matolas

"They were all built by one man: Norman Architecture."

Film má zopár múch (bezduché ženské postavy sú už klišé filmov so starším osadenstvom), o tom niet pochýb, ale je aktuálny a potrebný ako posypová soľ pri poľadovici. Som rád, že sa táto téma otvára konečne aj vo filme a palec hore celému štábu, ktorý sa na jeho príprave podieľal.

Zábavné, ale tie odkazy na Trumpa a jeho prejavy ma nesmierne otravovali. Zrejme však pôjde aj o jedinú časť jedenástej série, ktorú si pozriem.

Ako komédia to celkom aj funguje, ale od športového filmu to má ďaleko. Nestačí, že autor svoje poznatky o hokeji berie z obrázkovej knihy o vodnom póle, ale k tomu film ani náhodou neodráža realitu. Kórejčanky na Ázijských hrách obsadili posledné miesto, bez jedinej výhry, s jediným vsietením gól a so skóre 1:53, pričom severokórejčanky im nasúkali desať. Ale nevadí, zázrak na ľade síce nebol, ale prečo o tom nenatočiť aspoň film? A nie zlý.

Lepšie ako podobná štruktúra vianočnej epizódy, ale tiež veľmi balansuje na hranici znesiteľnosti, lebo to nahrávanie vedomia jak keby šlo o fotky z osláv je ako vystrihnuté skôr z Doctora Who. Vo všeobecnosti však každá poviedka mala čosi do seba.

Nie zlé, ale podobný námet bol už aspoň stokrát lepšie spracovaný. Ničím neprekvapí, ničím nezaujme, predstavivosť spustí Čapkove a Asimovove zákony a vlastne vás ani veľmi netrápi, čo sa na obrazovke deje. Ale momenty to malo.

Asi najlepší kúsok štvrtej série, aj keď len o fúz. Nevšedná vzťahovka, veľmi vtipná, veľmi inteligentná a aj s relatívne logickým záverom. Výhodou samozrejme je, že vám na postavách záleží.

Nič moc, dve línie sa nepreplietli práve dokonale, tentoraz mi navyše prišlo, že ten technický element je tu vlastne úplne zbytočný a dal sa obísť bez ujmy na príbehu.

Epizóda inšpirovaná Modrým koníkom a podobnými rakovinami vyživujúcími nebezpečné bunky matiek. Veľmi fajn, trochu predvídateľné, ale charakterovému vývinu postavy psa som veľmi neveril.

Teraz už budem na každú epizódu Star Treku trochu inak. Tieto herné motívy v Čiernom zrkadle veľmi nemusím, chýbala mi aj nejaká morálna dilema, ale Brooker to tentoraz vynahradil vtipom.