curunir

,,PÓJDEME KÚPIŤ PLÉNKY.“ ,,TY MÁŠ PRACHY?“ ,,NA TY PLÉNKY BUDÚ PRACHY.“ ,,TAK MI KÚP AJ PIVO PROSÍM ŤA, KEĎ UŽ PÓJDEŠ KUPOVAT TÍ PLÉNKY.“ __ Vzhľadom na predchádzajúce Ostrochovského projekty som mal obavy, že Punk je hneď bude vyzerať ako Koza, prípadne Môj pes Killer, ktorých kameňom úrazu bola nerozhodnosť medzi hraným a dokumentárnym spracovaním, čo sa odrazilo na ich technickej stránke.  Punk je hneď je však formálne v poriadku, pretože disponuje kamerou doplnenou o škrabance a neostré zábery (trefná podpora rozprávania), zrozumiteľným zvukom, výbornou hudbou a najmä sofistikovaným strihom, ktorý sa naplno ukazuje v posledných 15 minútach. V svojej podstate pokrýva nejasnú realitu drogovo závislého a nedalo mi nespomenúť si na strihovú skladbu Otca, kde sa pokúša navodiť videnie sveta očami pacienta s alzheimerovou chorobou. Postavy z dna spoločnosti boli samozrejme predstavené skvelo. Ktovie, čo s tých ,,hercov“ je teraz? Sarkastický happy end je vlastne úplne v poriadku, pretože punk´s not dead.  (760. hodnotenie, 56. komentár k filmu)

,,...TY SI DOBYTOK!“ ,,TY KU*VA!“ __  O Autostope som sa dozvedel iba náhodou a zlákaný jeho námetom a recenziami stavajúcimi ho na roveň Hitchera som ho musel vidieť.  Nejde o zlý thriller ponúkajúci niekoľko neočakávaných zvratov a drsnejších momentov (prestrelenie policajtovej helmy); má však veľmi špecifickú atmosféru, ku ktorej mám viacero pripomienok. Ide predovšetkým o lokácie, ktoré dodali pôsobivosti mnohým iným filmom (Jastrabia žena, Meno ruže...) a Franco Nero sa dokonca  tak kvôli práve dokrútenému Keoma, nemusel prakticky pohnúť z pľacu. Lenže aj nescestovaný laik si istotne všimne, že sú na hony vzdialené juhozápadu USA, v ktorom sa dej odohráva.  Priznanie skutočných talianskych reálií by filmu len prospelo a pomohlo by viacej uveriť talianskym hercom predstavujúcich Američanov, čo je najmarkantnejšie vidieť v postave – inak dokonale psychopatického – Davida Hessa. Zmieňovaný sexizmus ťahajúci sa celým filmom bol v danej dobe ,,normálnym“ lákadlom na prilákanie čo najviac divákov, vo výsledku však napriek sarkastickému záveru celku k lepšiemu hodnoteniu nepomohol. (265. hodnotenie, 49. komentár k filmu)

,,OTÁZKA NEZNIE KEDY SA ZASTAVÍ, ALE KTO HO ZASTAVÍ?“ __ O kultovosti Vanishing Point viem už z Tarantinovho Auta zabijak, kde boli jeho kvality toľko vynášané do nebies. Po rokoch, kedy som sa konečne dokopal k jeho sledovaniu musím len súhlasiť, že ide o skutočne majstrovské a z časti nedocenené dielo. Z tradičného priamočiareho rozprávania vystupujú flashbacky z Kowalského minulosti, ktoré o ňom síce mnohé prezradia, avšak jednoznačne interpretovateľná  motivácia jeho jazdy neexistuje. V univerzálnej rovine je preto film manifestom cesty za slobodou a odpútaním sa od nastaveného zriadenia. Iste, toto všetko už bolo vo filmoch nového Hollywoodu zobrazené viackrát, nikdy však v takej esenciálnej forme; v skvelom strihu a najmä výbornej kamera, v žiadanej záverečnej katarzii a s bonusom v podobe nahej hipisáčky na motorke, ako dokonalým symbolom tohto obdobia.  Cleavon Little v podobe rozhlasového moderátora (,,Slepý vedie slepého.“) nielenže predstavuje chorus  príbehu, ale poukazuje tiež na pretrvávajúcu rasovú otázku,  a pri neskutočnej podobe Barryho Newmana na Dustina Hoffmana som si kládol otázku, či nebola hlavná úloha ponúkaná aj jemu. (3056. hodnotenie, 281. komentár k filmu)

,,BOH PREDSA LEN EXISTUJE.“ ,,ÁNO, A CHCE, ABY SI VYPILA POLIEVKU!“ __  ,,Titanic“ Roberta Liebermana som prvý krát videl v marci 1998 na Nove – ako podotýka Lima -, teda v čase, kedy Cameronov opus magnum dobýval kiná. Aj dôvod vzniku tohto filmu preto možno hľadať najmä v podobe ,,predfilmu“ , akejsi ochutnávky pre nedočkavých divákov, ktorý na druhej strane mohol u menej skúsených divákov  vtedy ozaj vyvolať dojem, že sa dívajú na trojhodinový oscarový veľkofilm, rozseknutý pre potreby televízie do dvoch častí. Užívatelia a diváci môžu oba filmy porovnávať iba z dôvodu rovnakej doby ich vzniku, avšak aj to končí keď sa pozrú na diametrálne rozdielne rozpočty oboch projektov. V tomto smere si tvorcovia TV verzie zaslúžia istý obdiv za to, že boli schopný nakrútiť celý film za sumu, ktorá v hollywoodskej verzii išla iba do reklamy. Technické spracovanie je nutné brať s ohľadmi na dané možnosti a potopenie Titanicu je tu znázornené   v ,,tradičných, dramatickosť  vyvolávajúcich“ spomalených záberoch a prekrývačkách. Obsadenie je bez jednoznačných hlavných hrdinov a ľúbostnú líniu medzi – ešte neobjavenou hviezdou – Catherine Zeta-Jones a vtedy obľúbenou televíznou star Petrom Gallagherom , označovanú za červenú knižnicu, si scenáristi vypožičali z novely Morgana Robertsona Márnivosť, pojednávajúcej o fiktívnej skaze lode Titan, ktorá o 14 rokov vopred predpovedala celú katastrofu. Vzhľadom na všetko uvedené ide o absolútne čisté 3*. (1800. hodnotenie, 47. komentár k filmu)

,,UHLÍKOVÉ JEDNOTKY?“ ,,MYSLÍ TÝM ĽUDÍ...“ __ Tak ku 100. výročiu narodenia Gena Roddenberryho som konečne videl prvý Star Trek.  Odhliadnuc od toho, že sa jedná o ,,klasiku“, ide o film, ktorý má už svoje rôčky s radom pozitív i nedostatkov. Predovšetkým by ma zaujímalo, akej cieľovej (vekovej) skupine zamýšľali tvorcovia film určiť, ale vzhľadom na výber hercov by som povedal, že sa zamerali najmä na fanúšikov seriálu zo 60. rokov, ináč si neviem vysvetliť väčšinovú účasť hereckých protagonistov, ktorým už ťahalo na päťdesiatku  a to vo filme s rozpočtom trikrát väčším, než mali Hviezdne vojny, ktoré boli spúšťačom novej vlny sci-fi.  Výber nových, neopozeraných tvárí bolo preto v prípade najnovších dielov od J. J. Abramsa logickou nevyhnutnosťou.  Často sa tu spomína rozvláčnosť filmu a pokiaľ jej dať za pravdu, je ju vidno najmä v tempe pohybu vesmírnych lodí akoby idúcimi tou najnižšou warp rýchlosťou. Na druhej strane treba uznať, že film je doslova nabitý rôznymi viac či menej vydarenými efektami s nepochybným neskorším digitálnym liftingom. Ako napísali iní, inšpirácia 2001: Vesmírnou odyseou je badateľná v rade scén, najmä v absolútne hypnotickom putovaní Spocka do útrob V´Gera.  Takisto by som dal krk nato, že scénami Enterprise vo vnútri V´Gera sa inšpirovali filmári pri navrhovaní mimozemských technológii v Dni nezávislosti.  Napriek všetkému Oscara za vizuálne efekty vyhral toho roku trikovo umiernenejší, a v tej dobe možno presnejší, Votrelec. Kto by si ho však určite zaslúžil bol Jerry Goldsmith, ktorý zložil možno najlepší soundtrack jeho kariéry, hudbu skvelo doplňujúcu obraz a rovnako dobrú aj na samostatné počúvanie.  Scéna, kedy kapitán Kirk mieri v pristávacom module k Enterprise vyzerá priam, akoby bola nakrútená primárne pre hudbu než samotný dej. Podčiarknuté a sčítané: Star Trek je viac než akčným, skôr filozofickým sci-fi, ktoré by sotva divácky uspelo pokiaľ by za sebou nemalo predchádzajúce TV úspechy. (4917. hodnotenie, 276. komentár k filmu)

,,AKO SA MOHLI TIE PRACHY ZMENIŤ NA PRÁDLO?“ ,,TO SA PÝTAM JA TEBA!“ ,,MOŽNO TO BOL ZÁZRAK. AKO S TÝM CHLEBOM A RYBAMI.“ __ Na ,,Oscara“ si celkom dobre pamätám ešte dobrých 20 rokov dozadu, kedy som ho videl v TV a hoci som sa v ňom vtedy strácal, nemôžem zabudnúť na Finucciov, na Stalloneho v netradičnej úlohe aj na štýlové spracovanie. Kým komédia s Funésom je nakrútená v jednom dome so zopár hercami, Landisova verzia je od začiatku viditeľne výpravnejšia; s kulisami New Yorku roku 1931, bohatým komparzom, krásnymi kostýmami a štýlovými úvodnými titulkami sprevádzaných Pucciniho ,,Barbierom zo Sevilly“, ktorý tú zároveň slúži ako hlavný hudobný leitmotív, keďže dianie na scéne je ozaj podobné talianskej opere.  Kritike na americkú verziu odzrkadľujúcu sa v nižšom hodnotení ozaj nerozumiem, pretože v mojich očiach sú oba filmy rovnocenné. Kým Funés použil svoj tradičný afekt a grimasy, na Stallona si treba zo začiatku zvykať, ale ako sa ukáže, úlohu mafiánskeho bossa vedel tak dobre podať komicky, že ozaj prevyšuje zvyšok osadenstva. To, že sa film dočkal nominácií na Zlatú malinu považujem za irelevantné, pretože Stallonovi sa týchto pôct dostávalo pravidelne nehľadiac na skutočné kvality daného diela. Ja som rád, že som film po toľkých rokoch opäť videl.  ,,VARI SI NIKDY NEPOČUL O PROHIBÍCII?“ ,,AKOBY NIE. ZAČO BY STE INÁČ KÚPIL DOM.“  (6897. hodnotenie, 274. komentár k filmu)

,,..A TOMU ŠAMANOVI DAJTE BRÓM, MÁ KOLIKU." __ Takto; mlátenie sa ,,Chudého a Tučného" som mal ako malý rád, hlavne všetok ten rachot a bengál a aj preto som tento film kedysi na Silvestra sklonku 90. rokov uvítal a bavil som sa. Azda preto, keď som si chcel niektorý z filmov tejto dvojice padla  možno zo sentimentálnych dôvodov voľba práve sem. Ostrov nevyznačený na mapách ponúka X rôznych vtipných príležitostí  a scenár ich pre zameranie sa na čo najširšie publikum prevažne využil. Inak povedané, od ľahkej letnej komédie divák ani viacej čakať nemôže. Predsa len som sa viac než na ranách a úderoch najväčšmi smial na homosexuálnej pirátskej bande a ich precitlivelosti.  Nedostatky dvoch záverečných point sú vzhľadom na žáner odpustiteľné, avšak neznamenajú, že by som sa k týmto komédiám znovu vracal. Veď už sú dávno pasé, že? (6468. hodnotenie, 164. komentár k filmu)

,,NEMÁM RADA ČERVENÉ SVETLÁ. PRIPOMÍNAJÚ MI MOJE ROKY V BORDELI.“ __  Mnohým tu prekáža rozťahaná prvá polovica venujúca sa fungovaniu podzemnej základne, avšak kto trocha pozná Crichtonove diela vie, že práve opis fungovania technológií je pre autora príznačný.  Nakoľko som mal v čase sledovania rozčítaný jeho slávny Jurský park, kde vysvetľovanie technológií zaberá značnú časť knihy – z čoho si však Spielberg zobral do filmu iba fragmenty – viem to posúdiť a táto skutočnosť mi pri sledovaní vôbec neprekážala, preto som sa pri sledovaní ani na okamih nenudil a lahodil som si najmä v technickom prevedení. V tomto smere je nutné podotknúť, že film polstoročie nezostarol o nič viac ako iné dielo toho obdobia a delenie obrazoviek bolo vtedy akosi v móde. Wise točiť rozhodne vedel, postupne buduje pohlcujúcu atmosféru vygradovanú v tak úžasných záverečných piatich minútach, že som od nervov takmer prestal dýchať a prudko som uvažoval, že ,,Kmeň Andromeda“ (ktorého vysvetlenie názvu je hriešne nevysvetlené) udelím päť hviezdičiek.  Možno sa to zmení pri ďalšom pozretí; pritom som sledovanie toľké roky odkladal... (2097. hodnotenie, 157. komentár k filmu)

,,MĚLI BY STE VIDĚT JAK TO VYPADÁ V KARPATECH.  HRABĚ POLANSKI MI VYPRÁVĚL, ŽE ZA CELOU ZIMU TAM VYSÁL JEDINÉHO VYCHRDLÉHO DŘEVORUBCE.“ __ Svadbu upírov som videl kedysi veľmi dávno, zrejme v čase jej TV premiéry a letmo si pamätám, že sa mi vcelku páčila (jedenie cesnaku). Hrušínského najml. som dovtedy poznal iba s Discopříběhu a  nepochybne aj tu bol obsadený najmä pre zvýšenie dievčenského publika, zato Petr Nárožný sa ukázal ako tradične dobrý zdroj zábavy. Terajšie sledovanie ma akosi nostalgicky vrátilo do 90. rokov, ocenil som zopár frkov, neskrývanú inšpiráciu slávnou upírskou komédiou, odkazmi na danú dobu (kapelník zo Salzburgu) a veľmi dobrým hereckým obsadeným v ktorom ma zaujali tiež Miroslav Táborský a najmä Viktor Preiss, ktorý pri správnom nasvietení pôsobí ozaj démonicky.  Film však postupne stráca prvotnú ľahkosť a postupne mu značne dochádza dych, najmä pri záverečnej dvojitej svadbe, ktorá prichádza s neprekvapivou pointou.  Využitie melódie z Verdiho Nabucca pri záverečnej piesne mi prišlo natoľko zvláštne, až som začal uvažovať, čo sa tým sledoval. Zrejme však išlo o jeden z paradoxov danej doby. (7740. hodnotenie, 282. komentár k filmu)

,,DNES PLATÍ ČO JE VEĽKÉ, TO JE STARÉ." ,,TAKŽE VEĽKÉ UŽ NIE JE DOSŤ DOBRÉ?" __ ... alebo inak povedané, čo je veľké, to je staré a už neaktuálne; je jedným z leitmotívom filmu, ktorý nachádza uplatnenie aj v súčasnosti. So sledovaním Obra som kvôli jeho obrej dĺžke otáľal veľmi dlho, napokon som ho zhltol ako malinu na dve pozretia, pričom bez prerušenia by som nemal problém pozrieť si ho na jeden záťah. Natoľko ma zaujal. Veľké epické rozprávanie o tom, ako sa z upachtených rančerov stali ropní magnáti a vážení občania nepochybne vie o diváka vyvolať asociáciu pôsobiacu prequelom k Dallasu. ,,Obor" sa však ako trojgeneračná rodinná sága, ktorá sa vo vedľajšej dejovej línii zaoberá otázkami rasizmu a vykorisťovania menšín, čo v čase vzniku filmu mohlo vyvolať toľko kontroverzie, že sa akademici rozhodli prisúdiť mu Oscara iba za réžiu a uprednostiť tak nekonflitkný a trocha komediálnu Cestu okolo sveta za 80 dní, ktorá zobrala cenu aj za najlepší adaptovaný scenár (!). Ikonický je film aj vďaka poslednej úlohe Jamesa Deana v dospeláckej úlohe, do ktorej však úplne herecky nedorástol. Film je obrazovo naozaj krásny a pokiaľ si ho v budúcnosti ešte raz pozriem, dúfam, že to bude na Blu-ray a na čo najväčšej možnej obrazovke (1103. hodnotenie, 99. komentár k filmu)