Cigalone

Aký film, taká recenzia. Veľmi príjemná, ľahká, večerná, romantická komédia bez rušivých elementov ku čaju a sušienkam po ťažkom dni. Lacná oddychovka s prežutým námetom v novom šate, pri ktorej sa dá veľmi dobre vypnúť. Ak recenzia, tak odporúčam k pozretiu.

Až na pár detailov, ktoré tvorcovia zrejme považovali za zbytočné riešiť (výroba 3D zbrane za krátky čas, prepašovanie zbrane na policajnú stanicu, nevyužitie špeciálnych jednotiek pri zásahu v závere, Rami nevyužil majáky na aute pri ceste do pôrodnice, neodhalenie špióna v blackspace, hoci ide o systém, ktorý ho ľahko odhalí) ide o solídne dielo založené na vysoko aktuálnej tematike šikanovania. Chvályhodné je, že aj napriek vysielaniu na netflixe nevzhliadneme v podstate stereotyp, ktorým netflix bojuje proti stereotypu (pre tých, čo nevedia čítať medzi riadkami, ide o nevkusne nanútené gejské, lesbické, transsexuálne a transkultúrne vzťahy, keď v každom netflixovskom seriáli musí popierajúc históriu a reálie byť ideálne čierny gej, ázijská transka, parafilická lesba, ZŤP aj s preukazom atď.), až na jednu scénu, kde sa pokúša chlapec pobozkať chlapca na párty pri strome, avšak je odmietnutý a takmer prehliadnuteľnú líniu, že prvá obeť mala gejský vzťah so synom starostu. Hoci sa to in medias res zdá ako ústredný motív, upadne do stratena. Ak seriál zhodnotím subjektívne racionálne, od druhej časti sa začal bezprízorne naťahovať, hoci musím uznať, že zameraním sa na pointu (kto je vrah a prečo) bola rozvláčnosť seriálu skvelá. Niektoré postavy, žiaľ, umreli skôr, než sme ich spoznali. Chýba hlbšie spoznanie jednotlivých aktérov (nebolo ich zas až tak veľa, aby sa nedalo ísť do hĺbky) a veľmi citeľne chýba hlbšie spoznanie Ramiho Davidiho. Tvorcovia išli len po povrchu - u Ramiho sledujeme jeden ústredný traumatický zážitok z detstva, vedľajšiu dejovú líniu predstavuje jeho asi nie celkom naplnené manželstvo, ktoré nevedno, či sa rozpadalo, alebo ho udržalo pri živote len dieťa, alebo manželka mala predstavovať tú najtolerantnejšiu ženu na svete, hoci mu sem tam naložila. Do seriálu nemusela byť vôbec zakomponovaná tá pralinka americkej ľudskosti a žiadna kolegyňa nemusela prísť. Rami si vystačil aj sám a perfektne zvládal svoju rolu kedysi šikanovaného dieťaťa a zahral to skvele. Prototyp samotára. Ako píšem, povrch sa prejavuje - chýba hlbšie spoznanie Ramiho, jeho rodiny, ostatného detstva, dovysvetlenie, čo sa udialo po 11. ročníku, keď prišiel o oko, ako sa stal policajtom, čo ho k tomu priviedlo (najmä, keď si riaditeľ mal myslieť, že skončí ako kriminálnik-žeby narážka na stereotyp, že týrané dieťa musí byť nutne patologickým?), prosto "vyšetrovanie odbité". Z toho vyplýva absencia emócie medzi Ramim a jeho peknou kolegyňou Shmuel Morag. V takto nastavenej skupinovej dynamike bola uveriteľná emócia asi len vzťahu Rami-Chino. Škoda, že sa s tým tvorcovia takto uspokojili. Emotívne ma však chytil a zaujala ma samozrejme hlavná dejová línia a čakanie na odhalenie vraha, preto ostatné dejové línie pôsobili na mňa skôr rušivo. Herecké obsadenie slabšie. Svoju rolu uveriteľne zahral len Guri Alfi (Rami), miestami jeho kolegyňa Reut Alush (Morag). Všetci herci bol skôr individualisti, chýbala chémia medzi nimi, čo bolo citeľné. Mladí nehrali svoje role uveriteľne, najmä keď bolo treba prejaviť emóciu. Už aj v kinematografii sa začína prejavovať syndróm vzrastajúcej sociálnej izolácie a alfa generácie. Vybrané nedotiahnuté pasáže - Rami v závere zahral prekvapenie, že jedným z útočníkov je Itamar, pritom však chýbala scéna, v ktorej by bola zachytená jeho pozitívna afinita k Itamarovi (pôsobilo to skôr ako pripečený kaktus); Guy otvoril notebook, keď bol na návšteve, a hneď ho aj zavrel - žiaden ďalší súvis s dejom - rovnako ako jeho fotenie si spisu na WC.. Jednoducho sa zdá, že tvorcovia chceli ísť do hĺbky, ale nezvládli to, najskôr preto, že ide o začiatočníkov a ich prvé tvorby, ale možno aj pre neznalosť základnej teórie kinematografie, resp. absentuje riadna a kvalitná príprava scenára a tvorcovia, zdá sa, ho menili "za jazdy" a improvizovali počas natáčania s rezignáciou na kauzalitu deja. Ako som písal v úvode, inak je to pomerne kvalitné dielo s vysoko aktuálnou tematikou a "srdcervúcim", no úprimným prejavom riaditeľa Hanocha s pištoľou na zátylku. Osobne si nemyslím, že Hanoch bol obľúbenou postavou a mohol byť zabitý, čo by prejav netolerovania tolerancie šikanovania, zneužívania detí a násilia páchaného na nich. Tak či onak, vetami Hanocha: "Ste skazená generácia. Ste nuly.", bolo povedané všetko (vnímanie mladých staršou generáciou, skutočné rozdiely, ktoré badáme v realite, úpadok morálnych hodnôt, strata zábran, neúcta k tradíciám, hodnotám a ľuďom, alkoholizmus, drogy, tu síce neukázaná, ale promiskuita, atď.), aj keď jeho prejav bol prinajmenšom rozporuplný a odporujúci si. Viac hodnotový, než pod tlakom strachu z hroziacej smrti. Záverom, úprimne som očakával pri vývoji viac masakru, že obete budú pribúdať, že riaditeľa nakoniec zastrelia, alebo že Itamar aspoň skončí. Ako kniha by to bolo top dielo, ako seriál pokuľháva na viacerých miestach a zachraňuje to hlavná dejová. Skrátka, nevyužitý potenciál.

Chcel som napísať: "Odhliadnuc od sexuálnych scén v celkovej časovej dotácii 1:35 hod. seriál nekonečne ukazuje, ako to aj bolo povedané, realitu s nohami na zemi. Netflix konečne dokázal urobiť zo svojej prvoradej predajnej taktiky (sex, vulgarizmus, búranie stereotypov) unikátny seriál a zakomponovať aj nateraz ohrozenú normalitu manželstva. Nakoniec išlo o mierne nadpriemerný priebeh života mladej ženy, ktorá dozrela, zmenila hodnoty, na chvíľu jej v živote (a v celom plote seriálu) vzrástlo napätie a lá stará láska nehrdzavie, no nakoniec aj deťom dnešnej (stratenej?) generácie, ktorým netflix už dosť poničil hodnotové rebríčky, chápanie normality, "svetového poriadku", musel sám netflix znova napraviť pošramotené hlavičky - "vždy bude iný chlap, ktorý bude viac sexi, ktorý má iskru, ale skutočného partnera to nenahradí; parťáka, ktorý ti vždycky pomôže". To isté musí platiť v opačnom garde. Skoro ako psychoterapia - rozobrať, rozbiť a znova napraviť. Preto tá výučba psychológie? Ale ruku na srdce, koľkí zažili žhavý život za mládi a chcú mať pokojný normálny život dospeláka?" Ale netflix opäť nesklamal, a zničil už tak zničené.

Uletený, na svoju dobu v PL trošičku odvážny film, veľmi pripomínajúci tak výstavbou, ako aj scenárom, ani nie tak Michaela Baya, ako priam jeho Ostrov. Takmer, akoby bol Ostrov remakom Sexmisie. Ak by vekový rozdiel nebol práve opačný, povedal by som, že Sexmisia je neúspešným remakeom Ostrova. Každopádne, potrebné prvotné kratučké intro bolo až strašidelne historicky futurologické. Ďalšia časť filmu sa niesla v duchu oboznamovania sa s prostredím a vtiahnutím do reality podzemia. Rozuzľovanie deja bolo akurát včas, hoci akurát včas nebolo čakanie na útek. Záver predbehol svoju dobu v kinematografii a netreba zabúdať na to, že film je poľský a navyše z roku 1984, čo mi pripomína mnoho videných námetových paralel (451 stupňov Fahrenheita, 1984, Hibernatus, Príbeh služobníčky, už spomínaný Ostrov a ďalšie antiutopické alebo moderným jazykom dystopické dielka) a očarujúco zvláštne pokusy o prejavy slobody, ale aj uspokojenie režimu. Samozrejme, estetickú stránku držala Boďa.

Jednoznačným kladom bola neuveriteľná schopnosť tejto vtákoviny na entú udržať napätie ako pred prvým ... bozkom. Pôsobivé, efektné, nadizajnované. Architektonický skvost za milión vystriedalo potešenie zo záverečných titulkov. Teraz seriózne. Ak som už kdesi napísal, že nič horšie som nevidel, tak toto je update na druhú, ktorý dúfam, že do mojich najbližších okrúhlych (čo bude o desať rokov) nič neprekoná. No ak to skutočne mala byť paródia na Die Hard, tak klobúk dole a 5* bez diskúzie.

Ak si odmyslíme zopár chybičiek a popletencov ako čierny Artuš, Morgana na tabletkách (fakt brala v seriáli pilulky na hlavu), popletené a pomiešané vzťahy absolútne nekorešpondujúce s legendami; vzťah Nimue s Artušom; my-kanie u kráľa (oslovovať seba "my" začal až Ľudovít XIV.), treba uznať, že ide o seriál vskutku postavený na vťahujúcej téme a spracovaný inovatívnym spôsobom. Ostatne, typický Millerov rukopis. Teraz trošku aj mimo recenzie. Čo ma mrzí viac, a pri tomto seriáli som si to prvýkrát zreteľne uvedomil (čierny Artuš mi otvoril oči), je snaha v produkcii Netflixu za každú cenu nanútiť divákovi rodovú rovnosť, nediskrimináciu a rovnaké šance pre všetkých, aj keď tým poprie fakty. Vo výsledku to znamená čierneho kráľa Artuša, popravde som čakal, že bojovníkom zo severu bude osoba ázijského vzhľadu a jeho žena bude vyzerať ako Pocahontas; najnovšie vidím aziata ako riaditeľa psychiatrie v tuhých časoch segregácie a rasizmu rokov sladko 50tych v USA (Ratched). Ak si to deti osvoja, bude to krásnym zavŕšením pozitívnej diskriminácie začínajůcej ovládať tento svet..len či nebude pre zmenu diskriminovaná historická faktografia...a kto bude hájiť jej práva nebyť diskriminovanou? Možno nás v krátkej budúcnosti neprekvapí, keď Himmlera bude hrať černoch, dr. Martina Luthera Kinga eskimák, Pocahontas bude z juhovýchodnej Ázie a jej ušľachtilý vojak John Smith bude aborigén. Nie som žiaden šovinistický xenofób, ale zachovajme si kus normality aj v kinematografii, veď ona dnes z polovice utvára našu mlädež.

Veľká nádhera!

Pri uvážení, že sa podobný scenár v dnešnom technologicky vyspelom a hackermi nijak nevyprázdnenom svete môže pokojne odohrať, niet divu, že psychiatrické ambulancie sa napĺňajú rýchlejšie paranoikmi a ľuďmi so stihomamom, než väznice kyberzločincami. Zatiaľ je, našťastie, vyplývajúc zo štatistík, v kyberpriestore výrazná väčšina "len" šikany a majetkovej kriminality, no zapnúť kameru s freewarom je už lahšie, ako ju udržať vypnutú (a neprelepenú).

S fantasy námetom, aký nám predviedli tvorcovia, mal byť výsledkom Pán húlky a nie akčná spodina, ktorú vysielala Markíza v 90tych rokoch po 22.00 hod. pre unavených kamionistov. Škoda takej krásnej kombinácie Elfov, Orkov, Jasných, Pekelnej a Ministerstva pre mágiu, zasadených do súčasnosti plnej komerčných strielačiek v štýle GTA bez hlbšieho rozpracovania fantasy tematiky, na ktorej film bol postavený, a na ktorú som celý čas so zatajeným dychom čakal. Na dnes toľko. P.S. hlášky otrepané, vtipy nevtipné, kúzla nečakajte.

Nepochybne jedna z najlepších a najkvalitnejších adaptácií vôbec. (Lepšia už je asi len Adaptácia.) Viac niet čo dodať, pretože kto prečítal toto vrcholné dielo americkej prózy, ocení kvalitu aj tohto kinematografického počinu.