curunir

,,...VIEŠ ČO TO JE ZAKRIVENIE ČASOPRIESTORU?" ,,NIE SOM SI ISTÝ, ŽE PRÁVE VIEM, ČO TO JE." ,,POCHYBUJEM, ŽE V TOM MÁ NIEKTO ÚPLNE JASNO..." __ Predovšetkým treba napísať, že text distribútora je v mnohom mylný a žiadni od ľudí nerozoznateľní roboti ani hrôzostrašné Mesta svetla sa vo filme nevyskytujú tak, ako je tu písané. Jediný robot, ktorý tu vystupuje je akýsi lietajúci mix fotoaparátu s kuchynským spotrebičom a či je Mesto svetla hrôzostrašne sa vôbec nedozvieme, keďže sa nakrátko panoramaticky objaví až v samom závere a naopak, na hrdinov príbehu má skôr optimistický dojem. Počas sledovania som neustále nadobúdal dojem, že sa jedná o adaptáciu nejakej (knižnej) predlohy, kde je všetko vysvetlené podstatne lepšie, pretože tu si divák na mnoho vecí musí urobiť názor sám, teda pokiaľ sa mu chce vo všetkom orientovať, pretože film obsahuje celý rad ,,WTF momentov" od čudesného prológu, ktorý, ako sa zdá, nakoniec nemá pre príbeh žiaden prínos (a scenárista sa v ňom akurát dobre zamotal) a spomínaný záver je tiež značne nelogický vzhľadom nato, aké ,,apokalyptický hrôzy" dovtedy rodina prežila. Ide síce o strašnú hlúposť, ktorej dávam podpriemerné hodnotenie, ale vo výsledku sa nato nepozerá zle. Má to príjemnú stopáž, hrá tu len sedem hercov a hrá tu tiež miestami slušná hudba a najmä je to množstvo rôznych špeciálnych efektov, ktoré plne zodpovedajú svojej dobe, avšak milovníci stop-motion animácie a maľovaných pozadí budú spokojní. Najväčším negatívom je teda slaboduché vysvetlenie deja a všetkých jeho príčin, pre ktoré by bol možno potrebný vyšší rozpočet. (12. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,BYŤ V TEJTO KRAJINE CHUDOBNÝM JE NEBEZPEČNÉ." __ O ,,Nebeskej bráne" i o jej neslávnej povesti viem roky a možno práve preto som jej sledovanie dlhodobo neriešil, nieto ešte odkladal na vhodnejšiu dobu, aj keď tá nakoniec prišla. Aj tu som najprv musel prejsť istou duchovnou prípravou predtým, než som si film pustil. Celkové rozpoloženie diváka počas sledovania je veľmi dôležité, keďže sa nejedná o oddychové dielo, navyše poznačená obrovským rozsahom. Nad tým, čo Michael Cimino nakrútil by David Lean žasol a John Ford zaplakal. Samozrejme mám k videnému pripomienky, zároveň som uchvátený tým, čo som videl už len pre perfekcionalizmus hraničiaci s Ciminovým bezbrehým velikášstvom, čím je nutné zdôrazniť, že ,,Nebeská brána" je síce zdĺhavá (a pre mainstreamového diváka nevhodná), no na druhej strane nenudí a osobne som si tri a pol hodinový film užíval každým dúškom. V tomto smere treba zdôrazniť, že epickosť dosahuje dielo skôr svojou formou než obsahom a bezpochyby tu tkvie hlavná príčina jeho neúspechu. V režisérskej verzie, kde prvých dvadsať minút tvorí - na prvý pohľad nesúvisiaci - prológ z Harwardu, sa o zápletke dozvieme po štyridsiatich minútach a vyše ďalších dvoch hodín trvá, kým tento v obrysoch jednoduchý príbeh začne spieť do svojho finále. Viem si predstaviť, že pod rukami iného režiséra by vznikol rezký dvojhodinový! western (takže aj zostrihaná 149 minútová verzia by v čomsi presahovala), čím by však prišiel o všetky, často drobné prvky, ktorými je ako celok zaujímavý. Boli by sme ochudobnení o spomínaný prológ a epilóg na lodi (vďaka čomu sa zdôrazňuje tragický ráz života hlavného hrdinu), o tanečnú sekvenciu na korčuliach (slúžiacu na zbúranie dogmy o zaostalosti prisťahovalcov tým, že ukáže, ako sa vedeli zabávať) a možno tiež o to, ako prisťahovalci v noci pred bitkou spievajú ,,Slovenské mamičky", pričom autor hudby David Mansfield zvolil melódiu tejto piesne aj pre scénu oplakávania Christophera Walkena. Lepšej charakterizácii postáv však na ploche svojej gigantickej dĺžky venuje film veľmi málo priestoru a niektoré pasáže mohli skôr padnúť za obeť tomu, ako sa Kristofferson stal zástupcom zákona, Walken lovcom zločincov, aby boli lepšie načrtnuté motivácie postáv. Nakoniec sa prikloním k nižšiemu hodnoteniu kvôli vyššie uvedeným nedostatkom, aby som opantaný zdigitalizovanou blu-ray verziou (ktorejpritom nejde nepodľahnúť) nestratil objektívnosť, jedným dychom však dodávam, že pri ďalšej projekcii dám možno plný počet hviezdičiek. Oscar za výpravu mal miesto ,,Indianu Jonesa" putovať sem, Vilmos Zsigmond mal byť za svoju brilantnú prácu minimálne nominovaný. (454. hodnotenie, 64. komentár k filmu)

,,DOLÁR! SKORO SOM ZABUDOL AKO DOLÁR VYZERÁ. TU JE IBA ZLATO." __ Narozdiel od ,,Kaňonu samé zlato", kde sa prvé zmysluplnejšie dialógy objavia až v 3/4 jeho 20 minútovej dĺžky a výsledná pointa natoľko nenadchne, "Claim na Hluchém potoku" je so svojimi napaditými dialógmi a dobre prepracovanými charaktermi postáv (najmä hierarchia dua Hrušínský + Kostelka) o poznanie funkčnejší. Akurát nerozumiem, ako sa mohlo na vybrakovanom pozemku objaviť zlato za pol milióna (teda áno - kto má odhodlanie, nájde). ,,Poslední výstřel Davida Sandera" som videl dvakrát, naposledy asi pred 10 rokmi, dej si v obrysoch pamätám bez viacerých podrobností, preto by som v jeho hodnotení zvolil ,,zlatú" (veď o čo iné v poviedkach ide?) strednú cestu. (186. hodnotenie, 17. komentár k filmu)

Najväčšou zvláštnosťou filmu je funkcia mena hlavného hrdinu, čím pôsobí absolútne nevídane a zatiaľ som sa ničím podobným inde nestretol. Scottova postava sa volá Glaucus a meno ,,Herkules" používa skôr ako pseudonym, aby mohol ostať v utajení pred nepriateľmi. Inak je však obdarený všetkými atribútmi, aké sú s týmto silákom spájané. Všetko ostatné predo mnou už rozobral AGAMENON, predovšetkým použitie recyklácie z predchádzajúcich peplumov, pričom sa nejedná iba o rekvizity, ale tiež viacero skôr okato vystrihnutých záberov, najmä z akčných alebo davových scén. Kto má zo žánru už čo-to napozerané, ľahko tieto ,,nedostatky" odhalí. Moloch má síce fajn železnú masku, inak jeho zohavenie nie je príliš vydarené, nevraviac o tom, že sa správa ako taký pako a miesto toho aby si užil so ženami do nich radšej strieľa šípy. (6. hodnotenie, 3. komentár k filmu)

,,POKIAĽ NEVERÍŠ MNE, TAK DÔVERUJ ASPOŇ KARTÁM." __ S Kráskou a zvieraťom to vôbec nie je ľahké. Každý z tvorcov hranej verzie je postavený pred ťažkú úlohu, ako námet uchopiť a či ho vystavať ako rozprávku (pre deti), alebo ho určiť skôr staršiemu publiku. Najvhodnejšou možnosťou by mala byť - ako to v takýchto prípadoch býva - ,,zlatá stredná cesta“, na ktorú sa snažil dať aj Christophe Gans, miestami však predsa len poblúdil. Na Krásku a zviera som sa naozaj tešil, aj keď som vďaka skúsenostiam s predchádzajúcou režisérovou tvorbou vedel, že nie všetko dopadne ideálne. Zo začiatku, kvôli prehnaným archetypom, film ozaj vyzerá na riadny prúser, dokonca som si začal vravieť: ,,Ja som to vedel...“ Po počiatočnej skepse neostane režisér a scenárista v jednej osobe nič dlžný svojim hororovým koreňom, dokonca v scénach, kedy je už zviera na scéne, no nevidíme jeho tvár, riadne prituhuje a v takých momentoch sa o rozprávku nejedná ani náhodou. Naopak, vždy keď sa zjavia na scéne ,,roztomilé zakliate psíky“ sĺzava celý film do infantilného predstavenia v snahe uspokojiť potenciálne masy, čo je však pre vybudovanie jednotnej atmosféry zničujúce. Okrem toho, postáv je zbytočne veľa, sú prakticky nevyužité, prípadne zbytočné, navyše ich motivácie, pravdepodobne z dôvodu diváckej znalosti predlohy, tu nie sú nijako hlbšie predstavené. Vedľajšej línii súvisiacej s kliatbou nemožno uprieť prepracovanosť. Vizuálne je film natoľko uhrančivý, že občas spadáva do gýču (plačúca socha), dokonca mám silné podozrenie, že sa Gans inšpiroval Burtonovou ,,Alenkou v ríši divov“, veď aj hudba znie niekedy až elfmanovsky. Miesto nezmyselne efektného finále, mal ísť príbeh viacej do hĺbky, rozvinúť chýbajúcu ľúbostnú líniu a zároveň neskončiť v závere predčasne. V zásade však nad videným vyslovujem skôr spokojnosť, počiatočné obavy sa nenaplnili aj keď nevydarený český dabing nepochybne ubral filmu na výraze. Každý, kto ide porovnávať s Herzovou verziou je úplne mimo. Gans nakrútil film čerpajúci z Cocteauovho diela, pravdepodobne jeho novodobú kópiu. (1852. hodnotenie, 134. komentár k filmu)

,,DOVOĽTE MOJEJ DUŠI ODOBRAŤ SA DO OČISTCA." ,,VY STE ZRUŠIL OČISTEC." __ Film sa rozvíja len pozvoľne, postupne sa však vďaka slušnej réžii rozbalí do veľmi solídnej drámy naberajúcej grády aj bez použitia výrazných dramatických sekvencií (film je bez akejkoľvek akcie). Jean Simmons vedela postave mladej Alžbety dodať potrebnú dominanciu a nechýba jej sebaistý herecký prejav, zato chlipný Charles Laughton mi pripadal, akoby všetky kreácie Henricha VIII. až príliš spoľahlivo prebral zo svojej rovnakej predchádzajúcej oscarovej úlohy. Pripomienky by som mal k retrospektívnemu podaniu príbehu, kvôli ktorému sa, v inak pôsobivom závere, objavujú isté muchy vzťahujúcimi sa k nedopovedaniu nástupníctva Alžbety na trón. V tej dobe sa zrejme tvorcovia zdráhali ukázať pálčivú smrť malého kráľa Eduarda, ktorá by inak excelentne hrajúcemu detskému predstaviteľovi mohla zabezpečiť minimálne nomináciu na najvýznamnejšie filmové ocenenie. A samozrejme, keď je pod hudbou podpísaný Miklós Rózsa, treba očakávať patričnú kvalitu. (2. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

,,...ČAKALI AŽ ZAČNE VIAŤ VIETOR." __ Niekedy v prvých rokoch nového milénia som na ČT 2 v rámci akéhosi dokumentárneho cyklu o filmových žánroch v časti venujúcej sa historickým filmom videl tiež krátku ukážku z tohto diela, ktoré prezentuje iný spôsob nakrúcania či pohľadu na daný žáner, ktorého najznámejšiu podobu máme spojenú s hollywoodskou kinematografiou. Dej sa síce odohráva v minulosti, ale históriou sa prakticky nezaoberá. Táto skutočnosť je viditeľná v strohej vizuálnej koncepcii celého diela, v istej snahe o (možnú) autentickosť, v úsporných rekvizitách a dekoráciách v kontraste s početným komparzom netrpezlivej armády v pozadí, čím miznú akékoľvek pochybnosti o nedostatočnom rozpočte. Hlavným zložkou filmu sú prirodzene silné herecké výkony, ktorým dominuje 13 ročná Tatiana Papamoschou v titulnej úlohe Ifigénie (,,Smrť bude mojou svadbou, deťmi i slávou."), Irene Papas prirodzene tiež zaspieva a protagonista Agamemnóna sa natoľko podobal na Iana Holma, že som sa tejto asociácie nevedel zbaviť počas celého sledovania. Dusná atmosféra bezvetria spolu s razantnou hudbou slávneho skladateľa Mikisa Theodorakisa dotvárajú stupňujúce sa napätie a bezvýchodnosť situácie smerujúcej k nevyhnutne očakávanej tragédii. Jedinú pripomienku mám k tomu, že v inak nezabudnuteľnom závere mi predsa len chýbala väčšia explicitnosť Ifigéninej obety, kedy všetko (zrejmé) ostane (nejasne) zahalené v hmle a výkrikoch. Znalci predlohy určite vedia, čo nasledovalo. (51. hodnotenie, 12. komentár k filmu)

,,...MNE IŠLO O TO, ABY NEBOLO JEDINÝM POUČENÍM Z DEJÍN, ŽE SA Z NICH ĽUDIA NEPOUČILI." __ Mňa okrem stručných faktov zo života zaujal najmä druhý pohľad na život tohto významného spisovateľa historicko-populárnej literatúry (JUDr. Zamarovský totiž žiaden erudovaný historik nebol), ku ktorému sa i sám priznal, že okrem tuhého fajčiara nie je tiež žiaden abstinent. Istotne sa dal Zamarovského portrét nakrútiť aj lepšie, buďme však radi aspoň za niečo a možno sa niekedy dočkáme filmu, ktorý ho predstaví komplexnejšie. Prínosom mi tiež bolo dozvedieť sa, že nádherná skladba ,,Walking in the Air" nepochádza od Nightwish, ako som sa sprvoti domnieval. (1. hodnotenie, 1. komentár k dokumentu)

,,NECHCE MI NIEKTO POVEDAŤ, PREČO HĽADÁME PONORKU UPROSTRED DŽUNGLE?" __ Cloverfield meets Pacific Rim. Špičkovými trikmi nadupaný film, ktorý sa však nesnaží hrať na efektný blockbuster. Koncepčne je nová Godzilla skvelá (konečne žiadna gigantická príšera len demolujúca veľkomesto), obsahovo však chvíľkami kríva. Úvod a rozbehnutie deja je pridlhé (Godzilla pripláva až v polovici filmu - v pokračovaní to už tak zrejme nebude), Watanabeho postava je viac-menej zbytočnou a to, aký štek tu dostane Juliette Binoche dokazuje, že v poslednej dobe zrejme berie čo príde. Napriek tomu, že som si vo filme nevšimol žiadnej zbytočnej spomaľovačky alebo obdobného klišé, má Gareth Edwards problém s tempom príbehu, preto ma to nakoniec nebavilo toľko, ako som čakal. Cez všetky výčitky a nedostatky sa však jedná o lepší film než je Emmerichova verzia. (10 235. hodnotenie, 1072. komentár k filmu)

,,VOLGA SA VYLEJE Z BREHU A MY JEDNÁME O LEKCIÁCH PLÁVANIA." __ Je pravdou, že triky v tomto filme sú naozaj zastaralé (už vtedy nestáli za veľa - porovnajte si z tohoročným ,,Votrelcom") a bez väčšieho preháňania znesú porovnania s béčkovými brakmi z 50. rokov. Okrem iného aj Rosenthalova hudba, v niektorých okamihoch ľahko pripomínajúca jeho neskorší ,,Súboj titanov" je taká prvoplánová a motív rútiaceho sa Meteoritu napriek zapojeniu elektroniky pôsobí skôr archaicky. Čo mi však vadilo najviac, že celá hrozba dopadu meteoru je tu často braná ,,akoby mimochodom", všetko sa síce vykváka do éteru, no obyčajní ľudia žijú ďalej svojim normálnym životom, akoby tušili, že sa žiaden armageddon konať nebude, až o 21 neskôr a aj vtedy všetko skončí rovnako. Ako už bolo spomenuté, perfektne rusky speakujúci Brian Keith ako Dr. Dubov je príjemným spestrením, zvlášť keď volá na ambasádu, uvedomíte si, že v prítomnosti takého človeka vás nič zlé postihnúť nemôže. Ale to, či po odvrátení hrozby zničenia Zeme naďalej pokračovala Studená vojna, sa scenár zdráhal odpovedať. (163. hodnotenie, 12. komentár k filmu)