Poslední recenze (153)
Duna: Část druhá (2024)
Keďže Kynesovo posolstvo o tom, že to dobré chce svoj čas a všetci sme len malou súčasťou celku ktorého účel a veľkosť sme neschopní pochopiť by hedonistickým konzumným pseudom odvalilo dekel, zahral to Villeneuve bezpečne varovaním pred vodcami a ich autoritou, lahodiac tak ultra individualistickým pičusom nakupujúcim tie isté handry v tom istom butiku pre urban rebelov. Takýto sériovo manufakturovaný nabob potom opantaný vypiplaným brutalistickým vizuálom s chuťou prehliadne režisérovu neschopnosť oživiť svoje postavy niečím iným, ako stokrát omletými klišé typu "Som taký zlý že vraždím náhodných služobníkov", domnievajúc sa, že sa práve stal svedkom umenia, pretože Giedi Prime = čiernobiela, teee-heeee !!!. Schopnosť malovať na filmové plátno však nezachráni bezkrvý a emočne prázdny film ani tentoraz, bez ohľadu na kritikov rozhadzujúcich chválu ako peďácke cukrátka. Moment filmového blaha: Vrátiť sa opäť ku knihe, alebo Lynchovmu sladkému zlyhaniu.
Jupiter vychází (2015)
Kríza súrodencov Wachowskich chcela síce mohutne zarevať z plátna, ale v tomto stave iba piští z obrazovky Šilelisu, kam patrí už len tým, že občasnými peknými vizuálnymi nápadmi, ako napríklad (moment filmového blaha) svadba obaľuje adaptáciu P.K.Dicka deťmi v predškolskom veku so všetkým čo k tomu patrí od amatérskeho obsadenia až po znásilnený scenár kanibalizujúci AAA-čkovú existenciu Matrixu, riediac tak posolstvo zeleného kódu na sponzorovanú popovú revolúciu mieriacu na najtupšie masy.
The Beekeeper (2024)
Obdarený bijúcim srdcom tam, kde mnohí z nás majú iba všetko pohlcujúcu čiernu dieru rieši biblicky pomenované /Adam Clay, really ?/ žihadlo Statham problémy siahajúce až k najvyšším echelónom moci s gustom a nekompromisnosťou Denzelovho Equalizera, dovoľujúc tak utláčaným plebs na zhruba 100 minútiek natiahnuť ruky k nebesiam a dúfať v lepšie zajtrajšky vykúpené krvou buržoázie a jej nohsledov. Solídny akčák ako zo starej školy poteší nielen zvládnutými bojovými sekvenciami, ale hlavne lákavým nástrelom vízie tajnej agentúry riešiacej problémy, na ktoré sú písmenkové agentúry prikrátke, alebo príliš skorumpované a vytvára tak živnú pôdu pre prípadné pokračovania na ktoré sa dá na základe tohto predjedla skutočne tešiť. Moment filmového blaha: Anjel pomsty s bandaskami pred bránami predpeklia.