domceek

fantasy nie je moj salok kavy, ale game of thrones je proste dost chytlave ked potrebujete zabit cas/uniknut z reality na par tyzdnov. Je to dost komplexne na udrzanie si narocnejsich divakov a je tam dost sexu a nasilia pre pozornost menej narocnych. Skratka, recept pre najpopularnejsi serial na svete. Vyborny vyvoj charakterov, mnozstvo spolusuvisiacich dejovych linii, vyvazeny stav napatia a neprestava zaujimat, co sa stane dalej/ koho zabiju a kto prezije. No je to fajn, cakam na poslednu seriu ako na dovolenku v siedmych kralovstvach.

... nasralo ma, ze kvoli zaujimavej tematike a pilotu som tuto traposinu pozerala az do druhej serie, pocas ktorej som kazdym dielom dufala, ze sa to zlepsi a ja sa budem moct tvarit ze som nevidela tu haldu nerealistickych scenarov, kde najvacsie korporacie nemaju ziadne zalohovanie, ziadne bezpecnostne opatrenia a staci sa hacnut na par serverov a svet sa zblazni, debilnych rozhodnuti hlavnych hrdinov, nevyriesenych situacii, lacnych trikov "sokovat" divaka (ale v zasade niecim, co uz bolo v inych serialoch/filmoch), nesympatickych plytko vykreslenych postav, zdlhavych herionovych abstakov, nudnych vztahov a psychologicku, ktora vie urobit jeden vyraz tvare. Mylila som sa, ked som si myslela, ze to uz nemoze byt horsie. Moze. V polovici druhej serie som uz niekedy pocas Eliotovych bludov stratila nadej a vypla som to.

Tak uz som sa pridala k Breaking Bad maniakom a beriem to uplne seriozne, zajtra kupujem tricko Los Pollos Hermanos, kazdeho zacnem nutit, nech si to pozrie a kazdy den najdem aspon jednu prilezitost citovat vety, povedane v seriale. No pockat, teraz som si uvedomila, ze si nerobim prdel.

S podobnym pocitom viny a potupy, ako ked si kupujem cheesburger v mekaci, priznavam, ze som tuto tinedzersku komediu dopozerala do konca. A pobavila, aj vecami, ktorymi povodne bavit nechcela. Usmevne momenty, ako Jack Black v stredoskolskej lavici (a nie ako ucitel), devadesiatkova moda a.k.a plesnive rifle a zvysene pasy, a problemy cukrika menom Mitchell, nalezite jeho veku (16?) a povahe skejtaka z Kalifornie, ktory prisiel do Ohia, kde snezi a hra sa hokej, so surfom v ruke, aby sa mohol pravidelne v spanku teleportovat tam, kde je ocean. No a skratka typek je uplne v riti, lebo po nom zmurkla frajerka najsilnejsieho hokejistu z triedy a uzije si sikanu najvyssieho stupna v podobe ukradnutych siat zo sprchy, toaletneho papiera zo zachodu a take to lepidlo, co maju len v amerike (pouzival to aj Kevin zo Sam doma), ktoreho ked sa niekto dotkne, tak sa hned prilepi a nemoze sa pohnut:).. Ked mu vsak dojde zasielka s kolieskovymi korculami, tak to uplne vsetkym natre.

No nic, poskladala som si spodnu bielizen, v skrini spravila kominy, upratala kabelku, roztriedila stare blocky, napisala 2 maily, precitala novinky na facebooku a vyhrala som v sachu s chytrym telefonom a potom sa to skoncilo. Pan boh zaplat za take nudne komedie.

Ahoj, volam sa Darren Aronofsky a som megalomaniac. - Ahoj Darren, vitaj v klube anonymnych megalomaniakov, ja ti rozumiem. Fontana vypoveda tak o vsetkom, ako o nicom v preciznom obraze za hudobneho sprievodu takeho boha, ano boha, ako je Clint Mansell.

Stará a otrepaná, ale v Perwolle vypratá kulisa malebného amerického predmestíčka so starými a otrepanými, ale na druhý bok učesanými fešnými hviezdičkami z Dowsnovho sveta, či skade to, sa v United States of Leland ukazuje narcistická a v hĺbke naprosto zvrátená morálka v celej svojej teatrálnosti. Ďalší znepokojivo pseudo filozofujúci výlev o tom, aké je v dnešnej dobe nesmierne ťažké byť rozmaznaným, superinteligentným a hypersenzitívnym, tajomne charizmatickým teenagerom americkej vyššej strednej vrstvy. Moja chyba, nie som cieľová skupina, ale nemôžem povedať, že by mi to zrovna bolo ľúto.

Môj vzťah k Derrenovi Brownovi je ambivalentný. Totiž... mnoho z jeho trikov je postavených na klamstve a nehanebnej manipulácií, čo by bolo zrejmé, keby sa netváril tak alturisticky a netvrdil že je to všetko len psychológia. Na toto ma nedostane, nech to znie akokoľvek úžasne a motivačne. Na druhej strane ale dokáže v Enigme vytvoriť taký komplexný a zrozumiteľný odkaz, ktorý sa priamo dotýka mojej duše, že som si pri tej otravnej pesničke na konci normálne porevala. Derren, mám ťa rada, ale aj ťa neznášam.

Sfilmovaný Hortonov syndróm. Nevšímajte si matematiku, toto je clusterova bolesť hlavy s dokonalou hudbou.

Necenzúrovaná makro špionáž do života takej obyčajnej francúzkej lezbičky. Nijak zvlášť sa nesnaží hackúť do mojej hlavy, ale otvorene a úprimne dovoľuje, aby som sa hakla do jej. A za tri hodiny reality show som sa cítila trochu divná, že som vlastne heteráčka.