Cigalone

Film plný imaginácií úplne iných rozmerov, než na aké sme zvyknutí. Dielo, ktorého cieľom je nehororovými, zato však pútavými vtiahnutiami do čarovného sveta fantázie rozpútať v deťoch (i nás dospelých) tie pravé charaktery. Láska, odvaha, poslušnosť, sebadisciplína, sebazapretie sú Japoncom dobré známe vlastnosti nielen bushido. Nenásilné "dozretie" Chihiro počas krátkeho času a krásny príbeh, ktorý postupne doznieva. To je Cesta do fantázie.

Skvelý filmík. Až na to, že tu jeden taký už máme. Verná kópia Počiatku. Aby nie, keď v ňom kameru obstarával tunajší režisér. Osobne som čakal, že to skončí zhasnutými svetlami. Snáď každému priemerne inteligentnému divákovi by došlo, čoho to je náznak. A osobne verím, že to čím skôr príde. Nebudú počítače, filmy na nich, žiadne čsfd, žiadne komentáre, žiaden internet. Globalizácia sa zastaví a ľudstvo spomalí a stane sa...ľudským.

Veľmi silný príbeh, netradične sa vyjadrím, že "len" 4* (miesto pôvodne plánovaných 5) dávam za typicky americký koniec ako v nejakej Smrtonosnej pasci (pretnutie deja, aspoň že Bradom, a laxné ukončenie príbehu stretnutím sa s rodinou). Samozrejme, dá sa namietať aj, zdá sa, miestami zbytočné naťahovanie filmu. No vyvažujú to jednoznačne duchaplné scény s dialógmi takmer hraničiacimi s filozofickými úvahami o živote, vnútornej sile, nepoddajnosti slobodnej duše človeka, hyenizme vtedajších čias s presahom do dnešných (obchodovanie s ľuďmi stále funguje a vynáša). Chiwetel sa vžil do role nenásilným spôsobom. Fakt, že ho mám navždy spojeného s biológom z 2012 len umocňuje pohľad na čierneho emancipovaného umelca, flegmatického, racionálne nepoddávajúceho sa útlaku. Priam učebnicová možnosť sledovať charaktery postáv prepojená s minimalistickými drístami okolo, zameraná na uvedené duchaplné témy, je pastvou pre zmysly a poučenie pre diváka. Nie nadarmo, a nie zadarmo je to jeden z top filmov o otroctve. Každý film, každá kniha, je určitým, hoc aj vymysleným príbehom. Kto nečíta, nesleduje, možno si uchová fantáziu. Každý z príbehov však obohacuje osobnosť a formuje ju. Ak človek nedostane "výchovu" v inom časopriestore, tak v (takýchto) príbehoch snáď áno. A niektorým...môžu pomáhať aj prežiť. Nakoniec, "Vrana k vrane sadá..." alebo "Aká matka, taká Katka." platí aj vo vzťahu divák-film (kniha; príbeh). Aké hodnotové nastavenie diváka, taký príbeh. Mier.

Vo svojich 12tich som čítal knihy od Johannesa von Buttlara, a keď som v 14tich zhliadol tento seriál, bol som pochopiteľne uchvátený. Dej je zaujímavo zasadený do vtedajšej súčasnosti a prepletený s informáciami o páde meteorologického balóna alebo UFA alebo čohokoľvek, čo sa v 1947 v Roswelli skutočne stalo. Identifikovať sa s hlavnými hrdinami nie je ťažké. Mimozemšťania, traja mladí ľudia s ideálne zinscenovanými vzťahmi (jedináčik u pestúna v karavane (takmer ako Eminem) a brat+sestra v šťastnej adoptívnej rodine). Veľmi ma mrzí, že scenáristi sa rozhodli ukazovať schopnosti tria tak sporadicky. Ústredným motívom je celou líniou sa tiahnuca snaha všetkých, po záchrane života Maxovej tajnej, (doteraz) platonickej lásky, neprezradiť tajomstvo, ktoré vyšlo na povrch po záchrane Liz (áno, aj moja platonická láska to bola -> citlivá, seriózna, ambiciózna, chytrá). Niekedy sa to naťahuje a premieľa dookola, ale divák aspoň má pocit, že je v deji, a že seriálový život akoby šiel naozaj. Čítam tu o obľúbeých a neobľúbených postavách. Detsky povedané, nepáči sa mi tá slizká a ustráchaná, nevyzretá, neidentifikovateľná Maria, ktorá sa našťastie časom znormalizovala. Obrovským pozitívom je i hudba od Dido (a to nielen úvodná piesenka). Slovom, je to seriál pre pubertiakov korešpondujúci s ich vývinovým štádiom, ktorí s ním môžu prežiť pekných pár chvíľ.

Nezvyknem komentovať filmy, ktoré ma nezaujali, ale asi je čas na zmenu prístupu. Tieto filmy som pozeral, keď som mal 14 a v sobotu doobeda som mohol zabíjať čas pred telkou. Žiaľ, ani krátkodobá návšteva Jennifer Aniston, Kevina Spaceyho či Jamieho Foxxa nezachránila niekoľko desiatok, ba až sto krát prežutý námet a dej (spolupráca na únose). Bonusáčikom boli jedine "návštevníci" a priznám, že za dabing Jeniffer Aniston by mohlo padnúť lepšie hodnotenie, ale po 40 min. som film musel vypnúť, lebo vo mne vzbudzoval paranormálne emócie ústiace do afektívnych manických epizód. Neočarujúci, nezaujímavý, neoriginálny, ničím príťažlivý nízkorozpočtový, usadzujúci sa prach priťahujúci, skrátka suchý výtvor (ešte k tomu ani nie tvorivej) duševnej činnosti. Pri uvážení, že tento film zhltol tretinový rozpočet Revenantu...mohli ísť peniaze radšej na charitu.

Dovolím si zhodnotiť všetky 3 časti v jednom komentári, aby to malo efekt. Totiž vidieť, že na prvej (Divergencia) sa vybláznil iný režisér, než na 2hej (Rezistencia) a 3tej (Aliancia; nič v zlom, ale slovenský preklad, ako pri mnohých iných filmoch nemožno použiť, lebo Slováci trpia zjavne pri prekladoch názvov filmov akýmsi komplexom diferenciácie významov slov/a). Takže späť k filmom - Divergencia rozhodne zaujala, prepracovaná adaptácia knižného románu, ktorý by asi bez filmových efektov nebol tak pútavý. Filmík silne zaváňal podobnosťou pointy s Ostrovom (2005). Naproti Ostrovu mu však chýba hlbšie popísanie celého systému frakcií, prosto teórie, ktorý by z filmu neurobil "len" akčný biják, a vôbec, Bayova schopnosť vtiahnuť diváka do deja a potom mu postupne dávkovať akciu až nakoniec, keď sa zdá, že je pokoj, príde to závratné a zvratné rozhodnutie zachrániť zvyšok kolónie. V trilógii je to natiahnuté na 3 diely, a aj keď som zhodnotil Alianciu 5*, nemôžem sa ubrániť pocitu, že filmovo ide len o "adaptáciu" (úprimnejšie by možno bolo: prepláchnutie a neporiadne vyžmýkanie) Ostrova, Matrixu, a iných, konšpiráciu odhaľujúcich a vzopretiu sa konšpirátorom podobných diel. Slovom, Divergencia bola super, Rezistencia upadla do letargie (zrejme zmenou režiséra a jeho aklimatizáciou na dej, ale možno aj tým, že trojkou chcel prekvapiť) a Aliancia bola topkou, najmä čo sa komplotu týka.

Som milovníkom série City, I love you. Toľko v úvode. Jadro -> prekrásna mozaika krátkych etudov - poviedok, spojených láskou k mestu, láskou k láske a všetkého k láske. Okrem skrytej ilustrácie pozitívnych i negatívnych stránok ľudského bytia, medziľudských vzťahov dnes tak plných marazmu, si každý nájde ten svoj príbeh. Stále som však neuroticky musel zvažoval prínos časti s Eljahom Woodom (Quartier de la Madeleine) veľmi silne pripomínajúcej komplot Sin city a Twilightu, ktorý skazil celkový dojem. Nakoniec po upokojení z ďalších čiastočiek si vravím, že to možno malo svoje grády a po prvotnom odsúdení netreba lámať palicu nad týmto mimoriadnym odbočením z línie normálnosti. Nakoniec, mojou topkou bola Quais de Seine založená možno na veľmi primitívnom plote, ale príjemne zakončená osvietenským starkým no a samozrejme posledná 14e arrondissement silne individualistická. Aj napriek nesporným kvalitám sa Paríž na New York I love you celkom nechytá.

Neviem, či to je aktuálnym citovým rozpoložením, ale jednoducho nemôžem napísať tak extravagantné hodnotenie aj napriek tomu, inak všeobecnému, extrémne pozitívnemu ohlasu. Film má mnoho pozitív - plot, realistické prostredie natáčania, skutočnosť, že DiCaprio a ostatní si to ozaj v nehostinných podmienkach odmakali atď. A práve v tom je problém. Nedokážem sa odpútať od myšlienky, že to jediné "úžasné" na filme bolo prostredie. Krajina Kanady, nezničená ľudskou rukou v Britskej Kolumbii, ponúkajúca originálne prostredie, ktoré už takmer ani v National Geographic HD nevidieť. Navyše, niekoľko medicínskych nedostatkov (prepichnutá ruka pri záverečnom súboji s Fitz,, medveďom prerezaná tepna na krku) a súboj s medveďom v podstate takmer nemožný prežiť, uberá filmu realizmus. Naopak, na upokojenie je to ideálna lahôdka. Plot nesúci sa v duchu vyjadrenia DiCapria, že "ide o hľadanie seba samého", žiadne extra diálogy či prefilozofované monológy (miestami by však sebareflexia Glassa/Glassovi/filmu pomohla), teda dokonca málo slov, ponorenie sa a vlastné premýšľanie, príp. vypnutie, má blahodárny účinok. Avšak, na to, akým filmom to chcelo byť, chýba určitá iskra, a DiCapria síce veľmi môžem, no tu ma nepresvedčil. Oscara mohol dostať pokojne už za iné roly. Nakoniec, nová kamera sa ukázala ako dobrá investícia a strih spolu s chronologickým natočením celého filmu tiež. Prosto zlatý stred. A čerešnička na torte - Tom Hardy - ten nesklamal !

Tak už to prišlo. Toto je môj prvý ohodnotený odpad ! Som nadšený pre všetky utopické filmy a seriály, v ktorých ľudstvo môže začať odznovu budovať zem a svet, ktorý zničilo, ale toto je jeden otras. Slizká hlavná postava plná komplexov menejcennosti, ostatné postavy takmer akoby v seriáli Daria. Povahy vytiahnuté takmer do extrému - okrem Phila tu máme Carol, ktorú Phil nechce, samozrejme si ju vezme tesne pred tým, než sa zjaví Melisa, ktorá sa zaľúbi do milého, príjemného tlouštíka s fascinujúco sentimentálnou minulosťou. Gýčovito vyjadrené -> po siedmej časti som musel prestať pozerať, lebo by som grcal ako Carol v šiestej časti. Jediné + ktoré musím objektívne ohodnotiť je dobrý výkon Willa Forta - postava mu proste sadla ako na šerbeľ.

Film aj seriál (animovaný) sú krásnym príkladom efektívnej mysle pri tvorbe fantastického sveta prepojeného s našim reálnym. Robin Williams ako Alan s dobráckou tvárou, úžasne ilustrujúci odrastené šikanované dieťa, ktoré sa ocitlo vo fantasy (alebo ak chcete, paralelnom svete) a po čase sa vráti do nostalgického prostredia svojho domova. V animovanom seriáli nezabudnem na "bezodnú jamu". Škoda, že dvojka nevyšla, aj keď zostáva otázkou, čo by sa v tej dvojke asi tak odohrávalo. Niektoré filmy a seriály sú proste len jednodielne (ako napr. Terra Nova). Ďalší kvalitný príklad ponoru do čarovného sveta fantázie. Nič napínavé, nervy drásajúce, ale len príjemné dobrodružstvo s príjemným hlavným hrdinom.