curunir

,,AKÚ PRÍHODU CHCETE POČUŤ?" ,,TÚ O VEĽRYBE." __ Vzhľadom nato, aký je Ron Howard uznávaný a schopný režisér mohol príťažlivý námet vo výsledku spracovať lepšie, avšak film má tiež kladné stránky a nie som vyslovene sklamaný. Ide však o rozporuplné dielo. Čakal som od neho viac, chvíľkami som sa pozeral na hodinky a viaceré veľmi zaujímavé momenty by som si vedel predstaviť nakrútené sofistikovanejšie. Sekvencie akými sú mladý Nickerson v ,,hlave veľryby", prípadne ,,zamlčané tajomstvo" preživších z člnov pôsobia oklieštene, akoby sa Howard strachoval ukázal viac, aby v divákoch nevyvolal nevoľnosť. Iste, menej je niekedy viac, ale prerozprávanie udalostí monológom tu akosi nemá šťavu. Aspoň jedna naturalistická scéna by vzhľadom ku dobrodružnému žánru bola akceptovateľná. Celkovo je filme viditeľná snaha nepreháňať a podať udalosť realisticky, avšak záver je kvôli tomu zbavený akejkoľvek väčšej dramatickosti. Po technickej a vizuálnej stránke ide o kvalitnú prácu, ostatne 100 miliónový rozpočet bol využitý rozumne. (5419. hodnotenie, 331. komentár k filmu)

,,STRČÍM TI TÚ PÁLKU DO ZADKU A UROBÍM Z TEBA NANUK." __ Napriek dobrej atmosfére nočného New Yorku a mojím sympatiám k takýmto 70-tkovým (sub)žánrovkám si ma počas sledovania Warriors nedokázali získať pre svoje značné nadsadenie a tým nereálnosť, hoci bola (a naďalej zostáva) ovplyvnená skutočnými pomermi v tamojších getách. Napr. pri gangu pomaľovaných baseballistov som si začal vravieť, že toto je už veľa. Možno vtedy v New Yorku ozaj takí im podobní chodili, ale to chcú tí ľudia ozaj pôsobiť ako klauni (?), nevraviac o tom, že nosiť rovnaký mundúr s prípadným vyšitým názvom gangu aj niečo stojí. Ak by som filmu benevolentne odpustil túto svojráznosť a štýl, zostávajú mu predsa len viaceré (niekedy opakujúce sa) klišé (zatvorenie dvier vlaku vždy v poslednej sekunde), prípadne minimálna prepracovanosť bočnej línie (stále kdesi v tme sediace šéf Riffs, ktorý napokon všetkému učiní koniec). Viacej som očakával tiež od záverečnej konfrontácie, kedy bez žiadaného zvratu padne takpovediac výstrel do prázdna. Priamočiare dielo s akurátnou dĺžkou ukazujúce, že aj sto rokov po vyobrazení Scorseseho ,,Gangov New Yorku" sa v tomto meste až tak veľa nezmenilo. Úloha vodcu nepriateľského gangu znamenala prvú hereckú príležitosť pre Davida Patricka Kellyho, ktorého zbehlí fajnšmekri poznajú z neskoršieho ,,Komanda", kde si zahral Sullyho, ktorého Schwarzenegger ,,pustil". (961. hodnotenie, 113. komentár k filmu)

,,ODKIAĽ SI?" ,,Z MARSU." ,,ÚŽASNÉ, S MARŤANOM SOM TO EŠTE NEROBIL." __ ,,Na love" sa do mojej pozornosti dostalo potom, ako som sa o ňom dozvedel v rámci Friedkinovho profilu ,,Najlepší režiséri Hollywoodu", kde bol hodnotený ako jeden z jeho najlepších počinov, keď po neoprávnenom neúspechu ,,Mzdy strachu" išiel kopať druhú ligu. Dávam mu priemerné hodnotenie, no nejde o zlý film a určite vo viacerých aspektoch vytŕča nad iné, mnou rovnako ohodnotené snímky. Chýba mu však výraznejšia prepracovanosť, ktorú jej skúsený (žeby vyzretý?) režisér mohol vtisnúť. Jadro tohto problému tkvie - ako inak - v scenári, ktorému miestami chýba väčšia viacpohľadovosť, podrobnejšie rozpracovanie a prípadne tiež rozuzlenie celého príbehu v trocha nejednoznačnom závere, ktorého výklad akoby ostal na divákovi. Nepopierateľne je film na začiatok 80. rokov smelo nakrútený, Friedkin sa nebojí kadečo háklivé alebo obscénne ukázať, no zároveň som badal, že by viaceré pasáže išli nakrútiť ešte lepšie a nielen tie v bare (napr. šikanovaný výsluch). Zaujímavá je tiež analógia gay komunity s čisto mužským policajným oddelením, kde sa s homosexuálmi nijako nepárajú. Al Pacino ma okrem svojho hereckého prejavu zaujal najmä prekvapujúcou fyzignómiou s mladým Stallonem, ktorej som si všimol, keď sa v závere oholený na seba pozeral do zrkadlo, čo je ostatne badateľné aj na tunajších plagátoch. Hong-Kongskú verziu netúžim vidieť, ak sa však ktosi podujal na kvalitný, hoci kontroverzie vyvolávajúci remake, to by bolo iné. (755. hodnotenie, 81. komentár k filmu)

,,VEĽMI NERÁD TO HOVORÍM, ALE TEN CHLAP JE NOTORICKY ZNÁMY V SIEDMYCH PLANETÁRNYCH SÚSTAVÁCH." __ ,,Zakázanú planétu" som mal vo svojom diváckom hľadáčiku už pred rokmi, kedy som bol lačný po snímkach obdobného žánrového zafarbenia. Vplyvom akýchsi technických PC nedostatkov (vraj zlých kodekov...) som si vtedy jej obraz žiaľ nemohol vychutnať a dielo vychvaľované v celej svojej štruktúre mi na dlhšie uniklo. Teraz môžem povedať, že z hľadiska roku výroby ide o veľmi solídny počin najmä po stránke spracovania najrôznejších špeciálnych efektov, avšak ešte viac novátorskou je jeho zvuková zložka, ktorá len ťažko znesie označenie hudba či soundtrack a v úvodných titulkoch je pomenovaná ako ,,elektronická tonalita". Tento odvážny experiment manželov Barronových pripravil vo zvukovej dramaturgii éry 50. rokov akýsi štandard ozvučenia mimozemského prostredia. Podľa môjho úsudku však skončil kdesi na polceste, v mnohých sekvenciách je vyslovene rušivý a dnes už pôsobí omnoho zastaranejšie než už spomínané triky, ktoré sú vo svojich najsvetlejších momentoch porovnateľné s produkciou obdobia prelomu 80.-90. rokov. Akurát som sa nedokázal stotožniť s vesmírnou loďou v podobe lietajúceho taniera, keďže je synonymom pre dopravný prostriedok mimozemšťanov. (1209. hodnotenie, 121. komentár k filmu)

,,...NAČO SA TÝRAŤ HLADOM? STE VOJAK, ZASTREĽTE SA!" __ Keď som túto inscenáciu videl pred dvadsiatimi rokmi v TV veľmi sa mi páčila. Teda aspoň si myslím, že som ju videl... (?) Ale inak by sa nemohla dostať do môjho povedomia a ja by som ju odinakiaľ nemohol poznať. Takže podľa všetkého som ju videl, hoci dej som si pamätal iba minimálne - veď už odvtedy prešiel nejaký ten piatok. V informačnej popiske je napísané Komedie/ Drama a to je aj postupnosť oboch žánrov v rámci deja. Možno z hľadiska očakávania vtipných dialógov bola pre mňa prvá polovica inscenácie zaujímavejšia ako tá druhá. Strednú cestu v rámci hodnotenia však napokon volím tiež preto, že okrem v skutočnosti absolútne nereálneho kariérneho rastu generálky Pontiovej som sa akosi nevedel vžiť do vzájomného postavenia oboch hlavných postáv a v istom smere mi postupne prekážalo víťazné ťaženie ,,sedliackeho rozumu" Bohdalovej nad spoločensky i intelektovo vyššie postavenými ostatnými osobami. Takúto prezentáciu rádoby humoru priveľmi nevyhľadávam. Obsadiť Postráneckého do úlohy Napoleona však bola vynikajúca voľba. Slabšie technické prevedenie je viditeľné približne v 15. minúte počas hádky Bohdalky s Napoleonom, kedy je možné na podlahe dvoru väzenia zbadať tieň mikrofónu. (285. hodnotenie, 14. komentár k filmu)

Rozporuplný film - ako dokumentárna sonda je ovplyvnený zásahmi tvorcov do deja, ako hrané dielo zase pôsobí veľmi staticky. Kamera je zaujímavá skôr iba miestami a povedal by som, že na pľaci bola iba jedna jediná. Zvuk na nízkej úrovni. a pri druhom pozretí na ČT 2 som bol vďačný za pridanie titulkov počas ťažko zrozumiteľných dialógov. Bez urážky, ale z hľadiska technickej kvality i celkovej hodnoty mi to z veľkej časti prišlo nakrútené ako na mobilný telefón. (387. hodnotenie, 32. komentár k filmu)

,,...TAK A KTO SOM?" ,,TY SI NEJAKÝ PREJAV FREUDOVSKÉHO KOMPLEXU A SÚVISÍ TO NEJAKO S MOJOU MATKOU, ALE PREČO MÁŠ KRÍDLA? MÁŠ PEKNÉ NOHY A SI PÔVABNÉ STVORENIE, LENŽE JA ANI NEVIEM, KTO BOLA MOJA MATKA. SOM SIROTA, DROGY SOM NEBRAL A 60. ROKY SOM PREŠVIHOL AKO OBYČAJNÝ ÚČTOVNÍK." __ Pamätám si, že keď som ,,Hooka" prvý raz videl niekedy na začiatku milénia (možno ešte na konci 90. rokov), bol som skôr sklamaný, že miesto veľkého krvavého pirátskeho dobrodružstva som dostal detskú fantasy, o ktorú som nejavil záujem, zvlášť keď som na príbehoch z Krajiny-Nekrajiny nebol nikdy odchovaný. Pripomenutie po toľkých rokoch ma napokon utvrdilo v tom, že napriek najkritickejšiemu nazeraniu je ,,Hook" solídnym dielom, ktoré najväčšmi ocení (americké) detské publikum. Udeľujem mu priemerné hodnotenie nielen z hľadiska obsahu, ale tiež preto, že tieto ,,nostalgické obzretia sa za bezstarostnými detskými časmi" nemám rád a dávam si veľký pozor, aby som sa im vyhol aj v osobnom živote. Možno povedať, že Spielberg z pozície už úspešného režiséra si jeho realizáciou jednoducho chcel zaspomínať na detstvo a postava dospelého Petra v sebe nesie niekoľko odkazov na neho samého. Kde má svoje nedostatky obsahové spracovanie, ukazuje svoje kvality starostlivo odvedená formálna stránka, ktorá nielen vďaka výbornej robustnej výprave (,,Hook" mal vyšší rozpočet než neskorší ,,Jurský park") ale tiež za prispenia zvoleného nasvietenia a práce s kamerou dáva filmu špecifickú, ľahko melancholickú atmosféru voňajúcu ozaj čímsi vzdialeným. Hoffmanv úlohe známeho pirátskeho kapitána nie je zlý, no pri inom prístupe by sa z neho dalo vykresať snáď ešte viac, zato Williamsove hlášky zosmiešňujúce fantáziu detí sú na nezaplatenie. V rámci našich podmienok špeciálne oceňujem pôvodný český dabing z roku 1992. (11 597 hodnotenie, 285. komentár k filmu)

,,VZRUŠUJE MA KEĎ HĽADÍM NA PRÁZDNY INVALIDNÝ VOZÍK, ALE JA SOM LEN ČERPACIA STANICA, JEŽIŠ JE MAJITEĽOM NAFTOVÝCH POLÍ A MODLITBA JE BENZÍN." __ Vrcholom vydareného českého znenia by už bolo, ak by Sutherlandovho Homera Simpsona daboval Vlastimil Bedrna, ktorý to prepožičal hlas trpaslíkovi. Povedzme si však rovno, že film len veľmi ťažko ponúka niečo, čím by na väčšine svojej plochy vedel upútal a jeho celkové napredovanie sa odvíja od toho, že v podstate ani nie je veľmi čo rozprávať, nakoniec viaceré načrtnuté línie idú do stratena (náboženskí fanatici...). V literárnej predlohe mohlo všeličo inakšie a filmová adaptácia je iba nesprávne uchopená, pretože v podstate ide o príbeh Faye (viem si predstaviť, že o pár rokov skôr by túto fiflenu dobre stvárnila aj Faye Dunaway) a ,,(naivných) mužov v jej živote". Ako už bolo napísané, úchvatný záver je akoby odinakiaľ a pre mňa patrí medzi najnezabudnuteľnejšie filmové zakončenia. Vzhľadom na predchádzajúce komentáre ho netreba rozoberať, stálo by však na zváženie, ako by bol film hodnotený, ak by sa takto nekončil. Zaujímalo by ma, či sa to ozaj pri premiére ,,Bukaniera" udialo? (1003. hodnotenie, 87. komentár k filmu)

,,NATO JE VOJNA, ABY KAŽDÝ MAL MOŽNOSŤ VRAŽDIŤ, KOĽKO MU DUŠA ZAPRAHNE." __ Štvorhodinová epopeja vedená svojráznym Wajdovým režisérskym prístupom, scenáristicky patetická, zároveň charakterovo odlišná od iných historických veľkofilmov nakrúcaných v Poľsku v danom období určite neuspokojí každého. Dĺžku je prirodzene poznať a preto je pre diváka rozdelenie na dva diely žiadanou nutnosťou (pozrieť si film na jeden záťah by som dokázal iba za peniaze :-)). Samozrejme tiež vyvstáva otázka, či všetko vo filme obsiahnuté je nevyhnutné pre jeho plastické vyrozprávanie a či by sa prestrihaním najmä prvej časti, ktorá by celok skrátila na tri hodiny, nedosiahol rovnaký - možno aj lepší - výsledok. Wajda umne točí veľké celky s desiatkami komparzistov a kamera sa behom jedného záberu posunie aj o desiatky metrov. Počas vojnového ťaženia v druhej polovici filmu sa však snaží aj o zvláštne umelecké podanie, ktoré môže vyvolať otázku: ,,Čo tým chcel básnik povedať? / Načo to sem umiestnil?" Takéto počínanie je badateľné počas dobýjania Zaragozy (kedy postava Rafaela záhadne zmizne na celé minúty z príbehu), prípadne v sekvenciách ústupu (roztratenej) armády. Herecké nadanie mladého Olbrychského však nie je márne a už v začiatkoch kariéry presvedčivo preukázal, že patrí medzi najnadanejších poľských hercov. Po veľmi optimistickej predposlednej scéne ma rozčaroval následný nesmierne tragický záver. (54. hodnotenie, 5. komentár k filmu)

,,PEKNE TO POKRAČUJE. NIČ INÉ SOM ANI NEČAKAL." __ Na jednej strane vynikajúca atmosféra spájajúca v sebe krásnu divokú prírodu odľahlých hôr s neopakovateľným feelingom 80. rokov a slušným napätím, na druhej strane veľké množstvo logických nedostatkov, ktoré vo svojej podstate kreujú celý príbeh až do samotného záveru. Kompenzáciu okrem odhalených ženských predností - ktoré považujem v tej dobe v žánri za samozrejmosť -vidím vo vynikajúcom stvárnení ,,dvojčat" (ne)hercom Johnom Hunsakerom, ktorý zaostalým retardom snáď naozaj je. Preto aj napriek nedostatkom benevolentne udeľujem 3*, ostatne tu treba hodnotiť iným merítkom. George Kennedy je slabo využitý, hoci nikdy nebol v žánri hororu doma. (124. hodnotenie, 27. komentár k filmu)