janesX

Veľmi jednoduchý príbeh desiatnika v maďarskej jednotke, slúžiacej pre Wehrmacht (a nie ako je uvedené v tomto obsahu). Ak sa to teda dá nazvať príbehom. Je to skôr akási ukážka pár obyčajných (trochu cynicky povedané) dní. Desiatnik Semetka sa s touto vojnou nestotožňuje, počúva rozkazy ale len nerád ich vykonáva a tým som asi aj prezradil celý dej, lebo nič iného sa tu vlastne neudeje. Kamera sa celý čas zameriava na tváre bez slov a teda na pocity ľudí. Tí sú poväčšine ako z kameňa, chuť k životu ich už dávno prešla a napríklad v stodole čakajú na smrť ako keby čakali na doktora niekde v čakárni. Celé také bezduché až depresívne, no mne to nepripadalo vôbec autentické (ako Jdi a dívej se!). No neviem či tomu dať lepšie dva alebo slabšie tri..

Ja tie nové ruské vojnové filmy žeriem. Po takých peckách ako Neznámá bitva (2019) a ...a jitra jsou zde tichá (2015) je tu perfektne natočený Rudý přízrak. Pri tomto ma už niekde na začiatku napadlo, že tu máme ruského Tarantina a teraz vidím, že som nebol sám. No teraz už  asi budem sám, keď poviem, že toto bolo lepšie než Tarantino. Rusi už majú len jediný problém - že nemajú Hollywood. Týto herci v ruských filmoch sú vždy neznáme ksichty, ale no a čo, mne ako divákovi to kvôli tomu nepríde ako druhotriedny tovar. Herci sú prvotriedni, kamera&strih perfektné, scenár nemá chybu. A čo je tu lepšie od Tarantina? Prirodzene chovajúce sa postavy (robia presne to, čo by človek na ich mieste urobil) a pritom tak geniálne zladené s dávkami humoru.. ako to ten Bogatyrev všetko tak dobre zosúladil, nechápem. A ešte niečo : film pre istotu  neodporúčam žiadnemu Frickovi.

Ešte sa mi nestalo, že by som vôbec nevedel ako mám film ohodnotiť. Prvý krát v živote fakt neviem. Tri? Dva? Štyri? Asi dám dva. Nie, dva je málo. Pravda, nevedel som presne do čoho idem a ak by jeden z tých dvoch chalanov bolo dievča, asi by ma ten film aj napriek tej šialenej nude intenzívne ovplyvnil. Aj keď sa celý čas nič (nič?!) nedeje, až mi to šlo na nervy. Zoznámenie sa, plážový volejbal, opaľovanie, gitara, plávanie, viackrát bicyklovanie, kúpanie v bazéne, kúpanie v rieke, klavír... Zato rozprávania bolo veľmi málo na taliansky film. Aspoň keby nejaká psychológia. Chlapec sa hľadá, chce vedieť a chce si vybrať kam patrí. Tam, alebo tam? Alebo aj tam, aj tam? Už je ale rozhodnuté, ktosi/čosi o tom už zaňho rozhodlo dávno predtým. Ako veľmi je to smutné, to bude závisieť na okolnostiach. A na rodičoch. Isté je, že ak chcete z toho filmu niečo mať, musíte mať nejaký ten štipec empatie a musíte sa prinútiť a nevypínať ho v polovici (ja som to na raz nezvládol a pozeral som ho dva dni). Samozrejme je povolené zakrývať si oči pri gay scénach (ako to bolo tiež v mojom prípade), ale hlavne to dopozerať do poslednej záverečnej titulky. Ak ste teda aspoň trochu empatickí, nejaké emócie dotiahnu aj na vás.

Film, ktorý vlastne ani nepotreboval obraz. Až si myslím, že bez obrazu by to bolo lepšie. Alebo inakšie - ak by som túto konverzačku ôsmych ľudí počúval ako rozhlasovú hru, neváhal by som dať jej päť bodov aj s hviezdičkou. Od týchto dialógov sa nedalo odbehnúť ani na cigáro a chvíľami som tou pútavosťou akoby prežíval jemný závan minulosti, keď som pred dvadsiatimideviatimi rokmi čítal knihu Čo mi povedal mimozemšťan. To bola premňa najpútavejšia a najzaujímavejšia knižka akú som držal v ruke, aj keď obsahovo sú si s týmto filmom ďaleko.. Hypotetický zájazd, film na množstvo zamyslení sa. 86%.

Veľmi decentne a precízne natočený film s prenádhernými interiérmi aj exteriérmi (hneď dve najkrajšie mestá Európy). Taktiež kamera - veľmi pedantná, priam punktičkárska (všetko dôležité úplne presne nastred atď.). Toto všetko by bolo za päť. Ale je tu ešte príbeh a ten, okrem toho, že mal ešte väčší potenciál, sa dal ľahko prekuknúť a čakal som (alebo chcel som) viac romantiky. Nejaká tu možno "naoko" bola, ale bola chladná, jednostranná a neuveriteľná v tom presnom zmysle slova. Chcelo to diváka trochu viac obalamutiť. No a postava toho mladého mechanika, tá sa mi od začiatku protivila. A bola tam stále. Dávam tomu zatial tri, aj keď milujem starožitnosti.

Tento koncert mi doporučil kolega z práce a aj keď počúvam možno viac progresívnejšiu muziku a velmi sa mi do toho nechcelo, bol som nadšený, lebo technicky, vizuálne a zvukovo je to úplná dokonalosť. O tento zážitok sa tu postaralo azda desať výborných kameramanov a tak isto fantastický strih. Spolu s výbornou hudbou a perfektným zvukom to nemôže byť za menej ako päť. A mínusy? Naozaj žiadne.

Výborný scenár túto citlivú a vážnu tému v prvých dvoch tretinách príjemne odľahčuje, v tej tretej to už nijak odľahčiť nešlo, tam to bolo naozaj už drsné, vrátane konca. Celý film je sústredený na jednu vec, každá veta má zmysel a na žiadnu vatu ani iné vypchávky tu nie je čas. A Al Pacino opäť dokazuje, že je jedným z najlepších hercov planéty (jemu na to stačí zahrať lepší štandard). Nebol to nakoniec žiadny Mengele, ako som si myslel podľa názvu, ale hlboko presvedčený doktor, ochotný pre pacienta obetovať aj seba, aby (parafrázujem) nemusel nasilu udržovať jeho dlhotrvajúcu a neznesitelne vyčerpávajúcu smrť nažive. 80%

Pozor, tento komentár bude asi obsahovať prezradenie deja. S týmto filmom mám trochu problém, lebo čisto z môjho pohľadu rasizmus v podstate nie je, respektíve možno by tu už dávno nebol - objaví sa vždy až vtedy, keď o ňom začne niekto (väčšinou vo filmoch) kecať. Trochu drsnejšie povedané - rasizmus tu bude dovtedy, dokedy o ňom budeme hovoriť. To je pohľad ne-ra-sis-tu. (Ne)chápal som, prečo sú všetky obete afroameričania, keďže vôbec nemuseli byť a ak to malo nejakú logiku, tak len takú, že tento psychothriller je totálna fantasmagória človeka (scenáristu, režiséra a producenta v jednej osobe), ktorý sa takýmto spôsobom chce vysporiadať s traumatizujúcimi a krutými dejinami. To sa mu koniec koncov podarí a nad svojimi démonmi zvíťazí, keďže posledná veta vo filme znie - "Pokladaj už túto vec za vybavenú". Tak snáď si týmto filmom Jordan Peele svoje veci vybavil a s rasizmom už dá pokoj. Zamňa teda lepšie dve, za super zahranú hlavnú úlohu.

Jedného z najnesympatickejších politikov v dejinách Európy si zahral charizmatický Jeremy Irons. To vlastne samé o sebe hovorí za všetko. Našťastie Irons je dobrý herec a tak táto postava je aj vo filme hodná pľuvanca. Rozohratý príbeh v pozadí je síce fiktívny, no spolu s dobovými ulicami sa napriek občasnému prehrávaniu celkom sledovať dal.  Ale ten alibistický blud v titulkoch na konci si fakt mohli nechať, na druhej strane tým ešte viac zhodili sami seba. Je škoda, že českého  distribútora nenapadlo premenovať film viac do nášho jazyka: Mníchovská zrada - ak by sa film volal takto, aj mne osobne ako Čechoslovákovi by sa naňho trochu inak (lepšie) pozeralo.

Dokument ma na začiatku nesmierne potešil, no čím viac sa blížil ku koncu, moje nadšenie upadalo. Pretože som stále viac tušil, že vlastne nič nové sa tu konať nebude. Queen sa tu prezentuje akoby dostal druhý dych, ale podľa mňa, bez nových a čerstvých skladieb bude stále len nostalgicky tápať v minulosti, aj keby mal mať za speváka samotného Gotta. Úprimne som sa tešil na to, ako Queen s týmto spevákom na pódiu spolu rozbalia novú bombovú skladbu. Predstavte si ukážku novej skladby na konci dokumentu - nech by bola hociaká - to by bola skutočná senzácia na päť hviezd. No nakoniec to bolo iba také pseudo potešenie a ja sa smrtelne vážne pýtam - na čo im vlastne toho speváka??