VsetkoVsade

Produktom DC Comics sa obvykle vyhýbam dôkladnejšie než Zlatan Ibrahimovič prvenstvu v Lige majstrov, na väčšinu tých od Marvelu sa totiž dívajú zdola aj cez opačný koniec ďalekohľadu a pravidlo potvrdzujúcou výnimkou sú u mňa nanajvýš tie z prostredia Gotham City. Aj tejto skutočnosti vďačia skôr za výkony geniálneho Heatha Ledgera v role Jokera, ktoré milujem viac než slovenskí futbaloví fanúšikovia Seweryna Gancarczyka a pri sledovaní ich zostrihov ma po niekoľkohodinovom agilnom klikaní na tlačidlo replay nedávno museli hospitalizovať s odôvodneným podozrením na presilené zápästie. Predstaviteľ spomínanej postavy zachraňuje situáciu aj v tomto prípade, napriek tomu ma však nemrzí, že som pred cestou do kina dal prednosť online verzii. A to rozhodne nie preto, že by som mal problém s pešou chôdzou na dlhšie vzdialenosti, len tento rok som už bol dvakrát v humne, raz na povale a vzdialenosť od detského bazéna na kúpalisku k plaveckému bežne zvládam pešou chôdzou bez toho, aby som si musel volať taxík.

Film bol väčšinou databáz označovaný ako horor a hoci zďaleka nepatrím k útlocitným povahám, keď platím pokutu revízorom, nikdy im nenechám tringelt, príspevky na Facebooku zdieľam bez toho, aby som na ne najprv reagoval a včera som dokonca na koncerte vážnej hudby začal tlieskať ešte pred doznením záverečného tremola, musím sa vám priznať, že počas tohto príbehu som sa od ľaku strhol minimálne dvakrát. Bolo to napríklad v okamihoch, keď matka nečakane otvorila dvere na izbe alebo keď susedove deti na ulici odpálili ohňostroj, škoda len, že nič z toho sa neodohralo vo filme, ktorého dej som radšej už po pár úvodných scénach, slovami nášho kapitána, nevnímal ani vizuálne.