou a otvorenosťou v rámci zobrazovania sexuality (obnažené prsia sa už berú ako samozrejmosť, avšak na zábery penisov, masturbácie atď. publikum príliš zvyknuté nie je) alebo takisto svojou pomalosťou, kedy takto zvolené tempo rozvíjania príbehu niekomu môže prísť vyložene neznesiteľné, nekonečné a nikam sa neposúvajúce, no iným - vrátane mňa - to naopak bude plne vyhovovať a dozaista ocenia, akým štýlom je tu budovaná atmosféra, a ako sa tvorcom darí nás do daného diania vtiahnuť (počas sledovania som mal pocit, že som s danými postavami dokonale zžitý, pričom podobný efekt na mňa mal takisto špecifický kúsok Spikea Leeho Summer of Sam, ktorý mi tento seriál atmosfericky i zvoleným štýlom dosti pripomínal - New York 70. rokov je tu cítiť rovnakou špinavosťou). Čiže veľké plus za vynikajúco zvládnutú dobovosť, vtiahnutie do daného prostredia, výbornú hudbu, prácu s postavami, nuž a taktiež za perfektne pasujúce herecké obsadenie (i keď som nie vždy chápal Francovej dvojroli - mám ho síce rád, no postava Frankieho mi občas prišla nazvyš, snáď to v ďalších sériách napravia). Suma sumárum teda pre mňa jeden z najlepších seriálov tohto roka, ktorého potenciál do budúcna (vzhľadom na to všetko, čo si tvorcovia "ušetrili" v rámci rozoberanej matérie pre ďalšie série) je priam obdivuhodný, tak snáď si postrážia kvalitu. Malá ráda - neodsudzujte to len skrz pilot, ten totižto ani mňa príliš nenadchol (a znamenal pre mňa mesiac či dva trvajúcu pauzu, kým som sa k tomuto projektu vrátil), avšak akonáhle ubehli 2-3 časti, už som sa cítil v danom prostredí ako varený-pečený. 95%