vincent

Po každej stránky zvládnutý film. Vynikajúce poňatie Homérovej Odysey. Samotný príbeh sa nikam neponáhľa, ale nikdy nenudí. Pomaly sa obmieňa, vždy nastane zaujímavá situácia so zaujímavými postavami, s vynikajúcou hudbou (ktorú som až do filmu neznášal). Nenudil som sa ani chvíľku a úsmev na tvári som mal vždy. Skutočne sa tu nejedná o nejaký film, pri ktorom sa budete rehotať až spadnete na zem. Je to skôr humor skrytý v každej minúte a nie vždy je komická situácia zobrazená vizuálne. Ja som sa najviac bavil na Clooneyiho ukecanosti (nech mi niekto hovorí, že nevie hrať). To čo robí tento film vynikajúcim je aj atmosféra do ktorej patria ľudia, ktorí vo filme hrali, prostredie, kde sa príbeh odohrával, všetko spoľahlivo podložené vnikajúcou kamerou. U mňa za 95%.

Kvalitná snímka, ktorá vám dobrú náladu určite nespraví. Depresívny pohľad na americké stredné školy a ich úpadok. Dobrá kamera, vďaka ktorej máte pocit, že na vás sála teplo z obrazovky televízora. Jacksova postava je ťažko odhadnuteľná a preto je aj záver naozaj neočakávaný.

Deťom, ktoré hrali štyri hlavné úlohy by som nedal žrať aspoň mesiac. To im nikto nevie vysvetliť, že keď sa hraje smutná scéna, tak sa nemajú smiať? To režiséra nezaujíma, že divákov bude zaujímať aj nejaký psychologický prechod hlavných hrdinov? Žiadnu postáv som si neobľúbil, dokonca ani tu zápornu, ktorej som držal palce aby tie debilné deti chytila a vláčila za splašeným koňom po kamenistej ceste. Záverečná bitka je dooooosť nudná a strašne krátka. Dve hviezdičky za tých zopár hercov, ktorí ukázali niečo z hereckého umenia. Ďalšie časti už ani nechcem vidieť. Žiadna konkurencia Pottera a už vôbec nie LOTRa sa nekoná.

Žiaľbohu, Hopkinsonovej postave sa to viac hodilo keď bol v zasklenej cele, Scott má aj lepšie filmy, Moore, Liotta ani Oldman tam toho veľmi neukázali (Oldman ani nemohol :), Zimmermanova tvorba pozná aj lepšie dni, zbytočne preexponovaný záver. A tie nelogické scény... ach jaj. Premárnená šanca.

Neskutočné, že režisér ako Besson s hercami ako Malkovich, Karyo, Casell, Dunaway, Hoffmann natočí film o niektom takom ako je Johanka z Arku a ono je to silný podpriemer. Johanka je tu zobrazená ako hysterická ženská s nervovými problémami, ktorá buď plače alebo vrieska na ľudí okolo. Dosť podivne na mňa pôsobili aj súboje, ktoré ani zďaleka nevyzerali pútavo po niektorých komických scénkach som mal skôr pocit, že to v stredoveku bola celkom dobrá sranda. Jovovich svoju úlohu absolútne nezvládla a ono, keď takých 70-80% je na plátne hlavne ona, je to problém. Miestami som sa už tešil na to keď sa objaví Cassel alebo Malkovitch aby som videl aj hercov s talentom a nie len herečku, ktorej muž to režíroval, a s ktorým sa po neúspechu aj rozišla.

Jednoducho krása. Znak toho, že aj v bývalom Československu vznikalo niečo, čo sa dá nazvať Ztko a k tomu ešte aj v seriálovej podobe. Neskutočný dej o problémoch inžinierov a ich práci s fantastickým nevhodným názvom. Prekásne sterilné štúdiové interiéry, v ktorých sa odohráva socialisticko realistický príbeh. Naozaj skvost, pri ktorého úvodných titulkách sme sa so sestrou neudržali a začali sme sa pred obrazovkou klaniať! :)

Film z časov, keď si Gilliam robil čo chcel a veru, škoda je, že tieto časy skončili. Takéto svojské sci-fi sa len tak nevidí. Je to omnoho inovatívnejšie ako napríklad 12 opíc, kde bolo cítiť, že všetko tam nie je len Gilliamova vôľa. Film, ktorý mal pracovný názov "1984 a pol" je naozaj inšpirovaný Orwellovskou 1984kou a tiež kafkovským byrokratickým labyrintom, v ktorom sa pohybujú postavy tohto filmu. Žijú v atmosfére bezútešnosti, strachu, kontroly, bezfarebnoti a k tomu majú len malú nádej na zlepšenie. Hlavná postava Sam cíti, že i napriek tomu, že je navonok bezchybným ozubeným kolieskom spoločnosti, že sa dá žiť aj inak. Čo mu nedovoľuje skutočnosť, to si vynahradzuje snívaním. Cíti sa odcudzený a svoju spásu (osobnú i spoločenskú) hľadá v mladej žene, ktorá je podobná tej z jeho snov. Gilliamove predstavy budúcnosti sú naozaj až mrazivé: billboardy popri cestách, cez ktoré už nevidieť prírodu; teroristické útoky, ktoré sú vyššou spoločnosťou ignorované ako niečo, čo sa ich netýka (vynikajúca scéna v reštaurácii); snaha o fyzickú dokonalosť na úkor duševnej prázdnoty; rasizmus; byrokracia; odcudzenie. A cez to všetko zaznie spolu s melódiou piesne Brazil trochu nádeje pre hlavné postavy. Komické (často absurdné) vsuvky sú vždy nahradené bezútešnosťou a strachom (Michael Palin v zakrvavenom bielom plášti). Film ako sa patrí. A som rád, že tento príbeh režíroval niekto ako Terry Gillian a nie Spielberg ani Lucas ako sa pôvodne plánovalo.

V drsnej prírode sa stretávajú traja ľudia, z toho dvaja tam vôbec nepatria, nik z nich si navzájom nerozumie, a navyše dvaja z nich sú ešte vo vojnovom stave. Zaujímavý nápad na film, podporený príjemnými hercami, prekrásnymi exteriérmi, peknou hudbou. Film nie je len komédiou ale nie je ani protivojnovou agitkou. Čo mi však vadilo bol pomalý rozbeh a trochu som nerozumel scénou v krajine mŕtvych pri konci film. Obe scény sa dali skrátiť. Hlavne tá druhá spomínaná sa mi zdala trochu nezvlánutá. Ale ako celok je to nadpriemerný snímok, ktorý i napriek (alebo aj vďaka nim) chybám pôsobí naozaj ľudsky a úprimne, čo mi občas pri filmoch chýba.

Muehehe. Tak na tento film si pamätám, keď sme so sestrou nemali čo robiť, bola soboty večer a niekde na nejakom nemackom programe sme našli toto. Interiéry a exteriéry stáli "dolár pade", Lundgren snáď ani nevie hrať, Tagawa ako ukážkový bad guy, vrtulníky s čislom 666, zlá armáda používa samopal používaný nemcami v druhej svetovej vojny... So všetkého som mal pocit, že vo filme boli použité rôzne atrapy, ktoré sa našli niekde na smetisku alebo si ich komparz doniol sám. Žiaľ, chýba tomu to, že film sa neberie príliš vážne a tak sa to nedá zaradiť medzi Ztkové filmy. Čo by bola jeho jediná záchrana.

Dosť nuda. Scéna na začiatku (výbuch) je úžasná ale už nič podobné sa nezopakuje. Pekné farebné efektné nič. Len som nerozumel načo bol ten monológ Travoltu na úplnom začiatku. Jeden bod za Jackmana a druhý za spomínanú scénu.