Triple H

Pomalšie, kľudnejšie a menej žánrovo roztrieštené ako prvý diel. Tentokrát viac zamerané na pomalý build-up k záverečnému stretu Billa a Nevesty ako z nejakého westernu. Quentin Tarantino musí byť ozaj génius - aké pôsobivé veci on dokáže vyprodukovať z pokleslých žánorv a obohraných zápletiek - klobúk dole. Vždy hercom napíše perfektné postavy, ktoré je radosť hrať a pre diváka radosť sledovať. Kill Bill 1 a 2 som nedávno videl v krátkom slede na TV JOJ po pomerne dlhej dobe a znova som si nemohol odpustiť ich dopozerať až do konca. Kurva, Tarantino je vážne macher.

Je to sranda, ale tento film sa mi vždy páčil viac s dabingom ako v originálne. Absolútny triumf kreativity nad obmedzeniami mikroskopického rozpoču. Herci super- hlavne Madsen, Roth, Keitel a Buscemi. Klasika.

Po dlhšej dobe som to videl v telke a síce sme v dobe kedy Temný rytier zboril všetko čo sa dalo, ale starý Batman si stále zachoval určité čaro. Iste výprava nie je ani zďaleka taká veľkolepá, ale film zase aspoň má určitú atmosféru- na rozdiel od veľkomestsky obyčajného Temného rytiera. Najzaujímavejšie však je pozrieť si dvoch proti sebe stojacich Jokerov. Nicholson a Ledger. Narozprávala sa hromada o tom aký je Ledgerov Joker mnohonásobne strašidelnejší ako Nicholsonov, ale príde mi to skôr ako hype než pravda. Nicholson je aj po rokoch stále výborný a jediné čo mu trochu uberá je vyšší vek a mierne laxnejší prístup k roli. Keby hral Jokera niekedy začiatkom 80. rokov, s plným nasadením a tvorcovia by chceli publikum viac vystrašiť ako rozosmiať - to by bola veru iná káva. Ten jeho ksicht a pohľad sa k postave vyslovene hodia. Michael Keaton je tiež fajn, ale v roli Waynea preferujem Christiana Balea. Takže film zatiaľ stále kvalitný, hoci dnešným tínedžerom sa to už páčiť nemusí. A Elfmanova hudba je stále the best.

Je málo filmov, ktoré by sa dali zaklasifikovať ako určité generačné výpovede (s tým, že nimi naozaj musia byť, snaha nestačí). Pre mňa osobne sú zatiaľ tri--- Trainspotting, Fight Club a práve Americká krása. Napriek tomu, že kríza stredného veku ma ešte pekných pár rôčkov nečaká, tomuto filmu som rozumel veľmi dobre. Všetok ten celospoločenský tlak, ktorý nám vedie životy je skrátka zrkadlom toho ako dopadol napríklad taký Lester Burnham. Robíte presne to čo sa od vás čaká- vyštudujete, založíte si rodinu, vychovávate deti- a napriek tomu vo vás zostáva akási zvláštna otupelosť. Život vám pre blbosti, ktorými vás systém zahĺca doslova uteká medzi prstami, pretože vás drží v jednom kole a nedovolí vám vydýchnuť. A Lester chytil celý systém poriadne za gule a zároveň mu ešte aj ukázal prostredný prst- žiť treba tak, aby sme boli šťastní a nie tak ako sa po nás chce. Rozhodnúť sa treba sám za seba. Rozpisujem sa o blbostiach. :-) Vo mne skrátka tento film vzbudzuje hromadu pocitov a myšlienok, pričom sa mi páči precíznu profilácia všetkých postáv. Myslím, že keď si Americkú krásu o takých desať rokov pustia dnešní ambiciózni dvadsiatnici a tridsiatnici, tak ich ešte v mnohom osloví.///////////UPDATE 2014: Po cca 10 rokoch som Americkú krásu zhliadol v TV. Nepozeral som film celý, skôr len úkosom popri konverzácii s ľuďmi, s ktorými som trávil večer. Dnes mi už ťahá na 30 a vnímal som celú vec inak. Je však krásne, že všetko stále úžasne funguje a je úžasne kompaktné. Mendes a spol. skrátka v tomto konkrétnom prípade mali týždne geniality a neuveriteľného šťastia, kedy triafali čisté koše v absolútne všetkých smeroch. S odstupom času viem ešte lepšie oceniť ako poctivo sú všetky postavy psychologicky prepracované. Predstavujú prierez typmi ľudí, s ktorými sa v živote človek naozaj stretne a vystihujú ich dosť presne. Najzvláštnejšie pre mňa je, že pred rokmi som síce pointu chápal pomerne dobre, ale pocitovo som filmu rozumel dosť oklieštene. Najbližšia pocitovo mi bola v tom čase asi dcéra Jane, hoci mi to vôbec nedochádzalo. Dnes už omnoho lepšie rozumiem aj starším postavám a viem ich osud tiež patrične precítiť. Otvorene priznám, že keby som nesedel v spoločnosti iných ľudí, pri poslednej scéne by mi asi vybehli slzy do očí. Vynikajúca záležitosť, ktorá možno v povrchnostiach trochu starne, ale obsahovo je aktuálna a presná aj dnes - čo mimochodom krásne korešponduje aj so súbojom umelosti a prirodzenosti, resp. povrchnosti a vnútru, ktoré prezentuje samotný film. Herci všetci hrajú presne čo sa od nich žiada - Cooper je absolútne bezkonkurenčný. To som pred rokmi ešte doceniť nevedel, ale predviedol špičkový výkon.