Milano33

Tak toto bolo teda nesmierne intenzívne a to naozaj v mnohých smeroch. Dramatické obraty boli skutočne efektné a vyústenie stretnutia Ethana a Victora určite prekvapilo. Z tohoto dielu bola cítiť tá artovosť a poetickosť, vskutku esencia umenia ako takého. Vizualizácia bola ozaj podmaňujúca, či už scéna z javiska v divadle, ktorá vo vašom tele rozprúdi krv, alebo intímne osobná chvíľka na konci oplývajúc burácajúcou hudbou. Jednoducho išlo o umenie vo všetkých farbách a odtieňov, od abstraktného expresionizmu až po jeho protikladní impresionizmus a naturalizmus. Všetko to nádherne medzi sebou kontrastuje. Toto je tá ozajstná krása gotického žánru, tá vášeň a užívanie výtvarných prostriedkov. A do toho tu máme ešte záhadnú Vanessu Ives, ktorá je neodolateľne krásna, očarujúca a pôvabná.

Prvá polovica epizódy síce nastienila nové skutočnosti, ale žiaľ miestami viazla, avšak samotné vyústenie bolo do značnej miery dojemné. Každopádne, epizóda poslúžila svojmu účelu a bola nám predstavená ďalšia gotická ikona, obávané Frankensteinove monštrum. Na druhú stranu scéna v zoo bolo poriadne atmosférická i mrazivá a prítomnosť vlkov mala za následok až nepríjemnú intenzitu hladiny napätia. Celé to však slúžilo predovšetkým ako build-up k tomu, čo ešte len príde. Svet Penny Dreadfulu sa pomaly, ale isto ponára do temnoty, nebezpečenstvo číha v šere a tme, môžeme ho vycítiť v tieňoch a to v podobe mrazenia v zátylku alebo chladného dychu. A aby naše postavy vypudili zo sveta túto temnotu, musia si siahnuť na dno svojich síl a zájsť tak ďaleko, ako im duša dovolí.

Výstižný názov Séance hovorí za všetko, toto bolo naozaj perfektné. Evička si to ukradla celé pre seba svojim strhujúcim výkonom, ktorý len umocnilo celkovú napínavosť danej scény. Eva Green sa niet a niet vzdať svojich temných pohľadov a tými jej prenikavými očami je schopná nahliadnuť až do hĺbky aj tej najskazenejšej duše. Čo je o to viac pozoruhodné, keď si spomeniem na tú mrazivú chvíľku s vyvolávaním duchov. Táto spirituálna seansa bola vskutku bravúrne spracovaná, dramatickou hudbou podkreslená a atmosférický nasvietená a to iba pomocou jednoduchých sviečok. Seriálu rozhodne nechýba mystický nádych a okultný podtext. Jedná sa o ozaj mimoriadny prizráčný a duchovný zážitok. Aj tá egyptológia a jednotlivé hieroglyfy naďalej prehlbujú túto fascinujúci mytológiu tohoto temného sveta.

Vskutku úchvatné gotické temné fantasy, ktoré je v mnohých smeroch nesmierne naturalistické, horrorovo extenzívne, atmosférou výdatne hutné, prostredím viktoriánske, vďaka čomu sa bezprostredne stáva čírou esenciou gotického žánru ako takého. Lepší casting pre rolu Vanessy Ives si vážne neviem predstaviť a som neskutočne vďačný, že sa tejto záhadnej a ponurej ženskej postavy zmocnila gotická kráľovná Eva Green. A tie jej uhrančivé pohľady, ktoré neustále vrhá na ľudí, sú skutočne ohromujúce. Hneď na úvod je cítiť, že Penny Dreadful má v sebe množstvo presahu a tém, mám z tejto chúlostivej podívanej pocit neprestajnej transendácie. Prenikáme do šerosveta, sveta tieňov a strachu, v ktorom nachádzame významnú spirituálnu hĺbku, čím si seriál značne získal silnú metafyzickú podstatu.

Hlbokomyšlienkový a komplexný britský seriál od geniálneho Stevena Moffata o mimoriadnom detektívovi Sherlockovi Holmesovi, ktorého vymyslel sám uznávaný spisovateľ Arthur Doyle. Sherlock v podaní Benedicta Cumberbatcha podáva fenomenálny herecký výkon, o nič menej nezaostáva ani Martin Freeman a jeho zosobnenie postavy Jamesa Watsona. James je verný, na do smrti nerozlučný parťák Sherlocka, s ktorým vyšetruje zločiny a prežíva najrôznejšie dobrodružstva. To, že práve Watson sekunduje Sherlockovi má svoje opodstatnenie, John narozdiel od svojho racionálne a chladnokrvného idolu stelesňuje sentiment a ľudskú stránku osobnosti. Show je velice inteligentná, niekto by snáď mohol povedať, že priam až geniálna. Samozrejme nechýba ani ten mysteriózny element a vzrušujúce detektívne zápletky, ktoré sa však s drobnou dávkou dedukcie ihneď zdajú byť o poznanie priehľadnejšie.

Bravúrne skorigované finále, ktoré dokáže roztrieštiť srdce na milión kúskov. Psychologický thriller, ktorý sa s chirurgickou presnosťou zaryje pod kožu a už nepustí. Po celý čas bol vyvíjaný neúprosný emoční nátlak a prostredie stimulovalo až klaustrofobickú úzkosť. Celé je to podnietené emocionálnym rozkolom postáv, dilemou, ťažkopádnosťou a deprimujúcimi rozhodnutiami. Sila tkvela v strhujúcich konverzačných scénach, ktoré boli chytro napísané, oplývali vypoinovaným koncom a určitou vypočítavosťou. Kvitujem takisto aj gradáciu a precízne vybrúsenú dramaturgiu. Taktiež si nemožno nevšimnúť tú navolenú symboliku a presahujúci alegorický význam, ktorý krásne kontrastoval s mysterióznou atmosférou, čo dodávalo celej veci nový rozmer. Táto hra myslí, tento psychologický súboj si neskutočne pohrával s perspektívou a uhlami pohľadov, tým pádom aj psychopata sa dá pochopiť.

Príliš prekombinované, zmätočné a okázalé, a to už hovorím ja, človek, ktorý sa výživa v mysterióznych až kryptických príbehoch. Každopádne, samotná spletitosť zápletky mi nevadí, takisto ani večne enigmatický Sherlock, v tom problém nevidím. Avšak kameň úrazu tkvie v tom, ako vyslovene nerealisticky a nelogicky sú niektoré fakty podložené, dosť sa tu hraje na náhodu. Je vidieť, že autori žiaľ varia už z vody a až príliš povolili uzdu svojej fantázie. Na druhú stranu musím uznať, i keď som spočiatku pokladal vývoj deja za predvídateľný, nakoniec som bol poriadne prekvapený. A tiež uznávam, že záverečná osobitná chvíľka ma krásne rozcítila, aj keď ma vsuvky s Mary iritovali. Epizóda ako akýsi psychedelický zážitok celkom dobre fungovala, drogy vskutku pozoruhodne otvorili Sherlockovú myseľ.

Zle prekalkulované a s výraznými nedostatkami, čo sa naratívnej logiky týka. Epizóda pomerne dosť hraje na city, ktorým sa však ja niet a niet poddať. Z najväčšej miery za to môže fakt, že postava Mary mi už vážne liezla na nervy. Jej chovanie bola z väčšiny prípadov veľmi iritujúce a miesto sĺz sa mi popravde uľavilo, že skonala. Jediné, koho mi bolo ľúto, je John, ktorý sa práve stal slobodným otcom. Avšak jeho trúchlenie sa mi vďaka nedávnej a pre dej zbytočnej afére nezdalo príliš úprimné. Len škoda, že sa Sherlock a John zase rozhádali, čo celú situáciu náramne skomplikovalo. Žiaľ, epizóda pôsobí veľmi rozpoltene, hoci nám to začne mimoriadne slušnou mysterióznou atmosférou, nakoniec sa to prepadne do predvídateľnej a umelej melodrámy. A akčnejší ráz Sherlockovi ozaj nesedí.

Hotová fantazmagória! Sherlock zostruje svoje myšlienkové procesy a prepadá stále hlbšie a hlbšie do svojho myšlienkového paláca. Ocitá sa v roku 1895, v akejsi alternatívnej realite, ktorá je súčasťou tohoto viacvrstvového snového mechanizmu. Sherlock fantazíruje nad prípadom, ktorý bol značne prízračného charakteru. Odhalenie pravdy minulej mu malo poskytnúť potrebné odpovede na otázky súčasne. Sherlock si sám pre seba vykonštruoval naozaj pozoruhodnú detektívnu zápletku, uprostred ktorej bol vsadený samotný James Moriarty. Sherlockovi sa podarilo vyvrátiť nemožné a aplikovať svoje poznatky do skutočnosti, ktorá nehovorí Moriartyho vzkriesení, iba o jeho návrate, a v tom rozdiel. Mimochodom tie historické kulisy, reálie a kostýmy spolu s tou dobovou atmosférou boli vynikajúco spracované.

Tak seriál Sherlock sa nám definitívne dostal do štádia premeny, ktorá je výrazná a dynamická, čo nemusí každému sadnúť. Ani ja nie som so všetkými rozhodnutiami úplne spokojný, avšak bez ohľadu na to som dokázal elegantnému a chytrému príbehu naprosto prepadnúť. Show už svojho vrcholu síce dosiahla, každopádne to nebráni tomu, aby sme si i terajšie tendencie rovnako skvostne vychutnali. Navzdory polarizujúcim skutočnostiam si seriál svoju podstatu rozhodne zachoval, Sherlock je stále istý, je nevrlý a bezcitný, mimoriadne inteligentný a vysoko výkonný sociopat. Sherlocka máme radi a jeho nemenný charakter je neskutočne očarujúci. Celkom však zamrzí fakt, že Sherlock prichádza o svoju nevšednú jedinečnosť s každým ďalším dedukčne zdatným a myšlienkovým palácom disponovaným jedincom.