curunir

,,S PEKLOM SOM TU UKRIŽOVANÝ." __ Na filme oceňujem najmä jeho atmosféru, zasadenie do prakticky neurčitej doby a neurčitého priestoru vyvoláva, ako podotýka aj Karlos80, dojem akejsi post-apokalyptickej vízie. Jeho ďalším znakom je striedmosť - hrá tu iba 7 hercov, pričom dej sa krúti iba okolo troch postáv a popritom sa ani nijako neplytvá dialógmi, dokonca postava Adorfovej dcéry sa (možno pre lepší efekt - alebo radšej) ani raz nedostane ku slovu. Prekvapila ma scéna ,,Mario Adorf proti nákladiaku", ktorá ukončila dovtedajšiu klasickú hru na mačku a myš, ktorá tvorí základ celého filmu. Čo by však celku prospelo je prestrihanie aspoň o nejaké minúty, pretože najmä v druhej polovici mu dochádza plyn a objaví sa aj neopodstatnená nahota. Pozrel som si ho však rád, pretože ide o zabudnutú raritu, ktorá rozšírila moje filmové obzory v rámci žánru ,,eurowesternu". (16. hodnotenie, 4. komentár k filmu)

Vcelku zaujímavému námetu treba len viacej vybrúsiť scenár, pretože najmä úvod a záver pôsobia nanajvýš zvláštne, nelogicky i prvoplánovo. Čo už je to za vojenskú eskortu, ktorá sa okamžite pri prvom výstrele bez odporu vzdá? Okrem toho je veľmi na škodu, že trojica banditov už viacej nezasiahne podstatnejšie do deja a z prípadného záverečného stretu týchto dvoch skupín hrdlorezov (ktorých by až vtedy bolo 9, odhliadnuc predchádzajúcich strát) by mohlo vzísť správne brutálne a naturalistické finále. Veľká škoda premárnenej šance. Oceňujem však absolútnu nepredvídateľnosť deja (v polovici ma prekvapila smrť postavy o ktorej som si myslel, že vydrží do konca), absenciu jednoznačnej hlavnej postavy (žeby šerifova dcéra?) i využitie gore efektov, ktoré posilňujú surovosť a bezútešnosť snímky. Poriadnejšie spracovaný remake by som uvítal. (86. hodnotenie, 23. komentár k filmu)

,,...VTIPKOVAL O NICH HOVORIAC, ŽE AK SÚ NA MARSE DINOSAURY, TIE GRANÁTY SA O NE POSTARAJÚ." __ Zhruba do polovice je TO (alebo ak chcete IT!) za slušné 3*, pretože napriek odvšadiaľ sa valiacej typickej sci-fi béčkovosti 50. rokov, má film slušnú záhadnú atmosféru, ktorú nepokazí ani príchod monštra na scénu (ako už bolo poznamenané môže pripomenúť Netvora z Čiernej lagúny), keďže býva často efektne zahalené tieňom v miestnosti prípadne nejakým oparom. Celkovo o ňom možno povedať, že síce nepôsobí hrozivo, ale napriek spomenutej namaľavanej papuli nie je ani vyslovene smiešne - na danú dobu je lepším priemerom. Lenže od druhej polovice sa spustí taká smršť fantazmagórií, z prsta vycucnutých teórii o pôvode monštra (filmu skôr škodia a ich zamlčanie by mu všetkému len prospelo), či vyložených nezmyslov, kedy si napr. chlapi vyzujú topánky, aby nerobili priveľký hluk a tým pripravili pascu, pričom na druhej strane zase zvyšok posádky začne úmyselne na seba upozorňovať. Problémom filmu je však malá miera invencie, šablónovitosť a absencia snahy o zmenu jeho rytmu aspoň v závere, čo je možné vidieť v sústavne sa opakujúcom zábere rakety letiacej vesmírom. Inšpirácia pre spomínaného ,,Votrelca" je badateľná nielen v scéne so šachtou, ale napr. tiež letmo v boji o jednotlivé podlažia (vo Votrelcovi sa jeho ,,krv" prepálila cez niekoľko podlaží), prípadne výraznejšie v záverečnom skoncovaní s ním. Záver, v ktorom je Mars (Červená planéta) označený ako symbol smrti je typickou americkou propagandou Studenej vojny, počas ktorej sa takto metaforicky označoval ZSSR. (71. hodnotenie, 13. komentár k filmu)

,,MNE JE ĽAHŠIE ZAVRAŽDIŤ DÁKE MONŠTRUM, NEŽ NEJAKÉHO BOHA." __ Tento mnou dlhoočakávaný film sa mi podarilo vidieť v slabej VHS kvalite so nepríliš vydareným jednohlasným českým dabingom, kedy prekladateľ často predkladal nemecký text neúplne a voľne. Práve takáto skutočnosť výrazne poznamenáva celkovú kvalitu videného a v budúcnosti by som si film radšej pozrel s titulkami. Celkovo ide o námetovo nevšedné a istým spôsobom veľkorysé béčko, ktorého nedostatky sú jednak v slabšom scenáristickom rozvití dvoch vedľajších dejových línii (krádež diamantov a vražedný kult), a takisto v nižšom rozpočte, kvôli ktorému je akcia pomerne málo atraktívna. V priaznivejšom prípade by som si vedel predstaviť zapojiť napr. do záverečnej konfrontácie s ,,Q" - namiesto lacnými samopalmi vyzbrojených policajtov - armádu, kde by mali zastúpenie aj vrtuľníky. Stop-motion animácia je na pomerne slušnej úrovni, v tej dobe a za daných podmienok nešlo trikovú zložku spracovať vo výrazne lepšej kvalite. Napriek všemožným spomínaným výčitkám a nedostatkom (absencia policajnej logiky ako spomína v 2. bode užívateľ ,,pepua" alebo prekvapivo nevýrazný David Carradine) je ,,Q" béčkom, ktoré si dokáže získať divácke sympatie. (64. hodnotenie, 9. komentár k filmu)

,,TOTO JE TVOJ BOH? VRAH DETÍ?" __ Na každý nový Scottov výpravný film sa vždy teším, aj keď viem, že sa na neho určite znesie celá rada pripomienok a trvá aj niekoľko rokov, kým sa všetko utrasie. Žiaľ, výhrady voči kinoverzii ,,Exodu" mám aj ja. Áno, najväčšie problémy má film v strihu a postavách, o niečo menej - ako je už u Scotta tradičné - v scenári. Narozdiel od ,,Gladiátora" alebo ,,Kráľovstva nebeského" , kde je každá z menších postáv slušne načrtnutá, sú tu vedľajšie postavy zbytočné. Preto tu také herecké esá ako Kingsley a Weaver vyznejú takmer ako komparz a to ešte nespomínam napr. Mojžišovho brata Árona alebo iných. Takmer všetky vedľajšie postavy nemajú čo hrať a sú teda nepotrebné, pretože je to tak napísané v scenári, ktorý sa zameriava predovšetkým na vzájomnú konfrontáciu medzi Mojžišom a Ramzesom (o Exode prakticky ani nie je). Preto si pohrávam s myšlienkou, že pri prípadnom prerobení do divadelnej hry by spektákel skončil ako komorný príbeh o troch postavách, Mojžišovi, Ramzesovi a Bohu, ktorého celkom zaujímavo stvárňuje malý chlapec. Tieto nedostatky by sa mohli zmazať pri rozšírenej verzii, dlhšej kľudne aj o pol hodinu, no podľa všetkého vraj nebude. Silné zostrihanie je badateľné prakticky počas celej dĺžky filmu, aby som však prácu strihača úplne nehanil, strih niektorých scén sa mi celkom páčil (Ramzes hádže kamienok, pričom ho do koryta hádže aj Mojžišov syn). 3* udelené ,,Exodu" znamenajú, že ide o doteraz najslabší zo Scottových výpravných počinov. Veď ani vizuálne vyznenie nie je také omračujúce. Jednou z možných odpovedí na slabšie a pomerne rutinné spracovanie vďačnej témy môže byť Tonnyho smrť, veď Ridley venoval ,,Exodus" bratovej pamiatke. (6675. hodnotenie, 521. komentár k filmu)

,,PREČO VŠETKY ŽENY ODIŠLI?" ,,KEBY PRIŠLI RUSI DO PARÍŽA, OSTALI BY AJ VAŠE?" __ O Bondarčukovej verzii slávneho Tolstého diela viem roky rokúce. V roku 2010 sa mi podarilo vidieť "Waterloo" a predovšetkým z jeho ústrednej časti som bol absolútne ohromený. Vždy si rád pozriem veľké davové a bojové scény v starších filmoch, ak sú dobre spracované. Potom prišla jeseň 2011 kedy sa mi podarilo natrafiť na všetky štyri diely "Vojny a mier" a na základe predchádzajúcich dobrých skúseností som sa tešil, ako si postupne tento uznávaný kolos, majúci ešte viac pochvalnejšie referencie ako Waterloo, vychutnám. Ach... Jedným slovom: des. Hrozne nezaujímavé, mdlé, nerozumel som postavám a dej ma absolútne ničím neupútal. Prvý diel bol vtedy v mojich očiach na 2* , ktoré som mu vtedy neudelil, keďže som nevidel zvyšok, aj keď akékoľvek ďalšie sledovanie bolo v nedohľadne. Veď prečo by som sa mal pozerať celé hodiny na niečo, čo ma nebaví? Ubehlo niekoľko rokov, prišla jar 2015 a ČT lákala divákov na sledovanie ,,jedného z najvýpravnejších filmov všetkých čias". Keďže sa mal film vysielať v akomsi pôvodnom dabingu niekedy zo 70. rokov, vravel som si, že tento raz mu dám opravnú šancu, nakoľko z viacerých predchádzajúcich skúseností viem, že dabing staršieho dáta má, aspoň pre mňa, punc akejsi výnimočnosti a ak je dobre spracovaný, vie vyzdvihnúť aj kvalitou slabšie dielo. Dabing je však iba dabing a ak je raz film celý zle nakrútený, má nevyrovnanú réžiu, prapodivné dialógy, nedá sa mu v tejto oblasti nijako pomôcť. Priznám sa, že ani v tomto prípade som od začiatku do konca nevidel všetky štyri časti Bondarčukovho gigantického diela, trúfam si však napísať, že aj z toho si viem utvoriť definitívny obraz. "Vojna a mier" je strašne patetická, pretože sme takmer neustále svedkami silného hereckého prehrávania takmer všetkých zúčastnených. Kedy nebolo tých veľkolepých scén, sledovanie by bolo absolútne neznesiteľným. Vnútorné monológy postáv typu: ,,Tak toto je smrť? Ale ja ešte nechcem zomrieť." často mierené priamo tvárou do kamery k divákovi sú za prispenia dramatického chorálu otravné. Navyše sa tento hrozný nešvár preniesol aj do tých monumentálnych bojových sekvencií, čím si aspoň podľa mňa absolútne rozbité. V boji sa má podľa mňa bojovať, rozmýšľať vtedy nad smrťou nie je čas a nad niečím takým majú postavy uvažovať večer pred bitkou. Viem, že všetky tieto myšlienky čerpajú z literárnej predlohy, museli byť však tak prvoplánovo prebrané? Niekedy, tuším v roku 2003 som videl iba 2. diel americkej verzie nakrútenej v 50. rokoch (aj na základe toho, že ich Američania predbehli chceli mať Rusi svoju vlastnú verziu tohto diela) a nebola až taká zlá, trúfam si povedať minimálne o jednu hviezdičku lepšia. Na základe uvedeného preto nehodnotím jednotlivé diely zvlášť, ale takto ako celok, nakoľko sú v mojich očiach svojou (ne)kvalitou rovnocenné. (248. hodnotenie, 24. komentár k filmu)

,,NECHCEM VIAC VIDIEŤ LEVY, IBA AK TIE PRED POLICAJNÝM RIADITEĽSTVOM." __ ...zahlási Ava Gardner v slovenskom dabingu a ako Bratislavčan okamžite viem o čo sa jedná. Hneď zo začiatku je istou zaujímavosťou, že ,,Mogambo" - ktorého význam nie je nikdy objasnený a je preto skôr stávkou na lákavý dobrodružný filmový názov - obsahuje podobne ako o dva roky staršie ,,Bane kráľa Šalamúna" (rovnaký kameraman Robert Surtees) iba čisto diegetickú hudbu, čo bolo v danej dobe takmer novátorský počin, vďaka ktorému film napr. pri ľúbostných scénach s typickou predstavou presladených harmónii, nikdy neprepadne do klišé. V námete sa však obe snímky rozchádzajú. Kým ,,Bane" sú safari dobrodružstvom, ,,Mogambo" je štúdiou vzťahov v lákavom exotickom prostredí. Okrem toho je film lákavý aj herecky. Kvalitné výkony oboch ženských predstaviteliek boli aspoň odmenené oscarovými nomináciami a svojou atraktívnosťou im už môže rovnať iba scenár plný príjemných hlášok a skrytých narážok. Africký Casanova Clark Gable je aj v staršom vydaní taký ťažký frajer, že si bez akýchkoľvek následkov môže viac krát dovoliť odhodiť aj nedofajčenú cigaretu do suchej trávy. (86. hodnotenie, 12. komentár k filmu)

,,Hon" sa mi páčil, avšak na udelenie plného počtu hviezdičiek nie je, keďže k nemu mám niekoľko pripomienok súvisiacich najmä so scenárom a strihom. Vo príbehu vlastne nie je za nič vinné malé dievčatko, ale dospelí, ktorí sa často správajú až neuveriteľne hlúpo, najmä pokiaľ ide o riaditeľku školy a rovnako tiež ,,psychológa", ktorý neváhal ísť pri rozhovore s Klárkou až do absurdných detailov (,,Keď trčal do vzduchu, vyšlo mu z neho aj niečo biele?" - kto už dáva malému dieťaťu takéto otázky?). Celkovo mi abnormálne a ničím nepodložené odsúdenie Lucasa prišlo veľmi prehnané (napr. pri scéne bitky v obchode ma udivilo, prečo Lucas nezavolal políciu - veď má predsa nato nárok?). Vizuálne sú príjemné scény z lesa, hudobná striedmosť je prakticky nebadateľná. (17 737. hodnotenie, 1400. komentár k filmu)

,,FILM, KTORÝ FRANCIS ROBÍ, JE METAFOROU CESTY DO VNÚTRA ČLOVEKA." __ Aj napriek rôznym zaujímavostiam, ktoré sa dnes dajú o nakrúcaní filmov vypátrať, je Coppolova režisérska apokalypsa skvelým spätným exkurzom do - na všetkých frontoch - nesmierne náročného nakrúcania, ktoré bolo napokon dotiahnuté do úspešného konca a dočkalo sa náležitých ocenení. Iba ma prekvapuje, ako viac menej prvoplánovo (najmä v záverečnej strihovej sekvencii samotného filmu), ukončil Coppola záver, keď sa ním už toľko zaoberal. (218. hodnotenie, 26. komentár k filmu)

,,POŽIADALI MA, ABY SOM NATOČIL BEN HURA, ČO NEBOL PRÁVE TYP FILMOV, AKÉ SOM ROBIL, ALE VRAVEL SOM SI, ŽE BY BOLO ZAUJÍMAVÉ ZISTIŤ, ČI DOKÁŽEM NATOČIŤ FILM AKO CECIL B. DeMILLE." __ Objasňuje na začiatku v archívnych záberoch William Wyler počiatky vzniku svojho najväčšieho majsterštiku a okrem neho sa o Ben-Hurovi ako o svojej láske a veľkom zdroji inšpirácie pre vlastnú tvorbu vyjadrujú popredné osobnosti americkej kinematografie, ktoré občas majú čo povedať, inokedy nie a občas hovoria aj úplne nezmysly (černošský kameraman ,,Malcolma X" tvrdí, že Ben Hur bol prvým epickým filmom a pritom zabúda, že práve on bol vrcholom obdobia, kedy v 50. rokoch vznikali v Hollywoode veľkofilmy ako ,,Quo vadis" alebo ,,Desatoro prikázaní"). V priebehu jednej hodiny sú postupne rozobrané najdôležitejšie zložky tohto filmu, predovšetkým teda herci, výprava, kostýmy, hudba a špeciálne efekty. Dokument žiaľ nie je natoľko objavný ako by bolo byť, keďže polovicu času tvorí klasická adorácia smerujúca k jeho výnimočnosti a keď už ktosi hovorí čosi vecné, ide o informácie, ktoré si v dnešnej dobe nemá problém obdivovateľ Ben-Hura zistiť z internetu. V budúcnu by som uvítal poriadny, aspoň dvojhodinový dokument, ktorý by toto dielo napr. očami filmových teoretikov rozobral do väčšej hĺbky. (24. hodnotenie, 1. komentár k filmu)