Triple H

Super "denzelovka". Ten hrá zase svojho prevereného, starého mazáka, ktorý vie ako sa to robí. A hrá ho opäť dobre. Reynolds hrá zase nejaké neskúsené ucho a tiež ho hrá veľmi dobre. Akčné scény sú dynamické, efektné a prehľadné (obzvlášť tie naháňačky a záverečný fight tiež zaslúži palec hore). Kamera fajn - myslím, že tak akurát filtrov, aby sa z toho nestal drogový trip typu Domino. A umiestnenie do juhoafrickej republiky tiež tvorcom poskytlo efektný vizuálny background. Príbeh je klasické klišé, ale je podaný profesionálne, celkom inteligentne, zábavne a miestami aj pôsobivo. Do toho sa tvorcovia nebáli krvi a trochu drsnosti - no mne takto vyvážená kombinácia k spokojnosti vrchovato stačí.

V zásade veľmi fajn prekvapenie. Určite by som od Carnahana nečakal dvojhodinovú pomalú drámu o prežití uprostred divočiny a ako bonus s celkom obstojným presahom. Film je dosť naturalistický a to ako v scéne havárie lietadla, tak v zobrazení ľadovej divočiny. S touto naturálnosťou sa IMHO trošku bijú napríklad samotní vlci, ktorí na mňa pôsobili svojím správaním neprirodzene. Ale je to predsa len film a tí vlci samotní sú bez preháňania sekundárna záležitosť. Prioritou sú tí premrznutí chlapíci na pokraji síl, ktorí hľadajú spôsob ako prežiť a ako sami akceptovať tento svoj osud, aj svoje postavenie. Rovnako ako film spomína alfa samcov a omega samcov u vlkov, aj táto zostavička chlapov je určitým spôsobom hierarchizovaná. V tomto prípade verím, že to je úmysel a nie náhoda. A ten presah? Vykrikovanie na boha (výborná scéna!), text básne v úvode a následne previazanie týchto dvoch vecí s poslednou scénou - to sa mi myšlienkovo veľmi, veľmi páčilo. Liam Neeson je tu úplne mega výborný a rola mu sadla ako uliata. Film sa mi zdal na svoj obsah trochu zbytočne dlhý, ale nie je to taký zásadný problém, aby nejako skazil celkový dojem. Veľmi fajn vec.

Ja neviem čo objektívne napísať...American Reunion je totiž film, ktorý obsahovo a významovo neznamená nič ak ste v čase prvých "prcičiek" nemali "-násť" a neprežívali s hlavnými hrdinami ich starosti, problémy a humorné situácie. Toto je vôbec po prvý krát čo som mal z filmu takýto pocit - aby vo mne vnútorne 100%ne zarezonoval, a aby som zároveň chápal, že príkladne súčasní tínedžeri to nevyhnutne nemôžu chápať rovnako ako ja. Toto celé bolo krásne stretnutie po rokoch, vrátane nechutných vtipov, drámy a nostalgie za mladosťou, ktorá už je síce pomaly ale predsa len pomaly a nenávratne preč. A čo ma najviac dostalo je, že ja a mne podobní sú cieľové publikum tohto filmu. American Reunion je teda veľké láskyplné gesto jednej filmovej generácii divákov, ktorá už začína pomaly starnúť. A ak niekto na tejto sérii nedospieval, neocení to. Ale ak áno...Proste pod tých päť hviezd sa ísť nedá. Na to je tá nostalgia k hrdinom a vlastnému životu až príliš (a pre mňa hlavne prekvapivo) silná. Takto trefne sa do mojich pocitov žiadny film už veľmi dlho netrafil.

Jednotka bola len predkrm. Dvojka už je hlavný chod so všetkým čo k tomu patrí. Epickejší dej, masívnejšie akčné scény a efekty, viac osudovosti a v neposlednom rade viac kreativity. Rôznorodosť všelijakých potvoriek a príšer, ich vizuálne aj funkčné spracovanie - klobúk dolu pred Del Torovou predstavivosťou. Z pôvodného svojského comicsového filmu sa v dvojke presúvame do obrovského rozprávkového fantasy príbehu, kde samotný Hellboy je len drobnou súčasťou fantastického sveta s rôznymi pravidlami. Navyše tu veľmi funguje humor a aj sentiment - tie postavičky mi preto všetky celkom prirástli k srdcu, nech už sú akokoľvek absurdné. Fantasy vôbec nevyhľadávam ani neobľubujem, ale toto mi sadlo. Na filme je podľa mňa vidieť, že ho robil niekto so starostlivosťou, s radosťou a zo srdca. Pôsobivý kus práce.

čo sa mi páčilo: 1) technická stránka a dizajn. Čistá vykrádačka Minority Report a Blade Runnera, ale to nevadí. Krásne spravená budúcnosť, vrátane rôznych drobných vychytávok. 2) úvod filmu kým Farrell neprišiel z Rekallu domov. jednoduchý, ale funkčný a chytľavý. čo sa mi nepáčilo: 1) dej - totálna kópia pôvodného filmu so Schwarzom, vrátane nápadov. Odklonov je žalostné minimum. 2) šablonovité a neživotné postavy - Verhovevenova verzia vyhráva na celej čiare. Herci solídni, ale nemajú čo hrať. 3) diery v logike, ktoré v takto veľkom filme nemajú čo robiť. Suma sumárum: vizuálne krásne spravený film so slušnými akčnými scénami, ale beznádejne prázdnym a neživotným obsahom.

Rozhodne mi nevadí koncept kedy sa niekto komédiou (alebo tragikomédiou) pokúša nahliadať na inak v zásade smutné skutočnosti - v tomto prípade rakovinu. Závisí ale za aký koniec sa to celé uchopí. Z 50/50 som však nemal dojem prirodzene silného, vtipného a dojemného malého filmu typu Little Miss Sunshine, 500 dní so Summer a pod. Naopak - prišlo mi to celé strašne umelé a silené. Ako keby si niekto zobral šablonu "ostrej komédie o tragických veciach" a len rutinne vyfarbil jednotlivé kolónky. Preto mi prišiel celý film akýsi neživotný a nechytil ma za srdce. Skrátka som mu ten vývoj a obsah veľmi neveril. To neznamená, že niektoré scény neboli fajn a že určité veci by ma neoslovili. Ale ako emocionálne silný a pôsobivý celok u mňa film nefungoval. Levitt v pohode a Rogen tiež, hoci hrá neustále jednu a tú istú postavu - tzn. sprosté hovado. Vie dať aj niečo iné?

Atmosféra síce nebola rovnako silná ako v knihe, ale postačovala. Trošku mi vadil ten vysvetľujúci voice-over, čo je zrejme opäť dôsledok toho, že som celú story prv čítal. Dej sa inak predlohy drží veľmi verne. Čo sa podarilo tvorcom vystihnúť rovnako dobre ako knihe, je podčiarknutie dôležitosti tých obyčajných vecí, nad ktorými v bežnom živote v zásade nerozmýšľame. Scéna v kryte preto vyznela presne tak ako mala. Obraz a farebná škála patrične depresívna. Kusisko práce však odviedol Viggo Mortensen, ktorý celú vec drží nad vodou a to aj po emočnej stránke.

Je to epické, rozmáchlé a do určitej miery ambiciózne dielo. Páni režiséri zároveň zvládli s úplným prehľadom podať všetkých 6 dejových liniek tak, aby tieto boli bezproblémovo zrozumiteľné. To sú podľa mňa neoddiskutovateľné fakty a samo o sebe to zasluhuje určitý rešpekt a pochvalu. Prečo potom "len" tri hviezdy? Aby som to povedal úplne jednoducho - film vo mne nič hlbšie nezanechal. Zapamätám si niektoré scény, niektoré obrazy a celkový koncept - ale úplne mi tam chýbal pocit, že nám bola podaná nejaká silná myšlienka. A je jedno či 100x počutá, skrátka nech to len zanechá vo mne ako divákovi silnú stopu či emóciu. A to sa Atlasu Mrakov nepodarilo. Jednotlivé zložky pritom fungujú veľmi dobre až výborne. To znamená, že herci sú všetci veľmi fajn a popravde ma dosť potešilo po dlhšej dobe vidieť Toma Hanksa ako ukazuje prečo bol vlastne len pár rokov dozadu takou veľkou hviezdou. Nepredvádza nič čo by sme uňho nevídali, ale celý film s prehľadom ťahá a prezliekanie kostýmov a charakterov ustál podľa môjho názoru ukážkovo. Práve táto konštantná kostýmová maškaráda uberá filmu kus na jeho pôsobivosti, pretože taký Hugo Weaving a Hugh Grant to v pár maskách pekne schytajú a sú aj, priznajme si, dosť nechcene smiešni. Ak to bol úmysel, nevadí, mne to ale narúšalo tú osudovú atmosféru, o ktorú malo ísť. Hudba je veľmi fajn, funguje aj napätie, aj humor. V zásade je málo vecí čo filmu môžem objektívne vytknúť, ale keď už mi niekto prezentuje takúto osudovú mozaiku, chýba mi ak to celé vo mne nič nezanechá a ak sa v tej filozofii pohybujeme na dosť prvoplánovej rovine. Každopádne za pozretie film určite stojí a ja ho pre istotu pozriem niekedy znova.

Hackman výborný, Dafoeovi som to nezožral ani náhodou a pomerne otravná hudba. Nie je to zlé a na zabitie večera film postačuje vrchovato, ale že by ma to nejako strhlo...Horiace Mississippi zrejme veľmi ťaží z faktu, že je založený na skutočnej udalosti. Čo sa týka zobrazenia zakorenenosti rasizmu na americkom juhu, sa mi omnoho viac páči In the heat of the night, ale ten historický kontext so skutočnou udalosťou stojí za pozornosť a dohľadanie.

Výborná zábava. Na začiatku som nečakal nič viac ako čisto priemer s minimom zaujímavých nápadov. Chyba lávky. Tvorcovia sa, podobne ako pri Madagascare, na nič nehrajú a celý film je tak primárne sledom cartoonových bláznivín a srandičiek. Zombíci, Frankenstein (ten jeho skok do vody :-D), neviditeľný muž a vôbec celá táto zbierka figúriek ma veľmi dobre pobavili. A neraz som si povedal, že "toto je fakt dobrý nápad". Príjemne prekvapenie a pre mňa najzábavnejší animák za pomerne dlhú dobu. A fakt, že to režíroval človek, ktorý stvoril Dexterovo laboratórium - no to proste musím za štyri. :-)