JohnyTrava

Aj keď miestami ťahavé, zato epické. Z výšin padnúť krivdou na samé dno aby z neho človek vstal pre jeden spravodlivý okamih. Ale fábulou to nekončí. Samotné stvárnenie, hlavne poihranie sa s montážou pozadia/kulís tvorí jeden neodolateľný celok, aj keď páchnuci otročinou. A korunkou na kráse je psychológia postáv. Síce trochu znalému toho toľko nového neprináša, z historické pohľadu je to pojatie dosť konvenčné, ale stále si drží kvalitu a vzhľadom na vek.... Predošlý Mizoguči mi toľko toho nepovedal, kedže ženskej psychológií sa nechytám, ale napriek tomu som si čo to všimol. No a pri guvernérskej pasáži mi priam zahorelo srdce krásou zadosťučinenia. Myslím, že takto nejako má vyzerať film.

Všetky cesty chamtivosti a ctižiadosti vedú k nešťastiu, či azda samo peklo vedie k nim? Nedá mi neporovnať s práve rozčítanou Pivoňkovou lucernou, ktorá je motívom veľmi podobná (majster Enčó zrejme vychádzal z podobnej legendy) a musím priznať, že voči nej som trochu sklamaný. Samozrejme takto hodnotiť nejde, viem, že treba porovnávať so samotnou predlohou, ale predsa len mi tu chýba ten ráz. Navyše zatiaľ som si svoju cestu k Nó nenašiel a tak tých zopár "štýlových" výstupov ma natoľko neoslovilo. I snaha spojiť dve poviedky sa ku koncu nedarí (napríklad v takom Rašómonovi to šlo perfektne ruka v ruke i keď s istými obmenami). Ale stále platí, že film má svoje kvality, len čo treba naňho dozrieť a popod nosnými motívmi tak nájsť tú skrytú stránku. Horsa do ďalšieho vzdelávania :D.

Sprvu som čakal niečo na spôsob Barmskej harfy, no osudné putovanie jednotlivca v "skupine" je to pojaté omnoho lepšie. Aj keď sa film zdá z úvodu odradzujúci, kým sa v ňom človek zorientuje, no potom sa udá to správne tempo. Žiaden farebný Rajen s často až sentimentálnymi pasážami, iba všade prítomná pustota a smrť. A "opičie" mäso. Rozhodne nie film pre každého. Zostáva len siahnuť po predlohe a zistiť či film voči nej obstál alebo nie.

Až na zmenu jednej z hlavných postáv a komparzistov v podstate nedošlo k žiadnej zmene. No, hádam len hudba sa viac unormálnila. Inak schéma zostáva stále tá istá a časom sa riadne ohrá. Navyše rozdeliť poslednú epizódu do dvoch bolo absolútne zbytočné, obzvlášť, že sa nejednalo o najlepší diel. Bohužiaľ priemer nad priemer.

Škoda, že sa to miesto kriminálky chová skôr ako telenovela (a nebolo to len kamerou), kedže koncept to bol... vlastne nie, ono to bolo dosť klišé v podstate celé. Vychytralý, chladný, profesor, ktorý z hlavy láme neriešiteľné veci, a "žije vo svojom svete" a detektívka chovajúca sa ako päť ročné dieťa s rozumom ako blondínka (nič v zlom), sú priam ukážkové prípady toho, čo tu už bolo. Samo sebou by som mohol takto pokračovať pri opise ostatných postáv. Čo sa týka prípadov, tie sú už o niečo "vskutku zaujímavejšie", bohužiaľ pri ich riešení to viazne na mŕtvom bode a miestami to má hrozné dier, aj keď sa profesorova logika môže zdať nepriestrelná. No ale zato som sa miestami dosť zasmial, sprvu nezvykom z prvého dielu a celým vtipným pôsobením, ale aj ohratými vtipmi. No a záver ma rozosmial priam od srdca. Čo je trošku zaujímavé je snaha tváriť sa "vedecky". Viem, viem je to len seriál ale podaktoré ich pokusy, hlavne tie čo nesúviseli s prípadom, sú také stredoškolské blbosti alebo jednohubky pre zaujatie počas prezentácií SAV. Napriek tomuto je to ešte stále slušne pozerateľné a kvalitou to prevyšuje našu seriálovú-splaškovú produkciu. Čo však naštve je hudba, ktorá je miestami úplne mimo a lezie na nervy. Ku koncu mi nedá neporovnať to s filmom, ktorý ma k sérií dostal. Hneď prvé čo vykľuje oči, teda hneď po kamere-prezentácií, je herectvo. Tu vzniká bezodná priepasť až sa človeku nechce veriť, že po tomto sa ich odvážili šupnúť aj do filmu, ktorý je kvalitou o niekoľko priečok vyššie. Zhrnuté, je to premier ale dám šancu druhej sérií (s neveľkými nádejami).

Taký japonský "Sherlock vs Morriarty", len miesto akčných scén to tlačí do drámy. To celé zabalené do zaujímavej zápletky, kde sa očakávaný zvrat vydaril. No ono tých zaujímavých "zvratov" bolo viacej, takže sa je načo dívať, aj keď "súboje myslí" neboli také heroické ako som si zvykol (každý kto pozná zločin a trest či death note vie o čom je reč). Navyše to miestami srší určitým klišé, a ku koncu tradične tlačia a tlačia na diváka, ale beztoho by to snáď už ani nebolo. Niektoré postavy by si zaslúžili tiež viac priestoru, ale nato už je seriál. Rozhodne stojí za zhliadnutie.

Tak kvalita série, kolíše diel od dielu. Rovnaká schéma a predsa to bolo vždy o niečom inom. Niekedy diel len tak prebehol a človek ani nevedel o čom bol, zato našlo sa tam zopár pravých chuťoviek. Čo sa týka "hlavného deja", tak ošetrenie prítomnosti pána Novinára cez dcéru médium bolo naozaj chytré. Teda rozhodné lepšie ako náhodné stretnutia v Kjuuketsuki Miyu(OVA). A práve popri deju epizód,aspoň trošku skrášľovalo schémat. No a záver... Rozhodne sa nejedná o nič, čo vás chytí za srdce, že sa od toho nebudete vedieť odtrhnúť, ale na "schladenie sa" v lete je Ai Enma ako vyšitá (predsa len nato tí Japonci tie historky vytvárajú). Čo stojí zato spomenúť, je už zmienená podobnosť z Kousetsu Hyaku Monogatari a to v postavách pomocníkov (TO OKO!).

Mám z toho veľmi zmetené pocity. Film sám o sebe nie je vôbec zlý, aj keď typickú dĺžku si neodpustí. No vziať v úvahu predlohu, tam začína moja rozporuplnosť. Síce si film odpúšťa nadbytočné množstvo lekárskych termínov, ktoré Abe ako študovaný lekár do knihy vložil, ale pojatím postáv mení značne význam. Predloha sú denníky - zápisky jedinca, ktorý po nehode upadne do vlastného priam egoistického sveta a na povrch vychádzajú jeho psychopatické pohnútky. Pojem masky a následnej rozdvojenosti je budovaný samotnou postavou pri jej výrobe a formovaní. Avšak tento film to berie úplne z iného konca vloženým postavy lekára-psychiatra(odkedy sú psychiatri aj plastický chirurgovia?) a tým odbíja skutočné formovanie masky, a teda samotný zmysel rozdvojenosti, dvojitého života. Tam, kde by mal nastať vývoj hlavnej postavy, jej stupňovanie, vchádza lekár ako skrytý diabol a sám preberá funkciu masky. A tak hlavná postava zo svojou obsesijou (a vznikajúcou závislosťou na práškoch) hrá v podstate len vedľajšiu úlohu. Preto mnohé pasáže, ktoré v predlohe vynikajú, v jej spracovaní vyznejú do prázdna. Ale musím priznať, že zas extra oslnený som nebol ani predlohou. Ale ako som už písal vyššie film, nie je až tak zlý.

Je to už nejaký ten piatok čo som naposledy sadol na juhokórejskú vlnu "ľahkých" filmov, takže som čakal možno aj nejaké prekvapenie. Škoda, nestalo sa. V podstate film neprináša nič nové a je točený takmer až schematicky, takže viete čo môžete čakať a v podstate len odpočítavate minúty do toho a do toho. Tradične sa nezaprie ani to akože tlačenie na city ala dráma a tradične bez úspechu. No i napriek týmto neduhom sa na film pozerá veľmi dobre, azda sa to ešte neokukalo (alebo som toho ešte toľko nevidel...). Síce na určité trháky to nemá ale štyroch hviezd sa to zubami-nechtami drží.

V celku podarený dokument, len škoda, že miestami sa snaží byť až zbytočné "dramatický". Priama účasť na ceste je síce pekná, ale niekedy by bodlo trochu viac toho dokumentárneho obkecu typu čo a prečo. Predsa len má to byť dokument a nie reality šou na čo autori občas pozabudli. Len by ma zaujímalo koľkým utečencom sa naozaj podarilo ako tak prispôsobiť, alebo sa navrátili k svojmu živobytiu tesne po prevedení.