JohnyTrava

Tak ja som sa tešil na poriadny nárez Šinsengumi, a ono to vyprávanie o málo známom inštruktorovi z ich radov (aj keď niekedy by radšej k životu Saitóa Hadžimeho). Nevadí naskytá sa tak poriadna samurajská dráma na pozadí bakumacu. Alebo žeby nie? Tvrdiť, že film nemá iste kvality si nedovolím ale vetu o premárnenej šanci si neodpustím. Táto téma sa dala spracovať omnoho lepšie, zamerať sa jedným smerom. Bohužiaľ film nevie kam by skočil skôr a tak sa do toho púšťa na všetkých líniách, čo je cesta skôr pre minisériu. A to ešte z toho času ťahá posledných dvadsať minút úplne mimo misu v snahe udrieť na "city" divákov, čím film zhadzuje dosť dole, o miestami absolútne nevhodnej hudbe nehovoriac. Bohužiaľ priemer nad priemer, boje zato boli pekné:D. A k záveru len taká technická poznámka. Nenosili Šinsengumi náhodou "uniformy" modré?

Po dlhej dobe som siahol po niečom bez deja, ala spracovaná 4koma, no nič svetoborná to nebolo. Prišlo to však ako príjemná zmena. Síce kvalitou to na Jocubu či Azumangu nemá, videl som aj o mnoho horšie kúsky ale popravde úsmev mi z tváre nezmizol. Azda mám (tajne) rád neko štýl, alebo to bolo tou šialenou Majoi. Zato ostatné postavy boli dosť šablónovité a áno, podaktoré aj liezli na nervy. Navyše seriál sa časom "opozerá" a začína sa opakovať, príde tak vtipný už len na pár miestach. Vyslovene bez žiadnych očakávaní za sedem, ale inak by to bolo...

Skutočnosť, že som film musel dopozerať na trikrát jasne svedčí o ďalších riadkoch. Tento film je dôkazom toho, že z japonských čiernobielych vôd sa nie vždy podarí vytiahnuť trblietajúcu sa perlu. Nechápem vyzdvihovanie toho filmu, resp. chápem ale nesúhlasím s ním. Ak si odmyslím prehnanú dĺžku, tak myšlienka, ktorú film podáva nie je ničím nová a to azda už ani na tú dobu, a jej samotné prevedenie tiež nie je nejak bravúrne. Možno je to tou prílišnou obyčajnosťou alebo z časti až moc afektovaným hraním ale tento film ma vôbec neoslnil. Ale aspoň sa tam štyridsaťpäť minúť nevláčila voda.

Chvíľu som rozmýšľal ako to vystihnúť a nakoniec som dospel k jednoznačnému záveru. Bolo to suché. Mŕtve momenty, tiahnúce sa pasáže a dej tak vláčny, že to nikam hore nevytiahol ani koniec, hoc sám o sebe až tak úžasný nebol. Navyše seriál nezaprie určenie predlohy a môže mať aj tisíc nálepiek seinen. Podaktoré akože "zaujímavé" postavy sú bohužiaľ viac než klišé bežných kriminálok (platí zákonitosť patológ - perverzeniečo....). Ak mám seriál ako tak k niečomu prirovnať napadá ma tak trochu Ghostu Hunt, čo po dlhšom zamyslení nie je nakoniec až taká sláva, ale voči tomuto si to vedie o mnoho lepšie. Tak ťažkopádnosť deja a postáv máme za sebou. No tomuto kurzu sa nevyhne ani duchárska stránka, ktorá je skôr podriadená dejovému korpusu a na nejakom tom obzvláštnení nestavia, takže človek vie ktorá bije skôr ako sa začne aj niečo riešiť. Navyše sa to tvári nepodobne hlavnému hrdinovi, akoby duchov radšej ani nevidelo. Hudba odfláknutá, čo je škoda, pretože toto je práve ten žáner, kde sa s ňou dá vcelku dobre vyhrať. Myslím, že môžem smelo napísať "takto by to vyzerať nemalo". Ťahá sa to takmer až k podpriemeru.

Nebol to výkvet toho najlepšieho a rozhodne sa to nevyhlo množstvu klišé, ale napriek týmto neduhom, sa mi to stále ľúbilo. Kto vie, možno sa o to podpísalo, že jeden z hlavných hrdinov nebol typický ťulpas, ktorý piští pri každom údere alebo mi po dlhej dobe tento štýl dobre padol. Každopádne je škoda, že ďalšie diely už zrejme nikdy nebudú skrz smrť autora predlohy, seriál by nejaké to slušné zakončenie zaslúžil. Je blbé, keď to skončí vždy v tom najlepšom, ale zas na druhú stranu sa takto aspoň vyhneme podobnému prepadu ako tomu bolo u Šany alebo nekonečnému naťahovaniu. Pre nováčika pecka, pre zbehlého priemer, ale i tak som si užil. Byť objektívnejší, bolo by to ale omnoho menej.

Ach toľkého trápenia v jednej bohom zabudnutej, pieskom zasypanej diere... Hoc sa film snaží držať predlohy, jej kvalít bohužiaľ nedosahuje. Dlhé "umelecké" zábery na piesok doprevádzané ťahavou hudbou postrádajú a azda mali byť rovno nahradené myšlienkovými pochodmi hlavného hrdinu. Lebo práve o ich vývoji, o tom je predloha. Takto sa film utieka k bolestnej technike citovania posledných viet. A je to škoda, pretože toto dielko nie je technicky náročné a tak ponúkalo skvelú príležitosť sa s ním pohrať. Bohužiaľ premárnený potenciál. Aj keď treba priznať, že film málokedy dosiahne tú knižnú atmosféru.

Za a, na toto azda nie som dosť úchylný. Za b, bola to totálna sprostosť. Za c, mahó šódžo. Za d, azda všetko do kopy. Je časté, že vás seriál oklame svojim prvým dielom, ale oklamať vás tak prvými 10 sekundami a potom to nahradiť... no nechcem povedať čím. Ešte stále nechápem prečo som po tom siahol a ešte stále toho ľutujem, zahodený čas. Ak netrpíte nejakou vadou, nie ste masochista alebo nenastala nejaká iná nezrovnalosť v ľudskom systéme, tak sa na tento výplod... no jednoducho sa nato radšej ani nepozerajte. Autori to nemohli myslieť vážne ani ako paródiu. Neveril som tomu ale raz to muselo prísť a nejaké anime sa mi znechutiť. Váham medzi absolútnym odpadom alebo jedným bodom.

Alebo, keby nám Deadman zostal v koľajach tých nekonečných sérií, toto by bol ten diel, kedy všetci čakáme čo bude ďalej a ono nejaký ten flashback. A ešte k tomu predvídateľný a ničím originálny (a to to má byť OVA). Škoda, škoda.

Nebolo to vôbec zlé. Aspoň to by som rád napísal. Bohužiaľ nemôžem. I keď pominiem hneď z úvodu, že anime má koniec-nekoniec, nasmeruje ma to k jadru problému. Totiž anime je štýlovo, prostredím a vlastne celkovou stavbou založené na princípe tých dlhých nekonečných sérií, ale snaží sa tváriť, že s nimi nemá nič spoločné. A tak hustí a hustí a hustí ale vaty sa pritom nedokáže zbaviť. Dobre pomiňme túto vatu a nadbytočné postavy (pre neucelený príbeh určite), ktoré sú svojím spôsobom tak isto vatou. No máme tu spôsob vyprávania, nie je to najhoršie, ale predsa len sa s tým dalo niečo porobiť. K postávam sa moc vyjadrovať netreba, aj keď hlavný hrdina je ten typ čo vás bude cely čas srať, svojím kňučaním... Dobre pomiňme toto všetko. Čo nám zostane. Len nadupaný soundtrack, ktorý je až priam škoda k tejto kôpke nešťastia. A predsa, nájde sa tu ešte jedna vec, ktorá kazí dojem (azda i zrak) a vlastne ťahá anime dole. Áno je to tá neblahá cenzúra, ktorá nie a nie nám zakývať ani z necenzurovanej verzie a tak sa pekne černie a černie. No nakoniec mám zmiešané pocity. Nepatrí to k tým najhorším a miestami ma to aj celkovo zaujalo, ale inak.... Asi 6 bodov.

Everyday i am watering. Alebo bola to fakt strašné. Mám rád artové filmy ale musia byť dobre natočené a nie sa naň len hrať a tu je ten problém. Narozdiel od Jar, leto, jeseň, zima... a jar, ktorý aj napriek svojej dĺžke človeka osloví, tento film tak neurobí iba čo som počítal minúty do konca. A pri tom má potenciál, ktorý je však zabitý vláčnymi opakujúcimi sa momentmi (áno viem, že majú znázorňovať monotónnosť ich života ale ide to aj ľudskejšie voči divákovi) a miestami až depresívnym doprovodom. Pritom boli tu momenty, ktoré si priam želali viac času. Takto film človeka odradí od všetkých robinsonovských nálad. No a k hlavnej postave ženy, ktorá si koleduje o zlatú z triatlonu niet už čo dodať. Azda keby film radšej už zatlačil dokumentárnym smerom prižmúril by som oči. Premrhaná šanca. (To, že sa nerozprávalo nevadí, ale niekedy to bolo na škodu).