matolas

Nech si kto chce frfle koľko chce, Moffat je určite najvýraznejší scenárista DW možno vôbec. Dal seriálu všetko a ja som mu za to vďačný. Ostatne, keď sa spíše zoznam jeho epizód, len máloktoré iné sa dostanú medzi top príbehy. Na hejty a ťaženie proti nemu sa za pár rokov zabudne a ja už teraz spomínam na piatu, šiestu, siedmu a aj desiatu sériu ako na zlatú éru.

Nečakal som, že zrovna Nolan oživí európsky mýtus, ale stalo sa a stalo sa tak so všetkou parádou. Jasné, ako vo všetkých Nolanovkách, aj tu väčšinu atmosféry robí najmä Zimmer, ale Nolanovi očividne prospelo, že sa už nemusí moriť divácky atraktívnymi blbosťami ako tretí Batman a Inception a vyberá si filmy, kde sú dvojplošné postavy skôr devíziou, ako neduhom. Len tak ďalej!

Lanthimos má seriózne nejaký mindrák zo západného racia a dáva mu to vyžrať v každom jednom filme. Tentoraz čiernu labuť logiky zobrazuje desivý Barry Keoghan, ktorého by som nerád stretol naživo. Fantastické vo všetkých smeroch, Farrell, Kidmanka, hudba, kamera, ozaj všetko. Teším sa na ďalšie kúsky.

Na medvedí chlp rovnako dobré ako jednotka. Vtipy pre všetky vekové kategórie, poteší milión kameo rolí z celej Británie (Ayoade!) a celá epizódka vo väzení je perfektná. P. S.: Všimol si niekto, že okrem Capaldiho postavy (mimochodom, životná rola), majú všetky ostatné postavy v podstate dobrý koniec?

Nejak obzvlášť zvrátené mi to neprišlo, malo to hlavu aj pätu, každá scéna mala v rámci štruktúry logický zmysel, Rocky a Čeľuste boli zrejme to najlepšie. Jednoducho pohľad na spoločnosť prostredníctvom deciek, ktoré nemajú zakódované spoločenské normy. Zábavné.

Do prísnej a strohej logiky (krvácaš z nosa, ja tiež, máme niečo spoločné, môžeme byť teda spolu) napokon vtrhne trochu emócii, hoci záver je skôr implicitný, no to, čo mu posledných pár minút predchádzalo, už ani veľmi nie. Mix Kaurismakiho bezemočnosti a povedal by som východnej túžbe po iracionalite. Premisu o slobodných som bral len ako funkčnú platformu, na ktorej vystavať príbeh.

Nepochopil som, že pre koho bol tento dokument vlastne určený. Nvotovej životný príbeh (a inak nesmierne otrasný preafektovaný prejav) pôsobil úplne od veci, vysvetľovanie základných daností som takisto nepobral. Za pozitívum beriem jedine Flašíkové vyjadrenie o tom, ako tvorí reklamnú kampaň, že to povedal na drzovku a v podstate to je aj tak úplne jedno, lebo cieľovka to má ukradnuté. Podobne ako mám ja ukradnutý tento štát.

Už keď človek musí súhlasiť s hodnotením Verbala, tak vie, že je veľmi zle.

Môj štvrtý Kaurismakiho film a štvrtý raz to isté. A vôbec to nevadí, práve naopak, jeho jedinečný rukopis a bohémsky dokonalý Pellonpää sú zárukou perfektných dialógov a odemočnených emócii.

Postavy a ich prehrávanie mi nesedia, sprzneniu Klingonov sa dalo vyhnúť vymyslením nejakej inej rasy a šikmé zábery na chodby či lens flare trhajú oči. To zvyšné vyslovene zlé rozhodne nie je. Som zvedavý, kam sa to posunie.