Milano33

Ukrutne pomalé tempo z predošlej, skôr rozbehovej epizódy sa aspoň čiastočne pozvoľna rozbehlo. Seriál však stále zostáva byť takým prostoduchým a naivným, síce to dokáže na chvíľu zabaviť, ale inak žiadna sláva sa nekoná. Každopádne, chémia medzi Hawkeyeom a Kate je božská, ich scény majú akýsi čarovný šmrnc, takže som celkom rád, že práve na ich vzťahu stojí celý príbeh. U čoho mi však srdiečko zaplesalo, bol LARP, to sa určite podarilo. Scény s Hawkeyeom, ako sa dostáva do role, bolo naprosto k popukaniu. A čerešničkou na torte bol ten súboj. A ten komický gang na mňa pôsobí dosť negatívne a potenciálna hrozba v mojich očiach zmizla. Hawkeye sa svojim vnúteným humorom žiaľ dobrovoľne pripravil o napätie.

Jeremy Renner sa konečne dočkal vlastného projektu, síce seriálu, v ktorom si zatiaľ príliš čau neodbil, ale to nevadí. Ide o takú sviežu vianočnú oddychovku, ktorá však môže len fabulovať nad tým, že má potenciál sa stáť niečim viac. Celkom mám však pocit, že seriál Hawkeye je plný sebarealizácie a celkovo hľadí na seba i príbeh s relatívnou nadsádzkou. Predstavená Kate Bishop sa mi javí ako celkom sympatická mladá hrdinka, i keď ten záver s ňou trošku prepískli. Na druhú stranu úvod, ten mi normálne navodil zimomriavky a som milo prekvapený, ako veľmi emočne nabitý vlastne bol. Takýto osobitný a kontaktný prístup mi popravde na túto show vyhovuje. Musím povedať, že som dosť natešený na Clintovu interakciu s nerozvážnou a ľahkovážnou Kate. Vera Farmiga tiež potešila.

To najlepšie si nechávali na koniec, veru veru, tomuto sa vraví neskutočná finálna katarzia. Epizóda tak intenzívna, tak silné koncipovaná, že ma emócie neuveriteľným spôsobom zahltili. Vanessa vniesla svetlo do života toľkým postavám, avšak je odsúdená kráčať sama v temnote. Záver vynikol svojou symbolikou a alegorickým charakterom, ako Van zhasínala postupne všetky svetlá v dome. Velice dojímavým momentom bola itá krásna scénka s Van a jej alternatívnou rodinou, ktorá jej bola odoprená. A keď sa prebudila z tejto ilúzie, o to horšie to bolo, avšak aj napriek tomu sa vzoprela silám zla. Aj osud Ethana bol veľmi chúlostivý, ani Victorov príbeh neskončil príliš šťastne. Dorianov krvavý tanec bol pôsobivý. Na konci sa cesty našich postáv rozišli a rozprestreli do najrôznejších kútov sveta.

Toto bolo jednoducho dychberúce a duchaplné! Veľmi vynikajúca práca pri podchytávaní a sanácií hrôzy i zhmotňovania strachu. Hrad čarodejníc bol poriadne desivým až monštruóznym miestom, čo pekne vyniklo kvôli prvotriednej štylizácii a ešte detailnejšiemu nasnímaniu hrôzunaháňajúcich interiérov. Z hradu skutočne vyžarovala tá pravá gotická atmosféra, samotná architektúra tohoto monumentu bola do zjavnej miery postavená v gotickom štýle. Je to zreteľné zo všadeprítomných chrličov, sôch či iných grotesiek. Scény vo vnútrajšku boli nepríjemne mrazivé a tá hudba sa postupnou gradáciou do vás čoraz viacej zarývala. Išlo o neuveriteľne pohlcujúci zážitok plný desivej tmy a výjavov, ktoré okrem iného svojim nasvietením vytvárali pôsobivú ilúziu. Lyle ma celom pobavil a Sembene zase rozosmútil.

Ono to bolo tentokrát naozaj skvostné, ale jednú skutočnosťou neviem vstrebať a to je nesmierne iritujúca linka Victorovich dvoch nemŕtvych. Lily je už na milé vzdialená od svojho charakteru a jej náhly prerod nedáva žiadny zmysel. Inak všetko ostatné bolo nadpozemské, obzvlášť scény s Malcolmom mali nevídanú hĺbku. Dosť sa kládlo na jeho emočné zázemie späté s jeho zosnulou rodinou, za čo som u typu jeho postavy veľmi rád. Konfrontácie Evelyn v jej prízračnom gotickom hrade bolo neskutočne atmosférické po všetkých stránkach. Tu klobúk dolu pred dramaturgiou, pretože tieto scény boli fantastický natočená, ozaj z toho sršal ten dom hrôzy. Aj napriek tomu, ako Evičku a jej Vanessu nadmieru zbožňujem, v tejto epizóde mi nechýbala.

Neskutočné zlepšenie, som úprimne nadšený z toho, s akou nevídanou intenzitou sa podarilo prísť pri spracovaní voľaktorých scén. Prítomnosť Logaina Ablara na scéne prinieslo poriadnu dávku nepríjemného mrazenia, vskutku tá atmosféra okolo neho vzbudzovala neistotu a strach. A to pozadie v Ghealdane skutočne excelentne nastienilo, akú nebezpečnú hrozbu tento falošný samozvaný Drak predstavuje. A tá eskalácia tohoto napätia bola zúžitkovaná na maximum, konflikt medzi Aes Sedai a Logainom vyústil naozaj šokujúcim spôsobom. Súboje v otvorenej krajine boli zjavne slabšie. Okrem iného, emócie a chémia medzi postavami funguje báječne, pasáže s úžasnou Morain a najmä Lanom a Nyneivou mali skutočne pozoruhodnú hĺbku. Thom a Rand tiež ušli, zatiaľ čo Matovu myseľ zakalila dýka zo Shadow Logothu.

Podaktoré naratívne rozhodnutia boli tentokrát vážne nešťastné. Na jednú stranu som uvítal ten osobitnejší prístup, že sa venujeme viac jednotlivým charakterom, ale druhú stranu tie dialógy medzi nimi strašne moc škripocú a stále je čo zlepšovať. Do deja sa nám primieša aj niekoľko nových postáv, ktoré však podľa kníh mali vstúpiť do príbehu až o niečo neskôr. Každopádne, Thom Merrilin je celkom sympaťák, i keď je o dosť starší. Čo sa mi od začiatku na seriálu páčilo, bolo silné a intímne puto medzi Morain a Lanom, a obzvlášť v tejto časti sa ukazuje jeho skutočná hĺbka prostredníctvom Lanovej perspektívy. Taktiež dôjde k prvému kontaktu s temnou entitou, ktorá do veľkej mery utvárala atmosféru záverečných minút. Prírodné scenérie sú opäť veľmi pôsobivé a utvárajú skutočne pestrý celok.

Mierne zlepšenie oproti prvej časti, tu som už mal pocit, že sa príbeh rovným dielom sústredí na worldbulding, ako aj na exekúciu. Jordanov svet Westlands si túto starostlivosť a opateru rozhodne zaslúži. Kolo času nám postupne predostiera svoju vlastnú mytológiu, lore sa s každým novým rozprávaním krásne prehlbuje. Z piesne o páde Manetherenu sme veľmi plynulo prešli k súvisiace po sebe idúcim príbehom z obdobia Trollockých vojen, jednalo sa o smutné osudy udatnej armády Manetherenu a prízračného mesta Shadow Logoth. Morain a spolok sú prenasledovaní Trollocmi hnanými Myrddraalom. Morain je v mojich očiach rozhodne tou najlepšou postavou WoT seriálu, jej chovanie i morálka je pochopiteľná a Rosamund Pike ju hrá naprosto skvostne. Takto má vyzerať dobre napísaná postava, do ktorej sa dá vcítiť.

Spracovanie kolosálneho Kola Času sa od začiatku javilo ako obrovská výzva, predsa len ide o rozsiahly fantasktní svet s bohatou mytológiou, ktorá v sebe spája mnohé náboženské a metafyzické koncepty. Ako názov The Wheel of Time už napovedá, predovšetkým sa jedná o cyklickú povahu času. Je to dosť zjavné aj z premisy, ktorá hovorí o Drakovi znovuzrodenia, čiže o reinkarnácia legendárneho hrdinu Telamona. Príbeh sa sústredí na Moiraine, členku Aes Sedai, ktorá vládne elementárnym silám. Na cestách ju sprevádza jej verný strážca Lan Mandragoran. Žiaľ, čo musím seriálu vytknúť je skutočnosť, že tvorcovia nenechali Jordanov svet ani poriadne dýchať, žiť si vlastným životom. Podľa mňa je to prevedenie strašne narýchlo spravené a hodilo by sa tomu dlhšia exhibícia. Hudba je však čarovná, rovnako ako strhujúce zábery nádhernej krajinky, i keď trochu umelo kolorizovanej. Efekty tiež nie sú úplne bezchybné.

Vanessa a Ethan spoločne na chvíľu opustia rušný mestský život Londýna a navštívia vidiek. Vidiecke prostredie bolo príjemnou zmenou, ktoré však na druhú stranu prinieslo i zlé spomienky na minulosť a otvorilo staré rany. Strávený čas s Vanessou a Ethanou bol velice slastný a oblažujúci. Ich spoločné chvíle som si nesmierne vychutnával, obzvlášť tú streľbu a tanec. Aj konverzačné scény mali svoje jedinečné čaro, poslúchať ich bolo skutočne ľubozvučné, ale niekedy aj dosť smutné. Každopádne, niekedy sa ich rozhovory vyvŕbili aj do poriadnej drámy. A zrazu znenazdania všetko toto blaho pohltí temnota, ktorá driemala vo vnútri Vanessy. Na moment zabudla na svoje princípy a upadla do temnoty. Jej duša bola poškvrnená vraždou a tento pocit viny ju bude zvnútra zžierať už do konca života.