ad142

Jedno z vrcholných diel talianskej filmovej školy, ktorá bola do konca 70. rokov na výslní. Dokonalá esencia všetkého čo táto talianska škola dovtedy priniesla. Takže tu máme skutočne úžasne vykreslenú atmosféru Benátok. Pomerne hlboké psychologické profily hlavných postáv, množstvo skrytých symbolov, tak typických pre talianskych tvorcov. Vyzdvihnúť musím najmä mysterióznu atmosféru, čiastočne inšpirovanú žánrom giallo, ktorú len podtrhuje výborná pointa na záver. Pokiaľ ste doteraz neprišli na chuť talianskej filmárskej škole, tak skúste začať touto snímkou.

Osemdesiate roky priniesli svieži závan do hororového žánru v podobe výrazného odľahčenia početných horor-komédii. Väčšinou to bolo síce na škodu, avšak jednou z mála pozitív bolo objavenie sa podžánru nazvaného "splatter" a práve týmto Re-animátor vyniká, najmä keď si spomeniem na záverečnú, takmer nezabudnuteľnú časť. Svojim spôsobom ide o paródiu na výhradne vážne hororové poviedky spisovateľa H.P. Lovecrafta. Avšak americkým tvorcom na čele s výrazným hercom Jeffrey Combsom sa podarilo skutočne veľmi vydarene vniesť komediálne prvky do tohto námetu.

Celkom určite najkvalitnejšie spracovanie pohnutých životných osudov takzvaného šialeného" bavorského kráľa Ľudovíta. Režisér Luchino Visconti tu naplno využil svoje dlhoročné skúsenosti s komplikovanými kompozíciami, často inšpirovanými známymi maľbami starých majstrov. Viscontiho záľuba v ťaživých a preplnených interiéroch, tak charakteristickými pre 19. storočie sa vzhľadom k samotnému námetu mohla rozvinúť naplno. Samotný Visconti sa však nezameral iba na kostýmy a lákavé interiéry, ale celý svoj film postavil na svojom obľúbenom hercovi Helmutovi Bergerovi, ktorý tu podáva svoj najlepší životný výkon. Visconti sa zameriava rovnako na znázornenie vtedajšej doby, ale aj psychologický profil samotného mladého panovníka. Jeho postupný prepad z mladíckej naivity až do hrozivého šialenstva je vykreslený veľmi presvedčivo a uveriteľne.