Milano33

Toto bol o poznanie halucinogénnejší diel, vyzobrazenie hrôz pred Vanessinimi očami bolo úchvatné. Výstredný Dorian Grey si tentoraz zaumienil usporiadať pompézny ples, ktorý však v skryte duši chcel povýšiť na niečo omnoho väčšie. Tento okázalý ples v honosnom Dorianovom sídle bol prelestný sám o sebe, avšak keď do toho vstúpili tie Vanessine horrorové výjavy, nemal som už slov. Z krásneho večeru sa akoby lusknutím prstu stalo hotové peklo. Krvavý dážď s mierou abstrakcie nám poskytol skutočne výnimočný vizuálny pôžitok. A to všetko v kontraste s Ethanovou premenou nám opäť dokázalo, na akej veľkolepej úrovni je vizualizácia v Penny Dreadful. Eva Green ako Van bola pochopiteľne okúzľujúca, celkom mi však bolo ľúto Victora, že mu nevyšiel večer tak, ako si ho predstavoval.

Ten Evin prejav ma neustále tlačí k slzám, je neuveriteľné, ako dôverne vie zachytiť Vanessine psychické rozpoloženie. Je totálne traumatizovaná, skr-naskrz vydesená a z jej vyrieknutých slov je možné vycítiť tú jej vysilenosť. Situácia okolo Ethana Chandlera sa vyvíja zaujímavým smerom a noirový nádych pokladám z a mimoriadne osviežujúci. Detektívka vo viktoriánskom prostredí snáď nikdy neomrzí. A záver sa niesol v duchu vášnivých sexuálnych scén, tentoraz sme tu mali z každého rožku trošku, úplne každý si príde na chuť.

V prítmí tohoto sveta sa dejú teda veci, zas a znovu je celá táto podívaná nasiaknutá mysticizmom. Taktiež však dôjde aj na charakterové momenty a zaiste najviac som si vychutnal menšiu vychádzku Vanessy a Victora. V neposlednom rade išlo aj o dosť filozofický diel, kedy sme zabŕdli do diskusie ohľadom existencionalizmu ale aj tém emancipácie žien. I sféra lingvistiky sa vyvíja zaujímavým smerom a riešeniu tohoto rébusu rozhodne baví. A ten záver bol kategória sama o sebe, vycibrená atmosféra kontrastujúca s prízračnou hudbou. Vizuál plný detailov spolu s tým minimalistickým záberovaním priam až vyhrážalo dych.

Evička je proste skvostná a niet divu, že si pre seba vyslúžila ďalšiu flashbackovú epizódu. Nahliadneme do Vanessinej minulosti, konkrétne do udalosti jej prvého kontaktu s čarodejníctvom. Celé to pôsobí neskutočne impresívnym dojmom, je v tom vidieť cit pre detail i dobu, kedy sa príbeh odohrával. Všetko do jedného má svoje čaro, od chalúpky až po samotné kúzelnícke zvyky a praktiky. Tiež sa mi páčilo vyzobrazenie kresťanského fanatizmu, ktorý bol vždycky skôr prostriedkom politikom k dosiahnutiu svojich cieľov, než vec presvedčenia a svetonázoru. Celé nám to končí upálením čarodejnice, čo bolo naozaj brutálne. V ledačom mi tento diel pripomínal Zaklínača, kde najväčšími monštrami sú práve ľudia. A len tak mimochodom, Eva Green je mojim predobrazom toho, ako si predstavujem Yennefer.

Stále to trošku viazne, ale inak prevažuje spokojnosť. Vanessa na tom po psychickej stránke nie je vôbec dobre, je vydesená k smrti. V podstate upadla do šoku a preto jediné, čo jej mohlo pomôcť prísť na nové myšlienky, bolo sa odreagovať na čerstvom vzduchu. A tak sa Van dáva na dobročinnosť, kde nájde pokoj a kľud. Taktiež sa zapojí do dosť komplexnej a hlbokomyseľnej diskusie, pri ktorej rozjíma nad podstatou bytia i nad existenciou niečoho väčšieho než sme my. Tento metafyzický kontext, ktorý veľmi premyslene zachytil najčastejšie kladené otázky ohľadom súcna, sa mi zdal byť velice interesantný. A rovnako ako Vanessa, aj ja som si rád nad týmito hlbokým myšlienkami zadumal. Čo som zhliadol tiež za potešujúce, bol návrat Doriana Graya, ktorému neskutočným spôsobom Van pomotala hlavu.

Tempo na úvod bolo síce pomalejšie, ale tá nezameniteľná atmosféra zostáva stále rovnako výdatná. Veľmi kvitujem, že sa vibe z predošlej série podaril preniesť aj do tejto, nielen zima dokáže byť mrazivá, to mi verte. Epizóda je z veľkej časti vyskladaná z výjavov a obrazov, ktoré nastienili ledačo. Ukazuje sa, že sa ešte o niečo viac zameriame na mýtický charakter tohoto ponurého sveta. Po novom sa tu vsádza vo vysoko na mágiu, čarodejníctvo a okultizmus. Je to omnoho rituálnejšie, plné temných rečí a zaklínadiel. Krvou sa tu vážne nešetrí a táto časť dokáže byť miestami až morbídne nekrofilná. Vanessa Ives si znova prechádza strašlivou hrôzou a nikdy predtým nebol jej strach až takto hmatateľný. Eva Green opäť dáva zo seba absolútne maximum a jej srdcervúce prejavy vo mne evokujú emócie.

Finále sa naozaj podarilo, bolo plné rozcítenia, pochopenie a prezretia. Všetko malo ďaleko hlbší kontext a dopad, než sa pôvodne mohlo zdať. A taktiež mnohé načrtnuté myšlienky poslúžili ako vynikajúci set-up pre ďalšie dobrodružstvá. A čo bolo skutočne príhodné, tak to bol ten tajuplný koniec, kedy sa Vanessine slová náhle rozplynú v ničotu. Vtedy už sledujeme iba záber na uhrančivý Evičkin pohľad a doznenie epizódy v absolútnom tichu. Victor bol samozrejme skvostný. Celkom mi bolo ľúto aj Doriana a jeho citov, ktoré prechovával k nádhernej Van. Vanessino odmietnutie nielenže bola preňho úplne nová skúsenosť, ale zároveň i nesmierne bolestivé. Záverečná prepracovaná akčná sekvencia v divadle, ktorá sa odohrávala pod rúškom mystickej tmy a prirodzeného svetla, bola nadmieru podmanivá.

Hrôzostrašnosť v novom meradle, toto bolo stelesnenie satana v jeho plnej sile. Eva Green je naozaj kráľovský majestátna, ten jej herecký um je nezameniteľný. Je úžasné, ako Eva dokáže byť zároveň ľudská i božská, viditeľná i oplývajúca. Vanessa Ives bola posadnutá samotným diablom, ocitla sa v jeho područí, jej duša sa rozplynula do temnoty a opustené telo bolo následne ovládnuté čistým zlom, a naša Evička to stvárnila neuveriteľne hodnoverne. Je z nej cítiť tú hrôzu aj strach, ah preto sa v miestnosti nazhromaždilo také obrovské množstvo emócií, čo bolo mimoriadne senzitívne i šialené. Tie jej záchvaty, nadpozemské bolesti a démonické epizódy ihneď navodili mráz po chrbte. Táto nadprirodzená zložka bola skutočne pozoruhodne spracovaná a finálny exorcizmus mal bytostne emocionálnu hĺbku.

Príbeh skutočne precízne dáva na stôl nové skutočnosti, najmä čo sa existencii upírov týka, a z úst Van Helsinga sú podané o to viac dychberúco. Tá mysteriózna atmosféra je vážne neúnosná a nedá sa ubrániť jej pohlteniu. Mrazivá sekvencia z podpalubia lode dokáže riadne zvýšiť krvný tlak a razantne rozbúšiť srdce. Jednalo sa vskutku o nervydrásajúce vyčkávanie na nevyhnutnú rozbušku. Následná dávka strhujúcej akcie mala za efekt akútne rozprúdenie krvi v žilách a nadmieru pôsobivé nasnímanie miesta aktu. Taktiež tejto gotickej podívanej nechýbala ani vášeň a práve tento sexuálny zápal priniesol niekoľko šťavnatučkých scénok s nádhernou Evou Green. Toto zaručene vie rozpáliť i ten predchádzajúci mrazivý vibe. Bolo ozaj ťažké rozdýchať to, čo sa práve stalo, keďže celkový dopad je masívny.

Eva Green je jednoducho fenomenálna herečka a tento diel je tomu živým dôkazom. Tentokrát sme zabrúsili do strastiplnej minulosti milovanej Vanesy Ives, takže exaktne vzaté išlo o flashbackovú epizódu. Konečne sme odkryli aspoň časť toho záhadná, ktoré bolo nahromadené okolo tejto tajuplnej ženy. Po psychologickej stránke išlo o bravúrny kúsok, keďže sme nazreli do tých najtemnejších zákutí Vanessinej mysle, do jej mentálneho stavu i do zrodu jej abnormálnych parapsychologických vlôh. Jej charakter bol veľakrát poznamenaný, už ako dieťa prišla o svoju nevinnosť pri strete s krutou realitou dospelých. Aj keď si za časť svojich problémov mohla sama, tak mieru jej prehrešku ani v najmenšom neospravedlňovalo to, čím si Van musela prejsť, to už boli iba čisté muky a utrpenie.