Santino7

Ťažko mi je kvalitatívne ohodnotiť dokument takejto tematiky a hľadieť pri tom na kvalitu ako-takú. Poviem snáď len toľko, že oceňujem snahu Jean-Paul Mariho priblížiť prácu Aquariusu, a ešte ďaleko radšej som, že v dnešnej dobe, ktorej žiaľ určuje trend všadeprítomná xenofóbia a značný odklon od humanizmu (delenie "my verzus oni" resp. názory, že čo nás do toho, z môjho pohľadu naozaj nie sú v poriadku), sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí si zachovávajú znaky ľudskosti. Vďaka.

Veľmi sympatický projekt, ktorý je, dovolím si povedať, vysoko profesionálne zvládnutou žánrovkou a jeho tvorcovia sa rozhodne nemajú za čo hanbiť (najmä s ohľadom na možnosti, ktoré mali), avšak samozrejme nájdu sa aj nejaké negatíva. Jednak mám na mysli nie vždy presvedčivé herectvo jednotlivých protagonistov (našťastie sa to týkalo výlučne len niektorých vedľajších rolí, a teda to nebolo priveľmi rušivé), z času na čas "pokulhával" scenár (ktorý mi miestami prišiel primoc útržkovitý, inde zas napríklad niektoré sekvencie vôbec nepasovali atď.), nuž a potom samozrejme občasné nie príliš presvedčivé prevedenie (ale to sa týka spomínaných finančných možností, a teda to nutno prepáčiť). Taktiež treba spomenúť často až dokumentaristický podtón, kedy bolo vidno, že zámerom je dianie zobraziť čo možno najrealistickejšie (nejdem polemizovať, ako veľmi sa to podarilo, nakoľko danú kauzu naštudovanú nemám, čoby diváka neznámeho reálií ma to však presvedčilo veľmi slušne). To bolo však možno miestami na úkor plynulosti deja, avšak opäť to prijímam ako autorské riešenie. Suma sumárum sa mi snímka páčila a v rámci tunajšej tvorby ju považujem za solídny nadpriemer, pekne zvládnutú žánrovku, akých sa tu doposiaľ urodila len hŕstka. Niekedy v blízkej dobe si snáď dohľadám a "strihnem" i zostrih s pridanou polhodkou navyše, ktorý ma možno presvedčí natoľko, že pridám i hviezdičku štvrtú (ku ktorej to ozaj nemá ďaleko), ktovie. 65%

Dosiaľ šiesty mnou videný film od maestra Kubricka, avšak kým prvým piatim som bez váhania (a s radosťou) nadelil plný počet a považujem ich za geniálne nadčasové projekty, tentoraz (pri snímke, ktorú daný režisér vyhlásil za svoju najlepšiu) sú moje výsledné dojmy ďaleko iné, rozpačité. Formálna stránka síce ako vždy honosná a majestátna (kamera, strih, klasická hudba - všetky tieto aspekty zvládnuté vysoko profesionálne, prakticky bezchybne), tá obsahová pre mňa však bola len ťažko stráviteľná. A vôbec to nemožno "zhodiť" na provokatívnu erotickú ladenosť snímky, v tom nevidím najmenší problém, ostatne s kontroverziou sa pracovalo i v Mechanickom pomaranči a ten patrí do trojice mnou najobľúbenejších filmov vôbec, skôr mi to príde akosi nepekne prvoplánové, ploché a istým spôsobom možno i stupídne. Ústredná zápletka mi prišla byť plytká a nezaujímavá, nuž a tým pádom ani tempo, gradácia a napätie z môjho pohľadu väčšinu času nefungovali (jedinou výnimkou bolo zobrazenie onoho rituálneho večierku, ktorý bol svojou tajomnosťou akiste zaujímavý a atraktívny, no takisto sa mi pýtalo dostať sa mu pod pokličku o čosi viac). Svoje v rámci môjho prevládajúceho nezáujmu mohlo zohrať i obsadenie, keďže ani Cruise ani Kidmanka nepatria k mojim obľúbencom, a navyše Kidmanovej výkon mi tu prišiel obzvlášť rušivý a otravný (ešte šťastie, že toho priestoru až tak veľa nemala). Neviem čo by som dodal, nakoľko nemám pocit, že by môj výsledný dojem mal čo dočinenia s nesprávnou konšteláciou nálady pri projekcii, pôjde pravdepodobne o prvú mnou videnú "kubrickovku", ktorú si už opakovane nikdy nepozriem. 45%

Nápaditý a vskutku svojský/špecifický seriál, z ktorého mám pomerne zmiešané dojmy (hoc akiste suverénne prevládajú tie pozitívne). Páčila sa mi jednak úctyhodná kadencia všakovakých nápadov, ktorých tu bolo na poli stopáže 10x25 minút obsiahnutých skutočne neúrekom a čo je takisto dôležité, hoci boli podané prevažne vtipnou formou (upozorňujem, že nejde o úplne klasicky sitcomovský humor kedy obecenstvo vyložene "padá do kolien"), ani zďaleka neboli prvoplánovými a slušne/trefne reflektovali či už súčasnú afro-americkú komunitu alebo i špecifiká tejto doby všeobecne. Druhým výrazným pozitívom tohto projektu je bez debát herecké obsadenie, ktoré, hoc sa (z pohľadu tunajšieho diváka) skladá z neznámych mien, sedí priam perfektne a dotyční svoje roly zvládli perfektne. Či už ústredné podarené trio, kde ma každý jeden svojimi špefickými vlastnosťami/hláškami/konaniami/pohľadmi vedel slušne pobaviť, no a takisto prekrásna a charizmatická Zazie Beetz, ktorej účasti sa mi pýtalo omnoho omnoho viac. Aby som ale prešiel k podstate onych rozporuplných dojmov, môže za to pomerne zvláštne autorské riešenie projektu, resp. jeho "skečovité" poňatie. Mám tým na mysli nesúrodosť jednotlivých dielov, ktorým (s výnimkou prvých tuším že troch) chýba akákoľvek nadväznosť a fungujú nezávisle od seba, chronologicky neprepojené. Vzhľadom na zámer tvorcov čo možno najviac prostredníctvom satiry reflektovať súčasnú kultúru/mladú generáciu to síce možno chápať, avšak (aspoň teda z pohľadu stredoeurópskeho diváka) je to niečo doposiaľ neznáme. A teda hoc na jednej strane mi šírka záberu, ktorý Atlanta ponúkla, imponovala, z opačnej strany je tu naopak mierna pachuť kvôli onej akejsi neucelenosti (keďže nejaký posun sa mi priam pýtal, ako i väčšia konfrontácia hlavných postáv navzájom - nakoľko často sa stávalo, že sa časť sústredila iba na jednu/dve, a zvyšné hlavné sa ani neobjavili, resp. len okrajovo). Tá je však našťastie omnoho menej intenzívna a teda keďže prevládajú silno kladné dojmy, už teraz sa neviem dočkať druhej série, ktorá má prísť už tento rok. Za predpokladu, že sa udrží aspoň na súčasnej kvalitatívnej úrovni, je dosť pravdepodobné, že pridám i piatu hviezdičku, nakoľko je to svojim spôsobom výnimočná záležitosť výrazne sa odlišujúca od všetkého, čo som v danom žánri zatiaľ videl. 85%

Nemusím byť nijak špeciálne zbehlý v rámci Nesbøovej knižnej tvorby aby mi bolo jasné, že táto adaptácia nie je ani zďaleka optimálnou (a knižnej predlohe rovnocennou, resp. porovnateľnou). Atmosféra, napätie - akiste jedny z kľúčových atribútov nielen tvorby daného autora resp. súčasnej severskej "školy", ale detektívneho žánru všeobecne -, to je proste niečo, čo by v kvalitnom krimi thrillery/detektívke fungovať bezpodmienečne malo, nuž a keď tomu tak nie je, o úspechu snímky skrátka nemôže byť reč. Bohužiaľ tentoraz nefungovala ani práca s postavami, ktorých predstavenie nebolo dostatočne precízne (Harry Hole je v autorových knihách vykreslený dosť svojrázne a najmä dopodrobna, kým tu to bolo i na filmové možnosti - poskytujúce omnoho menší priestor na prácu s postavami než knižné médium - nepekne odfláknuté, čo nemohol zachrániť ani solídne hrajúci Fassy, ktorý bol obsadený typovo veľmi presne). Takisto ani chlad, ponurosť, no skrátka nič. Raz za čas sa síce objavila nejaká iskrička nádeje, náznak, niečo pozitívne, avšak hneď v zápätí to bolo pomleté do všeobecne prevládajúceho (pod)priemeru, kde sa to poľahky vytratilo. Suma sumárum, keď si to tak zhrniem, tak azda najviac zapamätateľnými z celej snímky boli prekrásne zábery prostredia (čo je vcelku smutné), to ostatné mi ešte len zopár dní po projekcii stihlo z pamäti dosti svižným tempom vyšumieť. Škoda, predpoklady snímky boli totižto viac než dobré, žiaľ, nevyšlo. 40%

Nakoľko pôvodná snímka - Once Were Warriors - na mňa zapôsobila priam vynikajúco a bez váhania som ju okamžite po projekcii zaradil do svojej osobnej TOPky (považujem ju za najlepšiu mnou videnú sociálnu drámu vôbec), logicky som okamžite musel siahnuť i po jej menej známom pokračovaní. Hneď v úvode pozerania ma nemilo prekvapilo, že film sa nevenuje striktne postave Jake "the Muss" Hekeho a jeho vývoju (ktorého predstaviteľ Temuera Morrison herecky vyčnieval už v jednotke, a čoby postava ponúkala na základe jednotky mnoho možností na jej postupný dramatický vývoj) - ako vyplýva z trošku mylného textu distribútora -, ale zhruba spolovice je zameraná i na postavu jedného z jeho synov. To by samo o sebe nemuselo prekážať, avšak vzhľadom na to, že ide o syna takého, ktorý jednak nijak nekorešponduje s dianím v jednotke (nakoľko tam jeho postava buďto vôbec neexistovala alebo ide o najmladšie dieťa rodiny, kedy by ale nesedel vek), no hlavne, jeho predstaviteľ Julian Arahanga je v porovnaní s Morrisonom herecky neporovnateľne slabší a oveľa menej charizmatický (a vzniká tu do očí bijúci kontrast), čomu nepomáha ani dosti stupídna zápletka, ktorá je okolo jeho postavy vystavaná. Tá pomsta a celkovo vysporiadavanie sa s miestnym (motorkárskym?) gangom skrátka zaváňa brakom, a hodí sa skôr k akémukoľvek osemdesiatkovému béčku než k pokračovaniu brilantne znepokojivej existenciálnej drámy venujúcej sa úzkemu okruhu rodiny a jej osobným tragédiám. Nastal tu skrátka žánrový rozkol, bohužiaľ, ktorý prepája (a "zachraňuje") len brilantné herectvo Temueru Morrisona a vývoj jeho postavy (čo je vlastne hlavným pozitívom tejto snímky). Ďalším je takisto neopozeraná novozélandsko-maorská exotika, nuž a ak si odmyslíme stupídnosť sledovaného diania, je akiste zachytenie dobovosti a celková štylizácia gangu a jeho základne (ktorá by ale, opakujem, prináležila skôr k osemdesiatkovému bijáku než tu), inak však nie je príliš čo chváliť. Zápletka je v porovnaní s jednotkou príšerne stupídna, bez akéhokoľvek emocionálneho potenciálu, pod kožu sa zaryť tentoraz šancu nemá absolútne žiadnu, nuž a z hlavy vyšumí prakticky okamžite po dopozeraní. Čo sa týka záverečného hodnotenia, bol som dosti na vážkach, nakoľko vzhľadom od očakávaní nastolených jednotkou som bol v konečnom dôsledku brutálne sklamaný (a vlastne aj nasratý), no nakoniec som sa rozhodol hodnotiť to predsalen o čosi zhovievavejšie, a teda čoby samostatnú snímku nijak nenadväzujúcu na predošlé dielo. V tomto smere mi z toho vyšla taká svojská, zaujímavo štylizovaná jednohubka so slabším scenárom, ktorá z hlavy vyšumí prakticky okamžite po dopozeraní. 55%

Pokiaľ máte chuť na európskeho žánrového príbuzného prvej série True Detective, ste tu na správnom mieste (snímka dokonca ponúka i typický fincherovský chlad a sterilnosť grátis). Močaristý vidiecky juh Španielska, všadeprítomná spaľujúca letná horúčava (ktorú v závere, v súbehu s príbehovou líniou ako takou, vystrieda poriadny lejak), duo protikladných vyšetrovateľov s odlišnými metódami a napätým vzťahom (pričom zahraní sú obaja bezchybne, najmä Gutiérrez to zvládol priam bravúrne), perfektná dobovosť (postfrankovské Španielsko stále sa zmietajúce v neistote a vyrovnávaní sa s minulosťou) a v neposlednom rade i atmosféra (znepokojivo brilantná). A hoc snímka nie je nijak obzvlášť dynamická ani nič podobné a i samotné vyšetrovanie sa drží v zabehnutých koľajách žánru bez akýchkoľvek výraznejších odbočiek, i tak vyžaruje hutnou dávkou skvelo vystavaného napätia, ktoré je prítomné po dobu celej stopáže. Čo sa týka formálnej stránky, v tomto smere nie je čo vytknúť, zvládnuté je to skutočne rutinérsky bez najmenších chybičiek, no a vizuál (vrátane tých mini halucinogénnych odbočiek - vrana v izbe) je naozaj obdivuhodný a podporuje tak rovnako precíznu obsahovú stránku. Snáď jediné, čo by som vytkol (a čo mi zabránilo v udelení "päťky") je azda to, že keď už sa to teda tvorcovia rozhodli zasadiť do onoho obdobia (a teda tesne po konci frankizmu), navyše s tým, že obaja hlavní aktéri mali s oným režimom isté typy "prepojenia", mohli sa s týmto motívom pohrať aj o čosi podrobnejšie - či už znásobením vzájomných konfrontácií dua vyšetrovateľov a ich minulosti alebo aspoň početnejším zakomponovaním poznámok/odkazov na onen režim. Nevravím, že by to bolo v tomto smere vyložene odfláknuté, to vôbec, venovali sa tomu vcelku obstojne (a úplný nič neriešiaci záver bol svojim spôsobom fantastický), avšak predsalen by sa mi pýtalo ešte čosi navyše, nakoľko motív to je nesporne atraktívny a ponúkajúci veľa rôznych možností. Tak či onak, film ako taký bol pre mňa veľmi príjemným prekvapením (a pokiaľ som sa doteraz španielskemu filmu prevažne vyhýbal či mal akékoľvek "predsudky", odteraz to neplatí), nuž a pokojne ho môžem zaradiť k vôbec najprecíznejším kriminálkam, ktoré som kedy mal možnosť vidieť. 85%

Udržať ma v neustálom strehu a napätí v stopáži prevyšujúcej tri hodiny, tak to klobúk dole! Ostatne práve ona stopáž bola tým, čo ma od tejto snímky dlhodobo odrádzalo, hoc som ju mal v merku niekoľko rokov. Nuž, svoj rest som konečne napravil a tento Stoneov výklad (resp. uhol pohľadu, ktorý je pochopiteľne značne jednostranný, čo však kvality snímky - ak ste ochotný zniesť, že tvorca matériu neposudzuje nezaujato a objektívne - nijak neznižuje) jednej z najväčších otáznikov americkej histórie je čoby film skutočne fantastické veľdielo. A hoc nechcem znižovať kvality hercov, tí boli tentoraz vedľajší, prím hral príbeh samotný, jeho gradácia, tempo, atmosféra, precízne spracovanie. Rozhodne si to niekedy v budúcnosti "strihnem" odznova. Zatiaľ akiste najlepšia stoneovka, ktorú som mal možnosť vidieť (a predpokladám, že zo zostávajúcich ju má možný potenciál prekonať jedine ak tak Čata). 95%

Klasická schéma vzostupu a pádu gangstra tentoraz v africkom šate, ktorý je síce nesporne exotický a obnáša viaceré - z pohľadu európskeho diváka - nezvyklosti (odlišnosti v mentalite, svojrázna kultúra, odlišný prístup k filmárčine), inak sa však takmer bezvýhradne drží v zabehnutých žánrových koľajách. Tým pádom najväčším lákadlom (a zároveň prekážkou) filmu je bezpochyby jeho exotickosť a miera, do akej sú s ňou spojené prvky pre nás čoby diváka zvyknutého na iné "móresy" znesiteľné. Za mňa osobne môžem prehlásiť, že to dopadlo relatívne solídne - páčilo sa mi zakomponovanie africkej hudby, miestami naivný prístup/konanie aktérov a takisto celkovo prostredie ako také. Čo mi naopak miestami prekážalo, bolo akiste občasná prílišná zjednodušenosť a priamočiarosť (slušilo by sa občas zájsť viac do hĺbky a nevykresľovať veci tak povrchne) a v niektorých prípadoch azda trošku i herecké výkony, ktoré nie u všetkých spĺňali znesiteľné parametre. Nuž a akúsi nepríjemnú pachuť vo mne zanechal i značne stupídny koniec, ktorý v celkovom dojme značne uberá, bohužiaľ. Inak však fajn, rozhodne osviežujúca záležitosť, ktorej pozretie neuškodí a žánrovým nadšencom odporúčam v rámci akéhosi príjemného spestrenia. 75%

Veľmi príjemná, istým spôsobom i pozitívna (krásne nevtieravým spôsobom) životopisná snímka, ktorá z diváka "ždíme" emócie veľmi prirodzene, nepostrehol som ani náznak nepríjemne vyumelkovaného hrania na city (akých sme svedkami v drvivej väčšine podobne ladených drám). Oceňujem účasť sympatickej Reese Witherspoon, ktorej hoc muselo byť jasné, že mantinely ňou stvárňovanej postavy jej nedovoľujú nijakým spôsobom herecky zažiariť, no o to viac je to, že do filmu išla (a nesporne skrz svoje meno pritiahli filmu väčšiu publicitu), jej cťou a ukážkou ľudskosti. Opakujem krásny film s myšlienkou, zachytávajúci veľmi dôležité udalosti, navyše (v druhej polovici) i občasne príjemne zľahčený. Ani trošku neľutujem tento nezvyčajný výber z dostupnej televíznej ponuky, ktorý som si zvolil na popoludnie uplynulých Vianoc. 80%