JohnyTrava

Typický príklad, keď OVA je len bonusovým dielom, ktorý nebol vydaný v rámci série hoci tam patrí. A ako poväčšinou, opäť diel z letného festivalu, ktorý si nedokáže ani udržať štýl a je plný klišé.

Na pár dní kráľom, alebo keď šašo nájde vznešenosť. Kórejské historické filmy mám v celku rád, aj keď som ich až tak moc nevidel. Ale ako väčšina aj tento film trpí podobnými neduhmi. Prehnaná dĺžka a preťahujúci sa koniec, snažiaci sa vybudiť slzu ľútosti a u Kórejcov azda i ten patriotizmus. Je to síce pekné, ale chce to poznať správnu mieru a tu ju trošku prešvihli, čím film dosť zhadzujú. No stále sa to dá dobre pozerať a keď zvládnete tieto neduhy prekusnúť, čaká vás príjemný film so štipkou zdravého humoru, a nejakou to dramatickou pasážou oblečenou do dvorského hávu. Dal by som niečo medzi 3-4 hviezdami, predsa len tá stopáž, z ktorej občas riadne trčí vata, dá zabrať.

Tak dneska letí slintanie? Ale nie, nebolo to také zlé, dokonca som sa aj dosť bavil, síce asi ako mladší bavil by som sa viac. Trošku netradičné pojatie vzťahu a postáv, však časom zapadá svojím spôsobom do stereotypu žánru, našťastie som človek, ktorý dokáže byť voči stereotypom slepý a tak som si to zvládol dopozerať. Síce som sa neváľal smiechom ako napríklad pri School Rumble ale úsmev na tvári sa udržal aj keď len veľmi pozvoľna. Totiž tam, kde by mal ísť seriál ďalej a čo to o postavách prezradiť, len sa opakuje v zabehnutom motíve na tému nám všetkým známu. A tak i záhadné dievča zostáva viac menej nepoznaným, než skutočnou záhadou. 7 bodov.

Prvý taký postreh pred samotným hodnotením - film si zaslúži označenie hudobný, spieva sa tam viac než dosť. No k hodnoteniu. Vojna je hrozná vec, no jej hrôzy pretrvajú dlho po nej, ako mŕtvi roztrúsení po zemi, kým ich tá neprijme a nenájdu tak pokoja. Druhou myšlienkou tohto filmu je súdržnosť, kde putá prekonajú azda i smrť a viera nikdy nevyhasne. No a nakoniec vojna každého zmení, a i ten čo ju prežije telom, ju dušou prežiť nemusí. A ako každý vojnový film ani tento sa nevyhol istému pátosu typickému pre tento žáner. Áno prílišné tlačenie na city. Aj keď je to podané miernejšie (nakoľko zámerom netuším) ale delí to film od zlatého stropu, hoc priznám sa, že neviem ako sa tomu vyhnúť a podať príbeh v tom zmysle a spojitostiach ako bol podaný. No a k už spomínanej hudbe. Chorál mám celkom rád a miestami tvoril fakt lyrickú atmosféru, ale našli sa úseky, kde bol zbytočný (áno sú to tie ťaháky...). Nakoniec 7 bodov.

Siahol som po Durarare hneď po Baccane a i hľa bol som z toho sklamaný, a tak značne spomalil tempo sledovania. Múdra to vec, pretože až na par odkazov a veľkému počtu postáv (azda i bláznivosť možno započítať) to s Baccanom nemá nič spoločné. A preto k tomu tak treba pristupovať. A sklamanie sa premenilo v radosť, hlavne z druhej napätejšej polovice. Až razom nastal koniec. Škoda potenciál tu bol a veľký, rozohrať tú šachovú partiu na plno. No štýl vyprávania zostáva stále na úrovni. Po grafickej a hudobnej stránke nemám námietok (snáď si začínam obľubovať openingy stále viac a viac). Nečakať niečo iné (alebo slabšia prvá polovica?) a nebyť odbitého konca, bola by plná. 8,5 bodu.

Dvaja ľudia. Dvaja skvelí herci. Dva odlišné životy. Jeden spoločný strach. Alebo, keď to starým ľudom prestane myslieť, či azda myslí až moc. Síce Mifune nedotiahol bláznovstvo do takej zábavnej formy ak v sedmičke, ale starca zahral výborne (na prvý krát som ho ani nerozoznal). Aj keď film v podstate podáva moralistický pohľad na atómovky & spol., no robí to tak nenásilnou a nevnucujúcou sa formou, že to ľahko prehliadnete. Navyše Mifune a Šimura sú sami o sebe zárukou kvality. No a k záverečnej scéne z liečebne, rozosmiať dramatom je už fakt sila. 8 bodov.

Vážení hostia, dovoľujem si Vás privítať na dnešnom predstavení, ktoré si pre vás pripravili chovanci nášho ústavu. Dovoľte mi predstaviť Vám našu čiernu komédiu z prostredia mafie. Vážení hostia Humbug. A veru bol to riadny. Neviem na koľko usúdiť, že to bolo tak dobré alebo na koľko som zvrátený ale nedalo sa mi nesmiať sa celú túto bláznivú cestu (kto nájde postavu, ktorá nebola šialená ruku hore!). Rozdelenie príbehu do časových osí a tie rozsekať sa javí z úvodu trochu chaotické, o to viac vás to núti sledovať ďalej ako sa to spolu pekne spája. To bol fakt geniálny ťah. Takúto dobrú skladačku som naposledy videl pri Memente. Po hudobnej stránke nieto čo dodať hlavne na fantastický opening. Snáď len, že chlapík s hasákom bol až v bonusových dieloch (jeho "Shakespearovské" prejavy a úvahy ma fakt dostali). Možno je to tým prostredím, možno som prahol po dobrej komédií ale isto si to zaslúži jasných 5 hviezd.

Nechcem to tak povedať, ale nenapadá ma iné, než to bola teda riadna blbosť. V dobrom i zlom. Ak toto nebolo myslené ako paródia, tak sa potom autori teda dobre prestrelili a nezaslúži si to ani tie body, čo dám. Tradične netradičná logika, ktorá irituje ani nie tak v tankoch, to nie, to by som ešte pochopil ale k ich športovému prístupu. Však čo nechajme ich rozbiť polku mesta nech je zábava a ešte sa tešme, že si môžme vďaka tomu vystavať nové... Počtom postáv sa nebojí ani vyšších výziev a nebyť zbytočných "bonusových" opakovacích dielov, ani by ste netušili, čo všetko za upišťanú háveť, s prepáčením, sa tam vyskytuje. V podstate jediný takým kladom a využitým potenciálom seriálu je dizajn, na ktorom si hlavne tankofili pochutnajú a... Kaťuša. V podstate vďaka tomuto úryvku som sa k ním dostal a vydržal to pozerať. Bohužiaľ, vystačil by som si zrejme aj s úryvkom. Nechcem to tak povedať ale nenapadá ma iné... strata času? S očami prižmúrenými až po zem a silnou dávkou optimizmu dávam tesne 4 body.

Myslím, že toto dielo prekonalo hranicu filmu a tu už možno hovoriť o hlbokom umeleckom diele. Prečo umeleckom diele? Sprvu je to divadelné prevedenie, v "klasickom" doprovode. No tá práva krása sa skrýva v kulisách, ktoré svojím spracovaním predčia mnohé dnešné filmy a cítiť z nich tú pravú atmosféru. Ale tým to nekončí. To čo si zaslúži večnú chválu je práca osvetľovačov a efekty s kulisami. Prečo hlbokom? Mentalitou! Sonda do duše jednotlivca i ako člena rodiny, sonda ktorá od neho prechádza cez rodinu až po občinu. Priznám, že miestami mi prebehli zimomriavky, zato je tu i istá chybička krásy, keď sa záver trochu preťahuje a šamisen pôsobí až trochu monotónne.

Ehmm, človek by povedal, že desať rokov je dosť na vychytanie múch (prečo mám pocit, že sa opakujem ako pri lodosse?) a dotiahnutiu konceptu. Ale no nič, nestalo sa a pritom možností tu bolo. Narozdiel od OVAčiek, tu ako sprievodná postava pôsobí samotná Miju, čo dáva možnosť na rozvoj deja. Bohužiaľ si toto autori uvedomili až pri posledných dieloch a to bolo dosť neskoro. Inak sa seriál drží zásadnej schémy, čo ho robí nudným a jej nemennosť kazí aj občasné zaujímavé diely. //Spoiler: Máme tu zúfalca, ten prepadne šin'mu a následne buď umrie alebo je odkázaný k večnému šťastiu/zatrateniu. A takto pekne dokola a dokola až kým nezačne finálový dej//. No záver bol v celku vydarený, škoda, že sa to k nemu tak dlho tiahlo. Seriál pôsobil atmosférou pre mňa podobnou SMT, obzvlášť čo sa týkalo bojových sekvencií, azda dizajn šin'mu. Kedže som seriál plánoval viackrát zahodiť je jasné, že ani záver to nad 5 nevytiahne.