curunir

,,MÔŽEM VÁM DAŤ BÁBOVKU?" ,,...AK VÁM NEVADÍ, ŽE JE ZO SOVIETSKEJ MÚKY?" ,,A TO MAJÚ SOVIETI NADBYTOK OBILIA, ŽE NÁM JU DODÁVAJÚ?" ,,NAOPAK, NEDOSTATOK, ALE S PRIATEĽOM SA PREDSA VŽDY PODELÍŠ O TO, ČO JE NAJVZÁCNEJŠIE, NIE?" ,,NIE JE TO LEN TAKTIKA?" __ Pozerám, že film bol uvedený do kín presne v príhodný čas tridstiateho výročia Víťazného februára. Ako napísali už mnohí predo mnou, z filmárskeho hľadiska ide o veľmi zlý film bez akejkoľvek snahy dramaturgicky niečím upútať diváka, akurát dnes majú takúto snahu aspoň nezmyselne hlúpe dialógy (,,A vieš, že reakční činitelia chceli zdražiť chleba?"). Film sa hrozne vlečie. Zo začiatku som ho pozeral s istým zaujatím, ale po hodine som dal radšej prednosť ,,Ben Hurovi", ktorý je síce takmer raz taký dlhý, pritom bolo jeho sledovanie na jeden záťah omnoho znesiteľnejšie. Kto nato išiel do kina, zaujímalo to vôbec niekoho, bral to niekto vážne? Dočolomanský si postavu Husáka ešte niekoľko krát zopakoval (Povstalecká história, Roky prelomu) Ku tomu, čo v P.S. napísal ,,Disk" sa v plnej miere podpisujem. (doteraz 437. hodnotení, 29. komentár k filmu)

,,...A ČO JE TEBE?" ,,BOLA SOM POSADNUTÁ DIABLOM, ALE UŽ NIE SOM." __ Prvý film mal dobrý scenár (vyhral Oscara aj Zlatý glóbus), druhý ho nemá a to je jeho hlavný problém. Tvorcovia scenára si mali vyjasniť akým smerom sa má dej uberať aby nepôsobil zbytočne, chaoticky, prekombinovane s náznakom pokusov o ,,akúsi psychoanalýzu" a preto než hororom, je zastúpený rýdzo dramatickými prvkami občasne prerastajúcimi do napínavejších momentov. Film nie je natoľko otrasný žeby sa nedal pozerať - ako tu mnohí píšu - iba v ňom máločo funguje. Z formálneho hľadiska ide o solídnu záležitosť, dokonca miestami s veľmi uhrančivou vizuálnou stránkou a Morricone, narozdiel od toho rušivého mála z jednotky (zastávam názor, že prvý film mal byť úplne bez hudby) pomáha umocniť nejednu z rutinérsky pôsobiacich scén. Zaujímavým je povšimnutie si rozdielnych paralel, ktoré režisérov oboch filmov postretli. Friedkin si po triumfe prvého filmu zničil - hoci neprávom - kariéru ,,Mzdou strachu". Boorman zasiahnutý nielen chorobou počas nakrúcania, ale tiež zlým prijatím ,,Kacíra" sa striasol smoly keď následne realizoval jeden zo svojich najslávnejších filmov ,,Excalibur". Ako povedal Nietzsche: ,,Čo nás nezabije, to nás posilní." (1494. hodnotenie, 84. komentár k filmu)

,,POTREBUJEME IBA ZÁPALKY A GURÁŽ... A JA TO VŠETKO MÁM." __ Verím tomu, že úvod filmu predstavuje pre Tarantina učebný materiál a studnicu inšpirácií pre jeho vlastné projekty. Jednoducho napísané - prvých 30 minút je absolútne výborných, priam špičkových. Okrem povinnej originality, tu nechýba cynický humor, nadhľad, dekadencia a podstatne viacej explicitného násilia, než dovtedy predtým Leone ukázal (čo je badateľné aj v celom zvyšku príbehu). Hoci aj potom nasleduje veľmi svižná a zábavná jazda, od druhej polovice filmu, kedy sa úlohy hlavných protagonistov takpovediac otočili a kedy všetko naberá omnoho vážnejší ráz, sa rozprávaniu už natoľko dobre nedarí upútať divácku priazeň. Nedostatky v tejto oblasti vidím apriórne v strihu, teda, že z príbehu mnoho dôležitých scén chýba. Dĺžka filmu sa pritom blížila ku dva a pol hodine, čiže išlo o najdlhšiu z troch verzií. Alebo žeby Leonemu chýbali financie a ozaj toho viacej nenakrútil? Určite by sa tiež dalo polemizovať, či by bolo možné rozviť charaktery vedľajších postáv, keďže napr. hlavná záporná postava vojenského kapitána má iba o málo viac hereckého priestoru než komparz. Aj s vyslovením polemiky však ide o výborný film, ktorého hodnotenie možno časom upravím k najvyššej hodnote. Leoneho totiž s veľkým predhľadom zvláda nakrútiť akčné scény, obaja hlavní predstavitelia sú úžasne sarkastickí (,,...a keď spadnem budú musieť prekresliť mapy."), Morricone je menej westernový a viacej popový, občas experimentálny a dokonca aj melancholicky zasnený. Jeden z najlepších Leoneho filmov, pri ktorom som sa neubránil myšlienke na kvalitný remake, rozširujúci z hľadiska spracovania skôr poskromnú tématiku Mexickej revolúcie. (1555. hodnotenie, 161. komentár k filmu)

,,TIEŽ SA MI TO STALO KEĎ SOM TU BOL PRVÝKRÁT." ,,KEDY SI TU BOL PRVÝKRÁT." ,,NIKDY." __ ,,2010", pokračovanie azda najslávnejšieho sci-fi filmu všetkých čias, má viacero chýb súvisiacimi nielen s jeho napojením na ,,prvý film", ale tiež v celkovom dramaturgickom, obsahovom i profesnom prístupe. Z celkového hľadiska nejde o zlý film, ale o dobrý priemer. Snímke predovšetkým uškodila celá politická rovina, ktorú nakoniec príliš nepotrebuje a jej použitie o to zbytočnejšie, že o nič také nešlo predtým ani Kubrickovi. Ako napísal ktosi v diskusii, ozaj prichádza ku strate nadčasovosti príbehu. Krátkozrakosť tvorcov umiestniť do roku 2010 - teda do pomerne ďalekej budúcnosti - súperenie medzi USA a ZSSR sa dá ospravedlniť iba pálčivosťou vrcholiacej Studenej vojny, vtedy veľkého problému sveta. S takouto predstavou budúcnosti toho obdobia som sa však v kinematografii nestretol prvý raz. Treba povedať, že po obsahovej stránke ,,Druhá vesmírna odysea" disponuje hutnejším dejom, väčším počtom dialógov a teda i doslovnejších vysvetlení, pritom by sa z príbehu dalo vyťažiť aj viac. O väčšinu oscarových možností ju toho roku obral Formanov ,,Amadeus", hoci treba pripustiť, že aspoň cena za zvuk je pomerne otázna a víťazstvo ,,Indiana Jones a chrám skazy" v kategórii vizuálnych efektov nie je tiež úplne zaslúžené. Po technickej stránke je ,,Rok prvého kontaktu" aj po rokoch stále na veľmi slušnej úrovni a efekty zostarli iba minimálne. Skôr mi chýbala výraznejšia atmosféra, aj keď jej neprikladám za vinu, že som počas sledovania dva razy zaspal, pretože sa mi to stalo aj pri Kubrickovi a vo všeobecnosti v poslednej dobe takmer pri každom filme. (3240. hodnotenie, 219. komentár k filmu)

Ôsmy film Quentina Tarantina? Veď je už predsa v poradí deviaty, len si stačí poriadne zrátať. Na ,,Osem hrozných" som sa tešil viac než na hociktorý iný film od tohto režiséra, keďže prisľúbeniami a lákadlami mali byť hlavne 70 mm kamera, predohra a medzihra ako zo starých hollywoodských bijákov a v neposlednom rade hudba legendárneho skladateľa, ktorého Tarantino neskryto obdivuje a ktorý by takýmto veľkým, dlho očakávaným hollywoodským trhákom mohol na staré kolená zažiť veľký comeback a možno by sa vďaka ,,nadupanému" soundtrackom dostal do ešte širšieho povedomia. Keď som si pozrel prvé ukážky a zistil som, akú má film minutáž, vyvolalo to vo mne trocha rozpaky. Tarantino robil s materiálom, ktorý poriadne nevyužil a veru s ním ani viac urobiť nemohol, keďže scenár je aký je. Je nutné nakrúcať 70 mm kamerou, keď príbeh vo svojej podstate apriori nie je vôbec založený na obrazovej stránke a ozaj boli nutné tie plus mínus tri hodiny? Ak sa oprostíme od siahodlhých dialógov - bez skúmania nakoľko sú vydarené alebo potrebné - film ako taký má až smiešne jednoduchú zápletku. Okrem inšpirácie ,,Vecou" a inými snímkami mi film prišiel tiež ovplyvnený úvodnom scénou z ,,Vtedy na západe", akurát, že je celok viacej prekrútený a upravený (hoci porovnajme: Leone vo svojom miernom tempe všetko podal za 15 minút, Tarantino potrebuje 3 hodiny). ,,Osem hrozných" má však viacero spoločných atribútov aj so skvelými snímkami ,,Veľké ticho" alebo ,,Deväť hrdlorezov" , ktoré už dlhšie volajú po poriadnom remaku, ktorý by ešte viacej vyšperkoval prípadne spojil do konzistentného celku. Je preto istá škoda, že sa Tarantino nevydal práve takýmto smerom a miesto toho prišiel s príbehom, ktorý by sa viacej hodil na divadelné dosky. Prečo také haló robil pár týždňov pred premiérou okolo komorného príbehu možno iba z jeho starosťami ohľadom ukradnutého scenára, čo by mohlo mať vplyv na úspech celého projektu. (9568. hodnotenie, 923. komentár k filmu)

,,AK TI POHĽAD NA MŇA NIE JE POCHUTI, NEMALA SI SPADNÚŤ Z METLY." __ O ,,Liečiteľovi" a chvále na neho počúvam už od jeho premiéry, vrátane častých postrehov, podľa ktorých vyzerá skôr na vysoko rozpočtovú produkciu v štýle ,,Kráľovstva nebeského". Plne sa s týmto názorom stotožňujem, avšak okrem sugestívneho vizuálneho spracovania je ešte dôležitejší príbeh, ktorý si ma okamžite získal a ani na chvíľku ma počas svojej obsiahlej minutáže nenudil. Celkový kontrast medzi zaostalou Európou ,,doby temna" v období pred prvou krížovou výpravou a po všetkých stránkach vyspelým Blízkym východom je úchvatný. Napadla ma replika z Costnerovho ,,Robina Hooda", kedy sa ho Freeman pýta: ,,Ako mohli takí nevzdelanci ako vy dobyť Jeruzalem?" - pričom dostane odpoveď: ,,Boh vie.". Až práve krížové výpravy, ktorým celý dej predchádza, pomohli vďaka kontaktom a zoznámením sa s východnými znalosťami vtedajšiu Európu civilizovať. Z hereckých výkonov sú najzaujímavejší Skarsgård a predovšetkým Kingsley, ktorý predviedol jeden zo svojich najlepších výkonom za... neviem aké dlhé obdobie, zvlášť keď je už dlhšiu dobu účinkuje vo filmoch skôr kolísavej úrovne. (9109. hodnotenie, 482. komentár k filmu)

,,PREČO SA VY ĽUDIA MUSÍTE STÁLE PÝTAŤ SLOVOM "PREČO", KEĎ "AKO" BY MOHLA BYŤ VÄČŠIA SRANDA?" __ Sledovať tento film bol jedným z najväčších omylov, ktoré som v tomto - už končiacom - roku urobil, hoci zároveň len ťažko hľadám presný dôvod, pre ktorý som naň upriamil pozornosť. Komiksové adaptácie nevyhľadám, hoci proti takýmto filmom nič nemám, viem však, že požadovaný úspech a patričnú kvalitu dosiahnú možno v polovici prípadov. (Z podradného žánru by mal logicky vzniknúť podradný film - hádam si to fanúšikovia nezoberú príliš k srdcu.) ,,Spawn" je práve takýto prípad, resp. bez okolkov ide o veľmi zlý filmársky počin, slabý v celom množstve jeho zložiek. Nerozumiem, čo tu mohlo stáť 40 miliónov dolárov, keď vo svojom spracovaní vyznieva ako televízny video film, resp. epizóda z typického amerického TV seriálu 90. rokov natiahnutá svojou dĺžkou do dvoch častí. Vizuálne efekty, ktoré na danú dobu niektorí chvália pôsobia absolútne otrasne, smiešne a už vtedy na film uvádzaný v kinách podpriemerne, preto iba obdivujem guráž animátorov vypustiť bez hanby niečo takéto na svetlo sveta. Akým-takým kladom je snáď tlstý klaun, ktorý si de facto kradne celé predstavenie pre seba a jeho výstupy sú pre zopár vtipných hlášok (,,Aha, čokoláda.") vcelku obstojné, hoci by občas mohol ubrať plyn. Kreatúra, na ktorú sa počas konfrontácie so Spawnom premení mi prišla svojim charakterom obstojná, škoda však spomínanej slabej animácie. (4575. hodnotenie, 244. komentár k filmu)

,,MÁŠ KĽÚČE OD DOMU, MÁŠ KĽÚČE OD KRÁĽOVSTVA." __ Hodnotenie je skôr za obsah, než sa formu. V zásade je totiž celý dokument nakrútený veľmi prostoducho, až sa čudujem odhodlaniu premietať ho v kinosálach. O A. S. bolo za ostatné obdobie už povedané, napísané i nakrútené pomerne veľa, až sa možno stal chtiac-nechtiac celebritou. Predsa len si myslím, že ide o podnetné dielo nezvdávajúce hold iba jeho celoživotnému odhodlaniu nepoddať sa nepriazni sužujúcej jeho osobu a celá minutáž ubehne rýchlejšie akoby sa zdalo. Film som videl premietaný v Karloveskom centre kultúry a na druhý deň som náhodou zistil, že ho máme doma na DVD ako bonus ku knihe. Nuž, to sa stáva aj v lepších rodinách... (39. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

Je to podobný prípad ako ,,Zvukové stopy Lala Schifrina", akurát s tým rozdielom, že Maurice Jarre je mi ako skladateľ predsa len bližší a z času na čas sa rád započúvam do jeho soundtrackov nad ktorými samozrejme čnie jeho opus magnum ,,Lawrence of Arabia". Dokumentárny film ako taký pre fanúšika filmovej hudby prípadne rovno samého skladateľa zase toľko noviniek neprináša a v dnešnej dobe sa prezentované informácie dajú bez problémov vyhľadať na internete. Uvítal by som väčšiu prezentáciu autorovho diela, aspoň niekoľko sekundové ukážky z vybraného diela. Najväčšmi sa mi preto páčilo Jarreho priznanie, že jeho spolupráca s Hitchcockom nedopadla podľa jeho predstáv (slávny režisér mal po odchode Bernarda Herrmanna viacero problémov so skladateľmi hudby do jeho filmov). Zaujímavým mi prišlo, že sa skladateľ ani slovkom nezmienil o svojom slávnom synovi. Predsa len do budúcna by som videl viac takýchto dokumentov, kde by boli stredobodom záujmu Rózsa, Herrmann, Goldsmith... (1. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,BOH JE STRAŠNÝ SADISTA, LEN O TOM NEVIE." __ Hoci som film pred pár rokmi nevidel celý, v mysli mám na neho stále pomerne dobré spomienky, zvlášť pokiaľ ide o dynamický (na svoju dobu priam klipový) strih a špinavo-drsné prostredie zákopov. Vtedy ma však príliš nezaujal, pretože mi vadilo, že nemá jasnejšiu dejovú linku a zo začiatku prakticky nijako nenapreduje. Po rokoch, kedy som ho už videl celý, ho vnímam prakticky podobne. Pritom nejde o vyslovene zlý film a myslím, že mnohé esencie, ktoré do neho Peckinpah zamiešal sa musia napr. takému Tarantinovi istotne páčiť a určite by sa dalo minimálne pouvažovať, ako by sa látky chytil on. ,,Železný kríž" je pre mňa v mnohom silno nepresvedčivý. Ani nie tak preto, že je vyslovene fiktívny. Skôr, že má viditeľne nižší rozpočet , než aký by som od filmu z ruskej fronty plnej tankov (tie tu vôbec neboli) čakal. S troškou irónie možno povedať, že ide o komornú drámu so značným počtom mŕtvych. Treba však dodať, že Peckinpah tu síce nie je nič dlžný svojej povesti filmového násilníka, no zároveň je z filmu cítiť súcit proti nepriateľovi (zasiahla ma smrť ruskej vojačky). Isté výhrady by som mal aj voči obsadeniu, predovšetkým mi však vadilo nezaujatie voči tomu, o čom film vypovedá. Nie som však sklamaný a verím, že iné počiny režiséra ma oslovia viacej. (2787. hodnotenie, 176. komentár k filmu)