Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Sci-Fi

Recenze (208)

plakát

Kemonozume (2006) (seriál) 

Netradičná animácia, netradičné pojatie a k toľkej netradičnosti aj netradičné hodnotenie. Bizarné vyobrazenie je vskutku zaujímave a podtrhuje znamenitosť tejto "freak show" ale ďalej zájsť nedokáže. Azda jej nebyť ani niet čím vyniknúť a udržať záujem. Hudba ktorá upúta ale v skutočnosti je to len jeden motív, ktorý nedokáže prísť s inováciou. Nezvyčajne pojatie už zvyčajnej zápletky sa zasekáva na množstve dier a snaží sa to vynahradiť explicitnosťou. No tá sa čoskoro zunuje a sama sa stáva ďalšou dierou. A áno extrémne šialený záporák je pri svojej primitívnej klišé pohnútke úplne mimo misu. Radšej keby si ju odpustili... Je to škoda. Autori sa často trafia do čierneho ale hneď to zabalia nesúrodou vatou, ktorá človeku pri hlbšom zamyslení začne vadiť. Keby len pokračovali v rozbehnutej línií, ktorú sa im podarilo na konci na okamih oživiť... Ale i tak seriál isté čaro nezaprie.

plakát

Na dně (1957) 

Ach, pochyby mútia moje srdce, keď mám spísať obraz môjho kritického oka tohto filmu. Vlastne sfilmovaného divadla. Veď pozrime sa čo ho morí. Ako prvá je rozhodne typicky nenásytná dĺžka, ktorej Kurosawa holduje, v kombinácií s nemastným neslaným úvodom a občasným zastavením deja. Zrejme si tu uvedomoval aj sám režisér, keď DC verzia je kratšia ako originál :D. Naopak mnohým scénickým výstupom bolo na čase ukrátené aby zostala zachovaná "dramatickosť". A dramatické je to dosť. No nie dejom ale postavami. Najprv som mal vážne problém sa do nich "v žiť" avšak časom, človek nevie ani ako, som bol upútaný k špinavej podlahe života tích na dne. Sú to práve dobre spracované postavy, ktoré hýbu celou hrou. Verím, že ak by som videl toto isté tak ako to je zahraté v divadle, hodnotil by som vyššie. Bohužiaľ film ako taký je tentokrát brzdou hre samotnej.

plakát

Black Lagoon (2006) (seriál) 

No nejak moc ma to neoslnilo. Akčné, síce pekné, ale ničím prekvapivé. Chýbala tomu poetika ala Noir, či šialenosť Baccana. Vidieť to ako jedno z prvých anime určite by som žasol, takto mi to prišlo ako priemerné anime s peknou animáciou. Jedine posledné rozprávanie z prostredia jakuzy bolo o trochu zaujímavejšie a držalo trochu "v napätí", ale tým to končí a to do slova. Hoci niekedy sa snažia(najmä z úvodu) naznačiť niečo akože fúha veľké, ale akosi nato zabudnú.Niekedy som dokonca začínal upodozrievať autorov z nábehu na nekonečnosť a schématickosť - to by vysvetľovalo spomínanú zábudlivosť. Zrejme sa nebudem radiť medzi milovníkov akčniakov s lietajúcimi nesmrteľnými hrdin(k)ami.

plakát

Nikdo to neví (2004) 

Niekedy príliš zdĺhavé, pokojné až mám pocit, že stačilo vykuknúť z okna a vyšlo by to na rovnako. Niekedy som krútil hlavou nad hlúposťou dospelých či naivitou detí - detský svet býva tak jednoduchým, stačí tak málo... . Niekedy som sa musel priam premáhať to dopozerať (na 2 krát). A potom prišiel ten okamih, keď sa z občas nezáživnej drámy stala tá pravá a mňa obkľúčili zimomriavky. Koniec, ku ktorému sa viac menej schyľovalo, sa dal čakať a predsa film svojím až príliš jemným vyznením ho akosi nedokáže pripustiť. O to viac na mňa doľahol. Možno i preto som po titulkoch začal autora viniť z cynizmu, ale na druhej strane... ja vlastne ani neviem čo na druhej strane... Film, ktorý rozhodne treba sledovať v ten správny čas. Čas duše...

plakát

Kino no tabi: The Beautiful World (2003) (seriál) 

Začnem tou horšou stránkou. To, že Kino vychádza pôvodne z knižnej predlohy je po celý čas silne cítiť. Vždy sa nájde nejaký bod, keď sa rozprávanie akoby zasekáva alebo sa snaží byť až príliš účelové - mám tým na mysli najmä "citácie", ktoré by mali nadhadzovať otázku k zamysleniu a nie len parafrázovať zobrazený obsah, tobôž opakovať repliky. Ďalšou chybičkou krásy a tentokrát optickou je kresba. Pravda, takéto diela si na grafickú stránku moc potrpieť nemusia, stačí zvýrazniť vždy nejaký aspekt tak aby dokreslil atmosféru či sám nadhodil ďalšiu otázku a tak vzniklo jedinečné prevedenie. No aj tak sa nedokážem zbaviť pocitu, že tentokrát to odflákli (snáď len posledné OVA, ale tam je skôr čistota kresby, než výrazný aspekt). A posledné chybičky vidím v hovoriacej motorke - nie z dôvodu, že hovorí, ale že autor vybral niečo tak nepraktické. Ktovie možno to bol práve zámer. A samozrejme časom dochádza k istej recyklácií obsahu. A teraz k tej lepšej stránke. Aj keď "dokonalosti" iných diel (Mušiši, Haibane Renmei, Lain...) to nedosahuje, stále sa jedná o zaujímavé rozprávanie plné paradoxov, inotaiov, metafor a inej zbožňovanej hávede (xD), ktorá robí takéto diela tým, čím sú. Možná práve tá menšia (pokojnejšia) náročnosť, robí seriál príjemným na úkor plného využitia spôsobu rozprávania. Menej myslieť a viac sledovať a ono to príde samo.

plakát

Ničidžó (2011) (seriál) 

Keby to len netrpelo neduhom spracovaných jonkóm, kde nie všetko musí prísť smiešne a nie všetkému človek pochopí. Ale aj v takých chvíľach úškrn z tváre nemizne a človek sa ešte baví. No hlavným trikom boli pauzy. Žiadne chrlenie scénok až sa nedalo ani smiať. A samozrejme skvelá a často sa meniaca kresba, ktorá podtrhovala bláznivosť toho celého. Len je škoda vznikajúceho stereotypu a poklesu kvality.

plakát

Quiet room ni jókoso (2007) 

Film, ktorý sa na prvý pohľad nemusí vôbec zdať. Pod rúškom niekedy až prehnanej "komédie" sa v skutočnosti skrýva veľmi citlivé rozprávanie. No narozdiel od iných filmov sa nesnaží nejak tlačiť slzy, berie veci také aké sú. A to krásne na tom celom je ako sa autorom podarilo ukázať zábery z rôznych uhľov pohľadu vo vyváženom tempe a divák tak precitá pod povrch vecí spolu s hlavnou postavou. A to nie len v príbehu ale i "liečebni" ako takej. A k večným poznámkam o Parkovom Cyborgovi... toho tento film hravo strčí do vrecka.

plakát

Mušiši (2005) (seriál) 

Až sa mi to mu nechcelo veriť. Myslel som si, že ma klame zrak, sluch a neviem čo ešte. A predsa... stalo sa. Našiel som tú bájnu perlu japonských animovaných vôd, v ktorú som už ani nedúfal. Seriál tak pomalý,no vždy sa hýbe vpred ako sám čas. Fantasy a predsa pôsobí úplne prirodzeným dojmom, akoby to všetko bolo niečo obyčajné až dôverne známe. Človek si pomaly musí pomyslieť "kiežby... či azda?". Myšlienka tak hlboká ale podávaná s takým citom, že človek ju podvedome nasáva a ani si to neuvedomí. A nesnaží sa pri tom tlačiť nejak na city. Tragédiu podá s nevídanou ľahkosťou a veselé chvíle stlmí tak, ako keď príde zima. A to všetko vo vyhliadke nastávajúce jari. Až sa mi chce vrhať japonskými termínmi, ale moja ruka stojí nevediac, ktorý prv použiť. No pri rozprávaní to nezostalo. Jednoduchšia, zato krásna animácia poslúžila svojmu účelu presne na mieru. Človek by si to v inom podaní ani nevedel predstaviť. Málokedy sa stane, že vznikne takéto dielo. Až je škoda, že som došiel koncu (zatiaľ...). Jeden z tých príbehov, do ktorých sa v noríte a už sa nechcete nikdy vynoriť.

plakát

Hobit: Šmakova dračí poušť (2013) 

Až sa mi tomu nechcelo veriť, ale aby som zaspával pri filme v kine? To sa mi ešte nestalo. A pritom to bol Hobit! Ale takto to už dopadá, keď sa snažíte filmovať nad rámec (riadne nad rámec) predlohy a musíte všetko vypchávať vatou. Možno efektnou, ale stále vatou. A keby bola aspoň trochu originálna. Ale ono to bolo plné klišé, aké vedia točiť len blbí Amíci (s prepáčením). No a keď sa to konečne rozhýbe, utnú to. A tak sa môžu diváci dívať na hromadu CG v štýle BBC rozstrihaného ako herné medzi-videá a v 3D takmer nepozerateľného. Poddať sa a miesto jedného filmu natočiť tri bola najväčšia chyba (hoci výnosná). Možno som pri jednotke ešte skočil na lep a nechal sa zaslepiť novou tolkienovskou nádielkou... tentoraz mám však triezvejší názor. A ako čerešnička na záver (mimo hodnotenie) sa nám opäť Cinemax vyfarbil a klesol u mne o jednu latku nižšie - nielenže sa im tie TV reklamy pred filmom nezunovali ale tentokrát nevedeli ani vypnúť svetlo.

plakát

Daenseoui sunjeong (2005) 

Hrôza. Takto sa nechať napáliť pri výbere filmu. Nielenže to bol tuctový romantický film hlboko pod priemerom tých najpriemernejších kórejských romantických komédií, ale ono sa tam nakoniec fakt tancovalo. Neznášam tanečné filmy. Preto som niekde v hĺbke duše dúfal, že ten tanec bude fakt len okrajová záležitosť a pôjde hlavne o tú komédiu. Bohužiaľ sa tak nestalo a ja len preklínam svoju tvrdohlavosť, ktorá ma to donútila dopozerať. Keby som aj nejakým záhadným spôsobom vymazal z pamäti tanečné vložky, stále mi tu zostáva podpriemerný film, ktorý nedokáže zaujať a ničím nevynikne. Slabé, veľmi slabé 3 body a úplná strata času.